BRATISLAVA - Moderátor Vratko Sirági otvorene prehovoril o komplikovanom vzťahu so svojím otcom, ktorý sa podarilo zmierniť až počas jeho posledných dní. V emotívnom rozhovore prezradil, ako ich spojila otcova choroba, a aj keď im osud nedoprial dlhý čas zmierenia, záverečné chvíle pre neho znamenali veľa. Jeho úprimné slová sú dôkazom, že uzdravenie rodinných vzťahov je možné aj v tých najťažších momentoch.
Rodinné vzťahy vedia byť poriadne vypäté – a to najmä tie medzi deťmi a ich rodičmi. Hoci by mala byť rodina miestom bezpečia, porozumenia a lásky, realita býva často komplikovanejšia. Rozdielne hodnoty, očakávania, či nevypovedané emócie môžu viesť k napätiu, konfliktom a dlhodobému neporozumeniu. Svoje o tom vie aj moderátor Vratko Sirági, ktorého diváci môžu poznať z markizáckeho Počasia.
Ten nemal ideálny vzťah s otcom, s ktorým sa udobril, dá sa povedať, že na smrteľnej posteli. Prehovoril o tom v markizáckej relácii Na káve s. „Ja som s ocinom nemal ideálny vzťah asi celý život. On bol ten prototyp toho pracujúceho človeka, ktorý celý život poznal len prácu, oddych a naozaj vládol tvrdou rukou v rodine. Nebol to typ rodiča, ktorý ťa vypočuje a nejakým spôsobom s ním vieš zdieľať osobnejšie veci. Čo samozrejme chápeš, keď on to videl u svojich rodičov, tak si to človek nosí potom aj so sebou," začal na úvod.
„Ale paradoxne, tá jeho choroba nás spojila," prezradil. Vratko aj jeho sestra bojovali v minulosti s onkologickým ochorením, rovnako ako ich otec. „On sa liečil tu v Bratislave a posledné týždne som ho mal tu so sebou. Každý deň som bol s ním. Ten tvrdý chlap, akého som celý život poznal, vidieť zrazu človeka, otca, ktorý leží na tej posteli a vie že mu už niet pomoci a vie že ten koniec príde veľmi rýchlo, večer alebo ráno ti zatelefonuje, aby si s ním strávil ten deň v nemocnici," pokračoval.
„Rozprával sa s ním. To bolo niečo, čo nevieš ani vymyslieť ani naplánovať, len to proste príde. To obdobie bolo ťažké, ale zároveň krásne. mne to tak upravilo vzťah s tým otcom, že až po tú jeho smrť, kedy som ho držal za ruku a bol pri ňom v posteli, keď umieral, tak to je dodnes pre mňa to, čo ma zahreje, keď mi chýba alebo ma to ešte zabolí, že viem, že som urobil preto vtedy maximum a bol som tam s ním. Na ten svet som ho odprevadil najlepšie, ako som vedel," uzavrel.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
