PRAHA - Milovaná speváčka Anička Slováčková (†29) bojovala statočne, no smrteľná diagnóza jej nedala šancu. Krásna, talentovaná a obľúbená – osud jej však pripravil ten najkrutejší scenár. V priebehu pár dní prišla o hlas a sluch, no najväčšiu starosť mala o svojich blízkych.
Kto by bol povedal, že krehká Anička v sebe skrýva takú silu... Rakovinu porazila raz, no vrátila sa s oveľa väčšou silou. A ona? Namiesto ľútosti zvolila odhodlanie! „Rozhovor nesmie byť patetický a nesmie hrať na city. Chcem, aby to ľuďom s rovnakou diagnózou dalo nádej a nie aby počúvali uplakané a vystrašené dievča,“ zdôrazňovala v roku 2019 iba 23-ročná Anička. Tá vystúpila v relácii Studio Blesk, kde verejne oznámila, že sa jej rakovina vrátila.
Celý boj s chorobou sa niesol v duchu nádeje a odhodlania. Anička o svojom trápení nehovorila, práve naopak, tešila sa, že sa čoskoro vráti k fanúšikom. „Predpokladám, že od mája už budem zdravá. Teraz žijem zo dňa na deň, ale hlasivky sa dajú dokopy, spievanie bude, album bude, všetko,“ povedala v relácii Snídaně s Novou. Žiaľ, už vtedy vedela, že je to len zbožné prianie... „V skutočnosti sama vedela, že sa to nikdy nestane. Nechcela však, aby bol niekto smutný. Práve hlasivky ju zradili ako prvé,“ prezradila pre český denník Blesk speváčkina kamarátka. Len čo sa objavili metastázy v hrdle, lekári museli konať. Najprv jej odstránili metastázu, ktorá ju pripravila o jednu z dvoch hlasiviek. Veľmi rýchlo však bola zasiahnutá aj druhá.
Zlom prišiel rýchlo. Otec, známy hudobník Felix Slováček (81), priznal: „Malo to hrozne agresívny priebeh...“ Nezostávalo im nič iné, len byť pri nej. No rakovina bola nemilosrdná – zasiahla aj mozgové centrum sluchu. Anička tak prišla aj o ďalší zo svojich zmyslov…
Posledné dni boli utrpením. Anička už nevnímala okolie, len sa občas na krátku chvíľu „vrátila“ k priateľom. „Začala byť veľmi unavená a sem k nám sa vracala len v zábleskoch, a to len na chvíľu. Akoby sa jej telo snažilo bojovať s chorobou a na nič iné nemalo silu,“ hovorí ďalší z kamarátov so smútkom v hlase. „Najskôr dostávala Anička morfínové náplasti. To však v posledných dňoch už nestačilo. Musela ho dostávať do žily a prakticky neustále,“ opisuje priateľ.
Jej hlas navždy stíchol, ale spomienka na ňu bude žiť. Jej príbeh je dôkazom, že aj v bolesti môže človek rozdávať lásku, nádej a svetlo.
Jej smrť hlboko zasiahla nielen rodinu, ale aj celé Česko a Slovensko. Pred domom jej mamy Dády Patrasovej tak spontánne vzniklo pietne miesto, kde sa zhromažďujú kytice, sviečky a dojímavé odk
azy. Niektorí fanúšikovia priniesli aj drobné darčeky – anjelikov, náramky či plyšového psíka.
Práve zvieratá boli Aničkinou veľkou láskou a jej fenka Jindřiška jej bola v ťažkých chvíľach verným
spoločníkom. Ľudia jej tam zanechávajú odkazy plné vďaky a bolesti: „Aničku, bola si inšpiratívna a úžasná osobnosť. Ďakujeme za tvoju prácu,“ píše sa na jednom z lístkov. A ďalší odkaz v angličtine jej do neba odkazuje: „Milá A. J., čo si nestihla urobiť na tomto svete, to zvládneš v tom ďalšom.“
