Samotný smútočný akt začal o 14:30. Ešte predtým však do Dómu púšťali len hostí, ktorí boli pozvaní a keď zostalo miesto, vstúpiť mohla aj verejnosť. S umelcom sa prišlo rozlúčiť obrovské množstvo ľudí, ktorí smútočný akt mohli sledovať aj vonku na plátne.
Ako prvá sa smútiacim prihovorila Božidara Turzonovová. „Štefan drahý, odchádzaš ako jeden z posledných z veľkej hereckej školy. Odchádzaš ako jeden posledný z hereckej aristokracie,“ vyjadrila sa herečka. A na záver dodala: „Odpočinutie večné nech ti dá Pán. Zbohom, Števko a česť tvojej pamiatke.“ Ďalej mal smútočný príhovor aj Peter Kočiš, ktorý si zaspomínal, ako od Kvietika dostal prvú televíznu facku. Napokon prečítal list aj od Dušana Jamricha.
Smútiacim sa prihovoril aj vnuk Štefana Kvietika, herec Matúš Kvietik. „Jeho odchodom sa uzatvára kruh zlatej generácie, ktorej tvorba vo svojej vrcholovej forme produkovala kultúrne dedičstvá, o ktorých môže dnešná aj moja herecká generácia iba snívať. Vy ho poznáte pod mnohými menami. Pre mňa bol vždy však dedo.“ vyjadril sa. A po ňom si na kolegu zaspomínal aj Marek Ťapák.
Počas rozlúčky zaznel aj spev Roba Grigorova, ktorý zahral pieseň Pocta Majakovskému. Nasledoval cirkevný obrad, po ktorom sa kostolom ozýval neutíchajúci potlesk smútiacich. Rakvu vyniesli chlapi z horskej záchrannej služby. Česť hercovej pamiatke!
