Na čom teraz pracujete?
• Mám vždy rozrobených dvadsať kníh naraz a ďalšie veci. Z toho sa polovica nepodarí, lebo sa to vlečie. Neviem robiť disciplinovane. Mám to od puberty. Takže robím aj pesničky, ilustrácie, knihy a aj prekladám.
Kým sme začali nahrávať rozhovor, spomínali ste, že pracujete na komikse.
• Idem ho celý vytvoriť. Budem autorom libreta a aj obrázkov. Zbieram si materiál, fotografie. Bude to komiks o Mariánovi Vargovi plus o jeho súputníkoch. Ale objaví sa tam aj Miroslav Válek či komunistickí papaláši. Musím nazbierať veľa materiálu, aby som mohol vytvoriť fascinujúci príbeh.
Spomínali ste Paľa Haberu. Ako sa vám s ním spolupracuje?
• Paľo je môj mladší brat. Nepokrvný, ale duchovný. Sme spolu 40 rokov. Poznáme sa dokonale. Vieme, kedy nedráždiť hada bosou nohou. (Smiech) Aj keď som si už niekoľkokrát povedal, že s týmto človekom nebudem robiť, všetky krízy pominuli. Teraz máme pekný vzťah a robíme vianočné piesne. Už druhý rok to naťahujem. (smiech)
A on vás naháňa.
• Áno. On ma naháňa. A keď to nepomáha, príde do Bratislavy. Vytiahne ma za uši, posadí vedľa seba, hrá na gitare a spieva melódiu bez slov. Na mieste musím vymýšľať. Je to najlepší spôsob.
Ktorá pesnička, ktorú ste otextovali pre Paľa Haberu je vaša najobľúbenejšia?
• Na Spotify som prednedávnom dal playlist Texty Daniela Heviera. Je tam vyše 157 textov a pesničiek. Nie všetky sú pre Paľa a Team. Sú to naozaj krásne piesne, napríklad Čierne labute alebo Jeden kabát, jedna koža, jedna tvár. Tým sa nechválim ako textár, lebo pieseň je kolektívne dielo. Tie menej hrané sú trvalejšie a vzácnejšie.
Aj vaše deti v škole recitovali Daniela Heviera?
• Nie. Nerecitovali. Keď som mal v čítanke nejakú básničku, tak hovorím synovi: „Dano, nauč sa básničku, lebo ťa určite učiteľka vyvolá.“ Aj ho vyvolala. A on sa ma potom pýtal, čo som to napísal. „Veď to sa nedá čítať a ani naučiť.“
Boli vaše deti najväčší kritici?
• Áno. A aj stále sú.
Začínali ste poéziou pre dospelých a neskôr ste sa začali venovať tvorbe pre deti. Je náročnejší dospelý alebo detský čitateľ?
• Nerozlišujem to. Niekedy dokonca ani neviem, pre koho píšem. Keď je to kniha pre deti, snažím sa ju písať tak, aby si tam našiel svoje aj dospelý. Keď bude pred spaním dieťaťu čítať, nech sa nenudí alebo zasmeje niečomu, čo dieťa ešte celkom nechápe. Pokiaľ ide o knihy pre dospelých, píšem ich tak, aby si ich mohli prečítať aj vyspelí detskí čitatelia. Keď som mal dvanásť - trinásť rokov, začal som čítať klasikov, Dostojevského, Kafku. Bol som napoly dieťa. A doteraz čítavam aj rozprávky a knihy pre deti. Neverím na delenie, toto je pre dospelých a toto pre deti. Alebo že knihu pre deti môžeme odfláknuť. Práve naopak, deti sú veľmi náročné a niekedy nepríjemné. Lezú na nervy. (Smiech) Akceptujem a rešpektujem to. Viete prečo? Vždy tam vidím Dana, ktorý mal sedem – osem rokov a bol hrozný.
Hovoríte o sebe?
• Vyrušoval som. Každú chvíľu som bol v riaditeľni a dostával som tresty, bitky, facky. Robil som neplechu. Mám pochopenie pre takýchto vyrušovákov. V každej triede sú triedni šašovia.
Boli ste triednym šašom?
• Bol som triedny šašo a aj vyrušovač.
