Prvé výsledky krymského referenda: Ku komu sa chce pripojiť až 95 percent ľudí?! | Topky.sk

Piatok, 18. október 2019. Meniny má Lukáš, zajtra Kristián.

Prvé výsledky krymského referenda: Ku komu sa chce pripojiť až 95 percent ľudí?!

Krymské referendum
Krymské referendum
Zdroj: SITA
17.03.2014 08:33

KYJEV/BRUSEL – Pre pripojenie ukrajinského polostrova Krym k Ruskej federácii sa v dnešnom referende vyslovilo viac ako 95 percent voličov. Ukazujú to priebežné výsledky. Podľa televízie Rossija 24 je sčítaných viac ako 50 percent hlasov, volebná účasť presiahla 80 percent. Západné krajiny referendum neuznávajú a hrozia Rusku sankciami.


Zhruba tretinu obyvateľov Krymu tvoria Ukrajinci a Tatári, ktorí vyzývali na bojkot referenda. Konečné výsledky budú zverejnené v pondelok.

Šéf volebnej komisie Michail Malyšev vyhlásil, že na priebeh referenda nebola podaná žiadna sťažnosť, a referendum tak vyhlásil za platné. Priebeh referenda sa zaobišiel bez väčších problémov a po zverejnení čiastkových výsledkov rad ľudí v uliciach prepukol v jasot.

Kyjev dnes obvinil Rusko, že zvyšovaním počtu vojakov na Kryme porušuje medzinárodné dohody. Oznámil tiež, že plánuje vycvičiť až 20000 členov pre novo vytvorenú Národnú gardu, ktorá bude krajinu brániť.

USA a EÚ neuznajú výsledok krymského referenda

Referendum o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny je nelegálne a nelegitímne a jeho výsledok nebude uznaný, uviedli dnes podľa agentúry Reuters lídri EÚ v spoločnom vyhlásení. S týmto názorom sa stotožňujú aj Spojené štáty.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a šéf Európskej rady Herman Van Rompuy zároveň vyzvali Rusko, aby znížilo počet svojich ozbrojených zložiek na úroveň spred vypuknutia krízy na Ukrajine a stiahlo ich na ich zvyčajné pozície.

Ministri zahraničných vecí EÚ budú rozhodovať o prípadných opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine v pondelok na schôdzke v Bruseli, pripomína Reuters. Obyvatelia Krymu dnes medzitým v referende rozhodujú, či zostane región súčasťou Ukrajiny, alebo sa pripojí k Rusku. Podľa agentúry Kryminform, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie volebnej komisie, dosiahla volebná účasť na Kryme do 14.00 h SEČ 54 percent, len v samotnom Sevestopole 65 percent.

Spojené štáty považujú referendum o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny za nezákonné a neuznajú jeho výsledok, informoval dnes nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí. Podľa tohto zdroja, na ktorý sa odvoláva agentúra Reuters, to ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi v telefonickom rozhovore povedal šéf americkej diplomacie John Kerry.

Podľa amerického ministra je možné vyriešiť krízu na Ukrajine iba politickou cestou. Vyzval Rusko, aby stiahlo svoje vojenské sily späť na základne a podporilo ústavnú reformu na Ukrajine, ktorá ochráni práva menšín vrátane ruskojazyčnej populácie na Kryme.

Výsledok referenda neuznáva ani Británia

Británia neuznáva výsledok referenda na Kryme, kde voliči dnes rozhodli o pripojení regiónu k Ruskej federácii. Podľa spravodajskej stanice BBC to dnes vyhlásil britský minister zahraničných vecí William Hague. Referendum je podľa neho "v rozpore s ukrajinskou ústavou a v rozpore s výzvami medzinárodného spoločenstva na zdržanlivosť," podotkol Hague.

"Nič z toho, akým spôsobom referendum prebehlo, by nikoho nemalo presvedčiť o tom, že to bolo legitímne," dodal. Za pripojenie k Rusku podľa prvých prieskumov exit polls, o ktorých informovali ruské štátne médiá, hlasovalo 93 percent voličov, pričom účasť na ľudovom hlasovaní podľa BBC presiahla 80 percent na celom Kryme a 85 percent len v Sevastopole.

Oznámenie oficiálnych konečných výsledkov referenda sa očakáva v pondelok dopoludnia. Proruský krymský premiér Sergej Aksionov na sociálnej sieti Twitter napísal: "Dnes sme urobili veľmi dôležité rozhodnutie, ktoré sa zapíše do histórie". Na Leninovom námestí v hlavnom meste Simferopol už podľa spravodajskej stanice BBC vypukli oslavy.

V centre Simferopola sa po skončení referenda začali oslavy

Krymskí voliči v dnešnom referende rozhodli o pripojení k Ruskej federácii. Na Leninovom námestí v hlavnom meste Simferopol už podľa spravodajskej stanice BBC vypukli oslavy. Za pripojenie k Rusku podľa prvých prieskumov exit polls, o ktorých informovali ruské štátne médiá, hlasovalo 93 percent voličov, pričom účasť na ľudovom hlasovaní podľa BBC presiahla 80 percent.

Referendum na Kryme odsudzujú aj obyvatelia Zakarpatia

Na území Krymu sa dnes koná referendum, v ktorom majú voliči rozhodnúť o jeho oddelení či zotrvaní v rámci Ukrajiny. Kyjevská vláda a vlády západných štátov ho považujú za nelegitímne, má však podporu Ruska. TASR sa dnes podarilo získať reakcie viacerých obyvateľov a návštevníkov Zakarpatskej Ukrajiny na prebiehajúci plebiscit. Podľa ich názoru je protiústavný.

 "To, čo sa hovorí v štáte, hovorí sa aj u nás v Užhorode. Krym, to je ukrajinská pôda a ukrajinské územie," obhajuje územnú celistvosť našich východných susedov 44-ročný občiansky aktivista zo Zakarpatia, Bogdan Pylypiv. Na margo spomínaného referenda poznamenáva, že je protiústavné. "Referendum sa má vyhlasovať ako celoštátne referendum. To, čo vyhlásili na Kryme, mi pripadá, akoby nejaká obec - napríklad tu v okolí Užhorodu - urobila svoje referendum s otázkou, či sa pričlení k Európskej únii, Maďarsku či Slovensku," myslí si Pylypiv. Plebiscit je podľa jeho názoru v rozpore zo zákonom aj z časového hľadiska. "Ako môže byť legitímny, keď sa vyhlásil a uskutočnil za niekoľko týždňov. Také niečo sa má vyhlasovať s niekoľkomesačným predstihom."

Hraničným priechodom Vyšné Nemecké - Užhorod dnes pricestoval na Slovensko 41-ročný Jurij Kazymir z Kyjeva. Svedok udalostí na Majdane   neskrýva rozhorčenie nad situáciou na Kryme, po ktorom sa pohybujú rusky hovoriaci vojaci. "Je to invázia na teritórium Ukrajiny. Som kategoricky proti referendu, považujem ho za absolútne nezákonné."  S politikou Kremľa vyjadruje ostrý nesúhlas a očakáva, že sa do riešenia situácie na Kryme aktívne zapoja aj západné mocnosti. "Putina osobne považujem za diktátora. Osobne očakávam, že od pondelka Európa prijme nejaké sankcie voči Rusku - finančné predovšetkým," zdôrazňuje Kazymir. 

"Som proti tomu, aby Rusko robilo vojenské akcie a zaberalo územia, kde žijeme. Bývam v meste Cherson, v ukrajinskej oblasti, ktorá hraničí s Krymom. Je to pre nás veľmi desivé, že tam vnikli vojská. Rodiča volali, že je to strašné. Za Ukrajinu, sláva Ukrajine," približuje pre TASR 24-ročná Chersončanka Anna Podoliaková na hraničnom priechode Vyšné Nemecké - Užhorod.

Viacero oblastí na východe a juhu Ukrajiny, vrátane autonómneho Krymu, neuznáva legitimitu novej vlády v Kyjeve a deklarovalo, že zvažuje vypísanie referenda o svojom štatúte - rovnakého, aké sa dnes koná v Autonómnej republike Krym. Poslanec mestského parlamentu v Užhorode Pavlo Čučka verí, že sa Ukrajina zo svojich doterajších chýb s pomocou novej vlády poučí a zabráni ďalšiemu štiepeniu krajiny.  

"Verím, že dnešné referendum je poslednou akciou, ktorá je inšpirovaná Moskvou proti Ukrajine. Situácia sa počas posledných troch týždňov zvrátila. Vidím to tak, že od Ukrajiny už ani vlások neodpadne. Som optimista," poznamenáva Čučka. Podľa jeho slov je potrebné zachovať celistvosť Ukrajiny s pomocou jej nových lídrov. "Je zároveň žiaduce pripojiť sa k európskej legislatíve a nastoliť tu poriadok."

Referendum prebehlo bez problémov

Počas dnešného referenda na Kryme sa nevyskytlo žiadne narušenie verejného poriadku, uviedla pre agentúru ITAR-TASS hovorkyňa miestneho ministerstva vnútra Olga Kondrašovová.

"Z volebných miestností ani z verejných priestranstiev neboli hlásené žiadne incidenty. Monitorujeme situáciu, ktorá je pokojná," povedala hovorkyňa. Poslanec ruskej Štátnej dumy Oleg Denisenko, ktorý je taktiež na Kryme, informoval, že nevidel žiadne známky bojkotu referenda zo strany miestnych Tatárov. "Vo volebných miestnostiach, ktoré som navštívil, neboli žiadne takéto prípady," konštatoval.

"Mal som možnosť stretnúť sa s ľuďmi v Simferopole aj v Bachčisaraji. Nepočul som nič o bojkote, ani o výzvach proti hlasovaniu," dodal ruský poslanec. Podľa agentúry Kryminform, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie volebnej komisie, dosiahla volebná účasť na Kryme do 14.00 h SEČ 54 percent, len v samotnom Sevestopole 65 percent.

Piatkový prieskum lokálnej mimovládnej organizácie zistil, že za pripojenie sa k Rusku sa vysloví pravdepodobne vyše 90 percent hlasujúcich, uvádza agentúra Ria Novosti. Korešpondent stanice BBC informoval, že úrady už pripravujú oslavy vopred jasného výsledku, pričom by nemali chýbať ani ohňostroje. Krymský premiér Sergej Aksjonov pre ruské médiá povedal, že v pondelok o 10:00 miestneho času (09:00 SEČ) bude výsledok referenda schvaľovať miestny parlament. Zatiaľ prebieha ľudové hlasovanie na Kryme pokojne.

Líder krymských Tatárov Refat Čubarov referendum opätovne skritizoval, pričom ho nazval „šaškárňou“ a „cirkusom“ a znovu vyzval príslušníkov tatárskej menšiny, aby hlasovanie bojkotovali. Ukrajinský minister obrany oznámil, že Kyjev poslal vojakov do východných a južných regiónov Ukrajiny. Podľa jeho slov sa tiež viac než 40 000 mužov dobrovoľne pridalo k Národnej garde, ktorá nedávno vznikla v odpovedi na krymskú krízu. „Toto je naša krajina a my ju nesmieme opustiť,“ povedal Ihor Teňuch, ktorého citovala ukrajinská tlačová agentúra Interfax.

Lavrov: Referendum na Kryme je v súlade s medzinárodným právom

Referendum o budúcom štatúte ukrajinského polostrova Krym je plne v súlade s medzinárodným právom ako aj s Chartou Organizácie Spojených národov. V telefonickom rozhovore s americkým ministrom zahraničia Johnom Kerrym to v nedeľu povedal šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Ruské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení informovalo, že telefonát iniciovala americká strana. "Sergej Lavrov zopakoval, že krymské referendum je plne v súlade s medzinárodným právom," píše sa vo vyhlásení s tým, že výsledky referenda budú dobrým štartovacím bodom na určenie budúcnosti Krymu. Ministerstvo zároveň opäť vyzvalo ukrajinské úrady, aby zastavili násilnosti zo strany ultranacionalistických a radikálnych skupín, ktoré podľa neho "terorizujú rusky hovoriace obyvateľstvo na Ukrajine".

Referendum na Kryme sledujú Slováci aj Ukrajinci žijúci na Slovensku

Udalosti na Ukrajine sa dotýkajú aj Ukrajincov žijúcich na Slovensku či Slovákov, ktorí majú k tejto krajine blízko. Dnešné krymské referendum sledujú o to pozornejšie, že môže rozhodnúť o budúcnosti ich rodín a priateľov.   "Táto situácia, nie je v súlade s medzinárodným právom, pretože vedie k narušeniu integrity zvrchovaného štátu. Referendum o oddelení časti tohto štátu, by sa malo uskutočniť na celom území. V uplynulých dňoch som navštívil Užhorod. Prebiehajú tam síce výmeny ľudí v určitých funkciách, ale inak je tam pokoj. Ľudia pracujú a zároveň si uvedomujú, že situácia, ktorá nastala na Ukrajine, bude mať pre nich dosť vážne sociálno-ekonomické dôsledky, no aj napriek tomu chcú Ukrajinu ako celistvý štát zachovať," povedal podpredseda Ústrednej rady Zväzu Ukrajincov a Rusínov na Slovensku Pavol Bogdan.    

Aj podnikateľ Dmitry Ripela uznáva právo národa na referendum, no prízvukuje, že v tomto referende nerozhodne vôľa ľudí, ale vôľa cudzích jednotiek, ktoré už na Ukrajine dostali meno zelení vojačikovia. Ripela tiež hovorí, že už predchádzajúce kroky Ruska sú počiatkom vojny.  "Jednoznačne to vnímam ako vojnu. Chápem diplomatov, ktorí sa snažia nedopustiť krviprelievanie, no som presvedčený, že po vyhlásení výsledkov bude krvi viac a Krymom sa to neskončí. O tom svedčia aj udalosti v Donecku. Proruským silám pokoj jednoducho nevyhovuje," povedal.

Naopak, generálna konzulka Ukrajiny v Prešove Oľga Benč verí v to, že ďalšia krv preliata nebude. Ukrajinská vláda totiž podľa nej uvažuje v medziach práva a to je jediná normálna cesta.  Podľa riaditeľa Múzea ukrajinskej kultúry Slovenského národného múzea Miroslava Sopoligu sú problémy na Ukrajine hrozbou nielen pre Ukrajinu, ale pre celý svet. "Verím, že ku krviprelievaniu nedôjde, že sa nás zastane celý svet," uviedol. 

O tom, že krymské referendum nie je legálne, hovorí aj predseda klubu Slovensko-ukrajinskej spoločnosti v Košiciach Ján Bača. Zvýrazňuje však nižšiu legitimitu referenda aj kvôli položeným otázkam. "Tam nie je postavená otázka áno alebo nie. Tam sú iba dve odpovede nie. Prvá otázka znie, či ste za odpojenie Krymu a pripojenie k Rusku. Druhá otázka, či ste za odpojenie Krymu ako samostatnej republiky. Nie je tam daná možnosť, ktorú by väčšina preferovala, aby zostali v rámci Ukrajiny, ale aby sa zmenili podmienky, ktoré tam sú," hovorí Bača.

Zároveň však dodáva, že situáciu veľmi pozorne sleduje a myslí si, že súčasná vláda smeruje k mierovému riešeniu problému. Čo urobia ruské vojská na hraniciach na východe, na severe a na Kryme, je však podľa neho neisté, no verí v zdravý ľudský rozum.

Samson: Po referende na Kryme je možných viacero scenárov vývoja situácie

V prípade úspešného referenda na Kryme budú proruské sily na východe Ukrajiny výsledkom referenda nesmierne povzbudené a pokúsia sa o podobnú zmenu. Pre  to uviedol riaditeľ Inštitútu bezpečnosti a obrany Akadémie ozbrojených síl M.R. Štefánika a zahraničnopolitický analytik Ivo Samson. "Rusko k takým snahám bude musieť zaujať postoj a bude mať šancu na licitácie, teda stanovenie podmienok: buď federalizácia zvyšku Ukrajiny, alebo podpora separatizmu v jej východnej časti," dodal analytik.

Ak bude referendum na Kryme úspešné núkajú sa podľa Samsona viaceré scenáre možného vývoja. "Jedným z nich je faktická anexia Krymu Ruskou federáciou, ktorá sa odvolá na právo obyvateľstva na sebaurčenie," priblížil Samson. Inou alternatívou je podľa neho vznik separátnej a svetom zväčša neuznávanej štátnej entity – samostatnej Krymskej republiky. "Možno tretím scenárom je Krym ako rukojemník v rukách Ruska pre ďalšie rokovania s Ukrajinou. Krym ostane súčasťou Ukrajiny, ale "niečo za niečo", napríklad federalizácia Ukrajiny ako podmienka zo strany Ruska," doplnil Samson.

Na Kryme sa dnes začalo referendum, v ktorom obyvatelia tohto ukrajinského regiónu majú rozhodnúť, či sa polostrov odtrhne od Ukrajiny a stane súčasťou Ruskej federácie. Predstavitelia Európskej únie a americký prezident Barack Obama odmietli referendum, ktoré narýchlo zorganizovali proruské orgány Krymu, ako nezákonné a vyjadrili sa, že je porušením ukrajinskej ústavy.

Ukrajina a Rusko sa dohodli na prímerí na Kryme do 21. marca

Ministerstvá obrany Ukrajiny a Ruska sa dohodli na prímerí na Kryme, ktoré bude platiť do 21. marca. Podľa agentúry Reuters o tom dnes informoval ukrajinský minister obrany Ihor Teňuch. Prímerie znamená, že ruské sily počas neho nebudú podnikať žiadne akcie proti ukrajinským vojenským zariadeniam na Kryme, spresnil. "Dohoda bola dosiahnutá s (ruskou) Čiernomorskou flotilou a s ruským ministerstvom obrany o prímerí do 21. marca," povedal Teňuch novinárom počas prestávky v zasadaní ukrajinského kabinetu.

"Počas tohto obdobia nebudú podniknuté žiadne akcie proti našim vojenským zariadeniam na Kryme. Naše vojenské zariadenia preto pokračujú s dopĺňaním zásob," dodal ukrajinský minister obrany. Obyvatelia Krymu medzitým hlasujú v referende, v ktorom majú rozhodnúť, či sa polostrov odtrhne od Ukrajiny a stane súčasťou Ruskej federácie. Spravodajská stanica BBC na svojej webovej stránke s odvolaním sa na predsedu krymského parlamentu Vladimira Konstantinova informovala, že volebná účasť popoludní prekročila 50 percent.

Putin Merkelovej: Referendum na Kryme je v plnom súlade s medzinárodným právom

Ruský prezident Vladimir Putin dnes nemeckej kancelárke Angele Merkelovej povedal, že referendum na Kryme je v súlade s medzinárodným právom. Podľa agentúry Reuters o tom dnes vo vyhlásení informoval Kremeľ. Putin zároveň prisľúbil rešpektovať rozhodnutie obyvateľov Krymu, ktorí dnes v ľudovom hlasovaní môžu rozhodnúť o odtrhnutí regiónu od Ukrajiny a jeho pripojení k Rusku.

Ruský prezident podľa Kremľa využil telefonický rozhovor s Merkelovou aj na to, aby vyjadril obavy v súvislosti s eskaláciou napätia, podľa neho spôsobenej radikálnymi zoskupeniami v regiónoch na juhovýchode Ukrajiny "s tichým súhlasom úradov v Kyjeve".

 "Vladimir Vladimirovič Putin upriamil pozornosť na skutočnosť, že vôľa obyvateľstva polostrova je realizovaná v plnom súlade s medzinárodným právom," uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.


Galéria

Nástroje k článku



ZDROJ: SITA, TASR
FOTO: SITA, TASR

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články