Drobec bol vždy väčší a mohutnejší ako jeho rovesníci. Silný, ale spomalený chlapík. Pád zo schodov (za otcovho prispenia) nebol zďaleka posledný, ktorý zažil vo svojom bezvýznamnom živote. Dno ho priam magicky priťahovalo a svet ho tĺkol tak, ako on tĺkol svoje obete.
Po tom, ako v mladosti ušiel z polepšovne, sa stretáva s Georgeom, príležitostným kriminálnikom, ktorý na všetko pozná odpoveď. Spolu vytvoria obojstranne výhodný vzťah, kde kvality toho druhého dopĺňajú slabé stránky prvého. George vymyslí plán, ako prísť ľahko k peniazom – únos dieťaťa bohatých rodičov a požadovanie vysokého výkupného. V momente, keď Georgea zabijú, Drobec pokračuje v začatej práci na vlastnú päsť. Nedokáže však konať bez svojho mŕtveho kumpána, a preto si ho vytvorí vo forme imaginárneho alter ega. Problémy nedajú na seba dlho čakať. Nebolo by predsa len rozumnejšie zbaviť sa dieťaťa? Drobec je príbeh Claya Blaisdella. Príbeh o nespravodlivosti, ktorou trpel, o zločinoch, ktoré spáchal, o citoch, ktoré nemal komu adresovať.
O autorovi:
Počas rokov 1966 – 1973 žil Stephen King takpovediac rozdvojene. Stephen King písal (a predával) do pochybných erotických časopisov Cavalier alebo Adam hororové poviedky a Bachman tvoril sériu príbehov, ktoré nikomu nepredával. Išlo o romány Zúrivosť (Rage), Dlhý pochod (The Long Walk), Zrovnané so zemou (Roadwork) a Muž na úteku (The Running Man). Drobec (Blaze, 1972 – 1973) bol jedným z posledných, ktoré boli určené do „zásuvky“. Patrí medzi ozajstné knižné chuťovky, ktoré zaujmú nielen skalného fanúšika tohto úspešného amerického spisovateľa.
Citát:
Drobec vedel, že George hovorí pravdu, ale neotočil sa. Prečo by mu mal neustále rozkazovať? Ani po smrti s tým neprestal. Iste, nie on, ale George prišiel s plánom roztočiť megazáťah, o akom snívajú všetky bezvýznamné zlodejské nuly. „Ibaže my by sme to skutočne dokázali,“ hovorieval. Lenže väčšinou, iba keď sa ožral alebo nahulil. Drobec si nebol nikdy istý, či skutočne verí tomu, čo rozpráva. Väčšinu času podnikali malé záťahy vo dvojici. Napriek nafúknutým rečiam, aké George viedol posilnený chľastom alebo trávou, mu očividne stačili. Možno bral megazáťah v Ocoma Heights iba ako hru alebo ako to, čo nazýval slovnou masturbáciou, keď videl v televízii trpákov s kravatami rozprávať o politike. Drobcovi bolo jasné, že George je hlavička. Vždy však pochyboval, či má na to aj gule. Ale čo teraz, keď je mŕtvy? Drobec, odkázaný sám na seba, nepodával bohvieaké výkony. Jediný raz, čo po Georgeovej smrti skúsil podfuk so zmenkami, musel prášiť ako s nasoleným zadkom, aby ho nedostali. Pritom postupoval presne ako George. Najprv vyhľadal meno vdovy v čiernej kronike. Začal táraninami, ktoré sa od neho naučil. Vzápätí jej ukázal zmenky (v chalupe ich mali celé kopy a navyše majstrovsky sfalšované). Vysvetlil, ako mu je ľúto, že prichádza v takej smutnej chvíli, ale vraj obchod je obchod a on si je istý, že to pani chápe. Vdova prikývla. Pozvala ho do predsiene a odišla po šekovú knižku. Ani na okamih mu nenapadlo, že zavolá políciu. Keby sa nevrátila a nenamierila naňho zbraň, pravdepodobne by u nej ostal trčať až do príchodu polície. Jeho zmysel pre čas nestál za veľa.