Bývalý žurnalista Peter Tóth v týchto dňoch uviedol do sveta svoju novú knihu s názvom Komando 52. Rozhodol sa tak po minuloročnom úspechu titulu Bežec. V novinke komplexnejšie približuje šokujúce praktiky SIS za Mečiarovej vlády. Z mnohých aktivít slovenskej tajnej služby budete prekvapení.
Vyčíňanie tajnej služby v divokých 90. rokoch je zväčša spájané s únosom prezidentovho syna. Kniha Komando 52 ukazuje, že touto gangsterskou a navyše aj zbabranou operáciou sa to všetko len začalo. Už niekoľko dní po únose si celé Slovensko šepkalo, že za únosom stojí SIS. Preto musel námestník riaditeľa SIS Jaroslav Svěchota rázne konať. Zostavil komando, ktoré bolo nielen odhodlané a akčné, ale aj dostatočne profesionálne, aby neboli jeho temné operácie okamžite odhalené. Tak vznikol najobávanejší útvar SIS, teda 52. oddelenie, známe aj ako päťdesiatdvojka.
Nevhodné kúsky tajnej služby neboli v rokoch 1995-98 ojedinelé. Naopak, stávali sa pravidlom. Za bieleho dňa mizli ľudia z ulíc. Tajní ich odvážali na odľahlé miesta a podrobovali zostreným výsluchom. No nie len to. Úderné jednotky SIS nasadzovali na politikov profesionálne zvodkyne, zastrašovali novinárov a podnikali mnohé iné zločinné operácie.
"Informácie uvedené v tejto knihe považujem za jeden z prameňov, ktorý môže Slovensku pomôcť spoznať svoju nedávnu minulosť, pretože pochádzajú z dôveryhodných zdrojov," tvrdí jej autor Peter Tóth.
Ukážka z knihy: Komando 52
FRAGMENT PIATY:
52. ODDELENIE A VNÚTORNÝ NEPRIATEĽ
Keď Jaroslav Svěchota prvý raz oslovil Dušana Pastuchu s ponukou, aby sa vrátil do tajnej služby, naznačil mu, že jeho úlohou bude vybudovať prísne utajený útvar, poslaním ktorého bude získavanie informácií v prostredí politických strán a ovplyvňovanie verejnej mienky. Od začiatku bolo teda jasné, že hlavnou náplňou práce komanda bude rozpracovanie popredných predstaviteľov opozície a nepohodlných kritikov režimu. Prioritou malo byť získavanie kompromitujúcich informácií, ale aj zisťovanie názorov a nálad v jednotlivých stranách, ich postoje k aktuálnym politickým témam, a isto neprekvapuje, že vedenie SIS sa zaujímalo aj o to, aké politické stratégie sa kujú na jednotlivých opozičných sekretariátoch.
Už z tohto základného rámca bolo jasné, že päťdesiatdvojka sa bude pohybovať výrazne za hranicou zákona. Ak by však ostalo iba pri viac-menej neškodnom politickom intrigánstve, Lexova SIS by nemusela mať také zlé renomé doma i v zahraničí, aké si napokon vyslúžila. Námestník Svěchota však chcel od 52. oddelenia oveľa viac. Pred Pastuchom skutočný rozsah svojich plánov spočiatku tajil a vyjavoval ich iba postupne. Keď bolo napokon nové oddelenie vybudované presne podľa predstáv plukovníka Svěchotu, z pôvodného projektu politicko-špionážnej úderky sa vykľulo obávané komando, podľa ktorého bol neskôr posudzovaný celkový profil služby. Svěchota stvoril pre riaditeľa SIS a pre predsedu vlády batalión spravodajských dôstojníkov, záškodníkov a mediálnych manipulátorov, od ktorých si všetci zainteresovaní sľubovali, že vládnemu hnutiu pomôžu rozložiť opozíciu a zlomiť občiansky odpor...
FRAGMENT ŠIESTY:
PLUKOVNíK JAROSLAV SVĚCHOTA
Jaroslav Svěchota sa z pochopiteľných dôvodov mediálne narodil až v roku 1990. Po tom všetkom, čo bolo o ňom povedané a napísané, by sa mohlo zdať, že je širokej verejnosti dostatočne známy a nikomu ho netreba osobitne predstavovať. Napriek tomu stojí za to obzrieť sa do šesťdesiatych rokov 20. storočia. Vtedy sa totiž začala jeho kariéra spravodajského dôstojníka.
ŠTVRTÉ ODDELENIE DRUHÉHO ODBORU
V roku 1960 prepustil vtedajší režim z väzenia prominentného väzňa Gustáva Husáka. O tri roky neskôr bol na základe činnosti takzvanej barnabitskej komisie v plnom rozsahu rehabilitovaný. Husák už odrazu nebol v očiach svojich súdruhov buržoázny nacionalista, ale dôveryhodný komunista. Slovom, v Československu sa začínal politický odmäk, ktorý v roku 1968 vyvrcholil Pražskou jarou.
Politické zmeny sa postupne prejavovali aj v štruktúrach Štátnej bezpečnosti. Z arzenálu jej pracovných metód sa začalo programovo vytrácať násilie, ktoré dominovalo v 50. rokoch, oveľa väčší dôraz sa kládol na inteligentnejšie a sofistikovanejšie formy a metódy spravodajskej činnosti. Na jednotlivých útvaroch ŠtB sa objavovalo čoraz viac ľudí s maturitou a dokonca aj s vysokoškolským vzdelaním. Surovci z predchádzajúcej dekády si vystačili s tvrdými päsťami, v nových pomeroch sa však začal režim orientovať na trochu iné kádre.
Spočiatku bolo pokrokom aj to, že väčšina príslušníkov na oddelení mala ukončenú maturitu. Neskôr už bolo pravidlom, že bez vysokej školy sa kariéra v spravodajskej oblasti robiť nedala. Tento posun sa pozitívne prejavil aj na vzťahoch agentúry s riadiacimi dôstojníkmi. V 50. rokoch bolo bežné, že eštebáci mlátili nielen vnútorných nepriateľov, domnelých špiónov a diverzantov, ale aj svojich agentov, keď sa zdráhali udávať blížnych. Mnohí tajní spolupracovníci ŠtB starších ročníkov boli neraz milo prekvapení, keď ich pôvodné riadiace orgány nahradili noví príslušníci s oveľa distingvovanejšími spôsobmi...
