Ján Ľupták
Rozhovor s predsedom Združenia robotníkov Slovenska Jánom Ľuptákom vznikol v rámci projektu Infovoľby, ktorý SITA realizuje v spolupráci s občianskym združením Memo 98, odpovedali predsedovia strán alebo volební lídri na rovnaké otázky, ktoré súviseli s hlavnými volebnými programovými cieľmi ich politických subjektov.
Ktorý politický subjekt je pre vás po voľbách prijateľný na spoluprácu, ktorý nie?
Najprijateľnejšie sú pre nás na spoluprácu ľavicové strany, pretože aj naša strana je ľavicová. Musíme však všetci zabrať a pozdvihnúť Slovensko. Sú na to aj pracovité ruky. Slovensko by potrebovalo, aby sme sa všetci zjednotili a zabrali. Vždy náš národ vedel zabrať.
O ktoré posty vo vláde by ste mali záujem?
V prvom rade ministerstvo vnútra, na čele polície musí stáť odborník. A aj armády. Viem, že sa hovorí, že v demokracii má viesť tieto rezorty civil, ale ak tomu nerozumie, je to niečo hrozné. To musia byť ľudia znalí veci. Ako bude vedieť niekto posúdiť statiku alebo projekt, ak to nikdy nerobil. To je presne tak isto. Príliš skoro sme si dobrých fachmanov z polície vyhádzali a prišli mladí. Dnes sa už kádrové materiály nepíšu ako niekedy a tým pádom sa do polície dostali rôzne elementy, ktoré zdehonestovali políciu. To je tragédia. Čiže na čele rezortu vnútra by mal byť bývalý policajt, ktorý odišiel do civilu. On by rozumel práci a to je podstatná vec. Tiež by sme mali jednoznačne záujem o rezort stavebníctva. Chceme oživenie stavebníctva, pretože to dokáže oživiť ekonomiku. Každé odvetvie nadväzuje práve 30 až 40 percentami na stavebníctvo. Tým by sa rozbehla celá ekonomika. Štát by musel prevziať zodpovednosť a nezbavovať sa jej na prechodné obdobie. Keď bola celosvetová kríza, všetko sa hnalo cez stavebníctvo. Stavali sa cesty, mosty, začali sa budovať domy a byty. Stavebníctvo zamestnáva veľa ľudí. Nemôže si naša ekonomika dovoliť mať nezamestnaných ľudí. Roboty máme dosť, len treba všetko oživiť a dať ľuďom prácu. Ľudia by dôstojne zarobili, aby dôstojne žili. Keď toto pocítia, budú podporovať aj štát.
Ako si predstavujete ďalšie fungovanie regionálneho školstva?
Do pôsobnosti regiónov sa dalo školstvo, tlačí sa zdravotníctvo a doprava. Žiaľ, regióny to nemôžu uživiť, pretože nemajú toľko príjmov z daní. Nemôžu občanov zaťažiť daňami, tak ako si to niektorí štátni predstavitelia predstavujú. Štát sa nemal tak rýchlo všetkého zbaviť, ale mal byť nápomocný. Štát mal držať páky v rukách.
Ste za spoplatnenie vysokoškolského štúdia?
Jednoznačne sme proti. Bohatí budú mať na to, aj keď ich deti nebudú tak nadané ako toho chudobného, ale ten na to nebude mať. Za bývalej republiky alebo Rakúsko - Uhorska sa aspoň cirkev postarala, pretože bola bohatá. Lenže dnes aj cirkev pýta od štátu peniaze. Jednoducho na to niet. Kto teda bude mať dnes vzdelané detí? Bohatí, keď ich aj deti nebudú tak nadané ako toho chudobného. Nebude ho mať kto podporiť. Ak bude mať dve alebo tri deti rodinka, jednoducho ich deti zostanú, kde zostanú. To je tragédia nášho národa, pretože čím viac je vzdelaných ľudí, tým viac vedomostí sa prinesie a tým väčší pokrok sa prinesie spoločnosti.
Akým spôsobom by ste riešili situáciu v zdravotníctve?
Aj tu sa štát rýchlo zbavuje všetkého. Chápem, že nie je možné, tak ako niekto požaduje, okamžite zvýšiť platy. Ak by ekonomika išla, tak ako nám mnohí sľubovali, tie platy mali byť vyššie. Ak nepôjde ekonomika, tak nebude ani zdravotníctvo. V rozpočte môžeme mať peniaze, len keď naštartujeme ekonomiku. Štát musí zájsť do deficitu v rozpočte a stavať diaľnice, pretože sa to vráti. Hnacím motorom ekonomiky vždy boli výrobní inžinieri. Tento štát musí dať ľudom prácu, pretože nezamestnaní odkrajujú zo spoločného krajca a potom zostáva málo peňazí.
Ako vidíte pokračovanie reformy v sociálnej sfére?
Ak ekonomika neutiahne transformáciu zdravotníctva, školstva alebo sociálnej oblasti, ak my predáme plyn a ešte aj tak sme druhý pilier nevybudovali, tak ďakujem pekne. My sme všetko predali, čo sa tu vybudovalo za stovky miliárd korún a my nemáme dokončenú reformu. Čo chceme predať ďalej, čo budeme robiť? Nabehli sme na zlý systém. Nenaštartovali sme dobre. Všetko záleží od ekonomiky. Treba zapojiť potenciálne mozgy pracovníkov, pracovité ruky. Treba ísť do roboty. Treba tvoriť a predať. A na to sú schopní naši ľudia. Vedeli sa uplatniť za bývalej republiky aj za Rakúsko-Uhorska. Máme ľudí vysoko vzdelaných, ale aj robotníkov, technikov.
Akým spôsobom chcete prispievať k ďalšiemu stieraniu regionálnych rozdielov?
Treba vybudovať diaľnicu na východ, aby sa aj tam dostali zahraniční investori. Ale nečakajme na nich ako na spasenie. My musíme aj sami postaviť fabriku. My sme jednu fabriku nepostavili. Po vojne v 50. rokoch sa postavili fabriky. My sme po 20 rokoch od nežnej revolúcie a nepostavili sme jednu fabriku, ale majetok sme rozpredali. Z čoho chceme tvoriť ekonomiku? Musia sa vytvoriť nové pracovné príležitosti. Za to musí zobrať štát zodpovednosť. Aj vo Francúzsku sú štátne podniky. A keď bude súkromný sektor rozbehnutý, potom by som ustupoval zo štátneho. Čiže treba oživiť ekonomiku, aby aj na východe mali ľudia pracovné príležitosti. Potraviny si vieme dorobiť, prečo máme ich dovážať? Prečo máme dovážať kapustu, mrkvu, ovocie? Naše sady sú zničené, nikto sa o nich nestará a ľudia doma ležia. Musíme ľudí zaplatiť, dať a budeme mať svoje výrobky, ale aj ľudí zamestnáme. Tu je roboty až - až. Len to treba rozbehnúť.
Ako vidíte daňovú politiku štátu do budúcnosti? Ste za pokračovanie súčasnej daňovej politiky, prípadne navrhujete nejaké zmeny? Aké?
Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda sa chvália rovnou daňou, ale zaťažili tým najchudobnejších. Každodennú spotrebu chlieb, mlieko každý potrebujeme. Šaty nepotrebujem každý deň. Potrebujem sa síce obliecť, ale si ich nepotrebujem kúpiť každý deň. Tam mi nevadí, keď bude 25 percentná daň. Alebo topánky. Tie si tiež kúpim len raz alebo dvakrát do roka. Chleba, mlieko, mäso, cukor, všetko potrebujete dennodenne kupovať a tam je 19 percent. To je tragédia, tam by som išiel na šesť alebo štyri percentá a tu by som zdvihol. Aj na stavebný materiál by bola nižšia DPH. To sa nesprávne spravilo. Nie je ešte čas na rovnú daň. To by musela byť aspoň stredná vrstva bohatá, aby tu mohla byť rovná daň. Zaviedli sme ju, ale mzdy sú na ňu príliš nízke.
Slovenská justícia ma stále problémy s prieťahmi v konaní. Ako by ste riešili tento problém?
Treba aj v justícii jednoznačne spraviť poriadok. Mnohokrát politici na ňu vyvíjajú tlaky a ona potom robí, ako robí. Keď mnohé nevyriešené kauzy justícia vyriešila, sudcovia niekoho odsúdili a teraz sa im vyhrážajú, že keď vyjde z väzenia, čo urobí so sudcovými deťmi a rodinou, tak čo to je. Príliš veľká demokracia sa pustila u nás. Nikoho sme nepotrestali za veľké prešľapy. Mnohé veci neboli kvalifikované ako trestné činy. Aj privatizácia. Keby bola klasifikovaná ako trestný čin, tak by boli mnohí vo väzení, takto niet páky na to.
Veľa sa hovorí o stále širokej štátnej správe. Mienite v tejto oblasti robiť nejaké kroky?
Ak sa už všetko sprivatizovalo, tak rezorty dole, dole, dole. Nemôže tam 300 až 500 ľudí robiť. Ja som to už chcel za našej vlády spraviť, len so siedmimi percentami sa to nedalo.
Je vaša strana spokojná so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenska?
Myslím si, že príliš skoro sme odišli od Rusov. To bola veľká základná chyba. V parlamente som neraz upozorňoval, že nemáme takú silnú ekonomiku a všetky trhy boli naviazané na ruský trh. Či textilný alebo strojársky priemysel a my sme za to dostávali lacnú ropu, plyn a rudu. My sme mohli postupne ustupovať z ruského trhu, ale len vtedy, keby sme mali odbyt na západ. Na západe nám nič nezobrali a textilky do jednej padli. To isté obuvnícky priemysel. Na ruský trh išli Američania, Nemci a Francúzi. Slováci, chudobná krajina, odišla. sami sme si pod sebou podpílili konár.
Ste za to aby Slovensko vstúpilo v roku 2009 do eurozóny? V prípade nesúhlasu, aké ďalšie kroky navrhujete?
Nie sme ešte pripravení na vstup do eurozóny, pretože ceny na Slovensku stúpnu. Mzdy úmerne hore nepôjdu, ale ceny áno. Lajdákov som nikdy neuznával, ale čestných ľudí, ktorí chcú pracovať a pracovali, nech sú čestne zaplatení.
Informačný portál INFOVOLBY.SK >>
Najprijateľnejšie sú pre nás na spoluprácu ľavicové strany, pretože aj naša strana je ľavicová. Musíme však všetci zabrať a pozdvihnúť Slovensko. Sú na to aj pracovité ruky. Slovensko by potrebovalo, aby sme sa všetci zjednotili a zabrali. Vždy náš národ vedel zabrať.
O ktoré posty vo vláde by ste mali záujem?
V prvom rade ministerstvo vnútra, na čele polície musí stáť odborník. A aj armády. Viem, že sa hovorí, že v demokracii má viesť tieto rezorty civil, ale ak tomu nerozumie, je to niečo hrozné. To musia byť ľudia znalí veci. Ako bude vedieť niekto posúdiť statiku alebo projekt, ak to nikdy nerobil. To je presne tak isto. Príliš skoro sme si dobrých fachmanov z polície vyhádzali a prišli mladí. Dnes sa už kádrové materiály nepíšu ako niekedy a tým pádom sa do polície dostali rôzne elementy, ktoré zdehonestovali políciu. To je tragédia. Čiže na čele rezortu vnútra by mal byť bývalý policajt, ktorý odišiel do civilu. On by rozumel práci a to je podstatná vec. Tiež by sme mali jednoznačne záujem o rezort stavebníctva. Chceme oživenie stavebníctva, pretože to dokáže oživiť ekonomiku. Každé odvetvie nadväzuje práve 30 až 40 percentami na stavebníctvo. Tým by sa rozbehla celá ekonomika. Štát by musel prevziať zodpovednosť a nezbavovať sa jej na prechodné obdobie. Keď bola celosvetová kríza, všetko sa hnalo cez stavebníctvo. Stavali sa cesty, mosty, začali sa budovať domy a byty. Stavebníctvo zamestnáva veľa ľudí. Nemôže si naša ekonomika dovoliť mať nezamestnaných ľudí. Roboty máme dosť, len treba všetko oživiť a dať ľuďom prácu. Ľudia by dôstojne zarobili, aby dôstojne žili. Keď toto pocítia, budú podporovať aj štát.
Ako si predstavujete ďalšie fungovanie regionálneho školstva?
Do pôsobnosti regiónov sa dalo školstvo, tlačí sa zdravotníctvo a doprava. Žiaľ, regióny to nemôžu uživiť, pretože nemajú toľko príjmov z daní. Nemôžu občanov zaťažiť daňami, tak ako si to niektorí štátni predstavitelia predstavujú. Štát sa nemal tak rýchlo všetkého zbaviť, ale mal byť nápomocný. Štát mal držať páky v rukách.
Ste za spoplatnenie vysokoškolského štúdia?
Jednoznačne sme proti. Bohatí budú mať na to, aj keď ich deti nebudú tak nadané ako toho chudobného, ale ten na to nebude mať. Za bývalej republiky alebo Rakúsko - Uhorska sa aspoň cirkev postarala, pretože bola bohatá. Lenže dnes aj cirkev pýta od štátu peniaze. Jednoducho na to niet. Kto teda bude mať dnes vzdelané detí? Bohatí, keď ich aj deti nebudú tak nadané ako toho chudobného. Nebude ho mať kto podporiť. Ak bude mať dve alebo tri deti rodinka, jednoducho ich deti zostanú, kde zostanú. To je tragédia nášho národa, pretože čím viac je vzdelaných ľudí, tým viac vedomostí sa prinesie a tým väčší pokrok sa prinesie spoločnosti.
Akým spôsobom by ste riešili situáciu v zdravotníctve?
Aj tu sa štát rýchlo zbavuje všetkého. Chápem, že nie je možné, tak ako niekto požaduje, okamžite zvýšiť platy. Ak by ekonomika išla, tak ako nám mnohí sľubovali, tie platy mali byť vyššie. Ak nepôjde ekonomika, tak nebude ani zdravotníctvo. V rozpočte môžeme mať peniaze, len keď naštartujeme ekonomiku. Štát musí zájsť do deficitu v rozpočte a stavať diaľnice, pretože sa to vráti. Hnacím motorom ekonomiky vždy boli výrobní inžinieri. Tento štát musí dať ľudom prácu, pretože nezamestnaní odkrajujú zo spoločného krajca a potom zostáva málo peňazí.
Ako vidíte pokračovanie reformy v sociálnej sfére?
Ak ekonomika neutiahne transformáciu zdravotníctva, školstva alebo sociálnej oblasti, ak my predáme plyn a ešte aj tak sme druhý pilier nevybudovali, tak ďakujem pekne. My sme všetko predali, čo sa tu vybudovalo za stovky miliárd korún a my nemáme dokončenú reformu. Čo chceme predať ďalej, čo budeme robiť? Nabehli sme na zlý systém. Nenaštartovali sme dobre. Všetko záleží od ekonomiky. Treba zapojiť potenciálne mozgy pracovníkov, pracovité ruky. Treba ísť do roboty. Treba tvoriť a predať. A na to sú schopní naši ľudia. Vedeli sa uplatniť za bývalej republiky aj za Rakúsko-Uhorska. Máme ľudí vysoko vzdelaných, ale aj robotníkov, technikov.
Akým spôsobom chcete prispievať k ďalšiemu stieraniu regionálnych rozdielov?
Treba vybudovať diaľnicu na východ, aby sa aj tam dostali zahraniční investori. Ale nečakajme na nich ako na spasenie. My musíme aj sami postaviť fabriku. My sme jednu fabriku nepostavili. Po vojne v 50. rokoch sa postavili fabriky. My sme po 20 rokoch od nežnej revolúcie a nepostavili sme jednu fabriku, ale majetok sme rozpredali. Z čoho chceme tvoriť ekonomiku? Musia sa vytvoriť nové pracovné príležitosti. Za to musí zobrať štát zodpovednosť. Aj vo Francúzsku sú štátne podniky. A keď bude súkromný sektor rozbehnutý, potom by som ustupoval zo štátneho. Čiže treba oživiť ekonomiku, aby aj na východe mali ľudia pracovné príležitosti. Potraviny si vieme dorobiť, prečo máme ich dovážať? Prečo máme dovážať kapustu, mrkvu, ovocie? Naše sady sú zničené, nikto sa o nich nestará a ľudia doma ležia. Musíme ľudí zaplatiť, dať a budeme mať svoje výrobky, ale aj ľudí zamestnáme. Tu je roboty až - až. Len to treba rozbehnúť.
Ako vidíte daňovú politiku štátu do budúcnosti? Ste za pokračovanie súčasnej daňovej politiky, prípadne navrhujete nejaké zmeny? Aké?
Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda sa chvália rovnou daňou, ale zaťažili tým najchudobnejších. Každodennú spotrebu chlieb, mlieko každý potrebujeme. Šaty nepotrebujem každý deň. Potrebujem sa síce obliecť, ale si ich nepotrebujem kúpiť každý deň. Tam mi nevadí, keď bude 25 percentná daň. Alebo topánky. Tie si tiež kúpim len raz alebo dvakrát do roka. Chleba, mlieko, mäso, cukor, všetko potrebujete dennodenne kupovať a tam je 19 percent. To je tragédia, tam by som išiel na šesť alebo štyri percentá a tu by som zdvihol. Aj na stavebný materiál by bola nižšia DPH. To sa nesprávne spravilo. Nie je ešte čas na rovnú daň. To by musela byť aspoň stredná vrstva bohatá, aby tu mohla byť rovná daň. Zaviedli sme ju, ale mzdy sú na ňu príliš nízke.
Slovenská justícia ma stále problémy s prieťahmi v konaní. Ako by ste riešili tento problém?
Treba aj v justícii jednoznačne spraviť poriadok. Mnohokrát politici na ňu vyvíjajú tlaky a ona potom robí, ako robí. Keď mnohé nevyriešené kauzy justícia vyriešila, sudcovia niekoho odsúdili a teraz sa im vyhrážajú, že keď vyjde z väzenia, čo urobí so sudcovými deťmi a rodinou, tak čo to je. Príliš veľká demokracia sa pustila u nás. Nikoho sme nepotrestali za veľké prešľapy. Mnohé veci neboli kvalifikované ako trestné činy. Aj privatizácia. Keby bola klasifikovaná ako trestný čin, tak by boli mnohí vo väzení, takto niet páky na to.
Veľa sa hovorí o stále širokej štátnej správe. Mienite v tejto oblasti robiť nejaké kroky?
Ak sa už všetko sprivatizovalo, tak rezorty dole, dole, dole. Nemôže tam 300 až 500 ľudí robiť. Ja som to už chcel za našej vlády spraviť, len so siedmimi percentami sa to nedalo.
Je vaša strana spokojná so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenska?
Myslím si, že príliš skoro sme odišli od Rusov. To bola veľká základná chyba. V parlamente som neraz upozorňoval, že nemáme takú silnú ekonomiku a všetky trhy boli naviazané na ruský trh. Či textilný alebo strojársky priemysel a my sme za to dostávali lacnú ropu, plyn a rudu. My sme mohli postupne ustupovať z ruského trhu, ale len vtedy, keby sme mali odbyt na západ. Na západe nám nič nezobrali a textilky do jednej padli. To isté obuvnícky priemysel. Na ruský trh išli Američania, Nemci a Francúzi. Slováci, chudobná krajina, odišla. sami sme si pod sebou podpílili konár.
Ste za to aby Slovensko vstúpilo v roku 2009 do eurozóny? V prípade nesúhlasu, aké ďalšie kroky navrhujete?
Nie sme ešte pripravení na vstup do eurozóny, pretože ceny na Slovensku stúpnu. Mzdy úmerne hore nepôjdu, ale ceny áno. Lajdákov som nikdy neuznával, ale čestných ľudí, ktorí chcú pracovať a pracovali, nech sú čestne zaplatení.
Informačný portál INFOVOLBY.SK >>
