BRATISLAVA - Globálny trend smeruje k tomu, že sa štandardom vo svete, nie iba v Európskej únii (EÚ), stane elektronická fakturácia. Jej zavádzanie na Slovensku je súčasťou európskeho balíka opatrení zameraného na modernizáciu systému dane z pridanej hodnoty (DPH) a zjednotenie pravidiel v rámci EÚ. V TASR TV to povedal prezident Finančnej správy (FS) Jozef Kiss.
Nový spôsob vystavovania a doručovania faktúr bude pre väčšinu podnikateľov, firiem aj živnostníkov na Slovensku povinný od januára 2027. „Elektronická faktúra je súbor štruktúrovaných dát, ktoré bude zasielať podnikateľský subjekt inému podnikateľskému subjektu v rámci obchodno-dodávateľských vzťahov. Zrušíme formu excelovských alebo PDF faktúr,“ povedal Kiss.
Jednotné pravidlá v celej EÚ
Forma elektronických faktúr bude v celej Európskej únii jednotná. „Má to predpísanú štruktúru, ktorá bude pre všetkých rovnaká. Budú musieť byť rovnaké polia s dátami, od identifikácie kupujúceho, predávajúceho, až po popis jednotlivých položiek,“ vysvetlil. Elektronické faktúry podľa neho umožnia štátu efektívnejšiu kontrolu a zmenšia priestor pre daňové úniky. „Ale pre podnikateľa to bude znamenať úsporu času, nákladov a zjednodušenie administratívy,“ dodal.
Niektoré subjekty budú elektronické faktúry iba dostávať, iné aj vystavovať a aj jedni aj druhé to budú robiť prostredníctvom tzv. digitálneho poštára. Slovensko na to podľa Kissa využije európsky systém Peppol. „Budeme to robiť cez sieť elektronických poštárov. To znamená, že to nebude viazané na jeden bod, napríklad jeden komunikačný uzol, ale ja ako klient, podnikateľ, si vyberiem z elektronických poštárov takého, ktorému dôverujem a ktorý bude mať najvýhodnejšie podmienky,“ konštatoval Kiss.
Prechod na elektronickú fakturáciu bude pomerne veľkou zmenou v podnikateľskej praxi, preto dáva FS dôraz na informovanie verejnosti v čo najväčšom predstihu a aj samotnú realizáciu reformy dávkuje po fázach. Kiss hovorí, že ak by si to postup implementácie vyžiadal, je možné niektorú fázu predĺžiť.
Testovanie bez veľkých problémov
Od mája je napríklad možné zapojiť sa do systému elektronickej fakturácie dobrovoľne a nastaviť zodpovedajúce procesy vo firme ešte v čase, keď systém e-faktúr nie je povinný. „Už dnes máme otestované veci s dodávateľmi účtovných systémov. Je to všetko funkčné, beží nám to, neevidujeme nejaké veľké problémy. Čo sa týka elektronických poštárov, máme ich už 26 a ďalší čakajú na akreditáciu,“ povedal Kiss.
Zároveň beží informačná kampaň, ktorej cieľom je pripraviť podnikateľskú verejnosť na nadchádzajúcu zmenu. Finančná správa napríklad sprístupnila interaktívneho sprievodcu elektronickou fakturáciou, ktorý pomôže podnikateľom, firmám aj ďalším subjektom zistiť, či sa ich e-faktúra týka a ako sa na ňu pripraviť. „Na budúci týždeň máme veľkú konferenciu, kde budeme informovať podnikateľskú obec o tom, v akom stave je technická pripravenosť, v akom stave je legislatíva, čo potrebujeme zmeniť u seba,“ konštatoval Kiss.
Výraznou zmenou, ktorá už v podnikateľskej praxi nastala, je od 1. mája povinnosť umožniť zákazníkom aspoň jednu formu bezhotovostnej platby. Platí pre predávajúcich, ktorí majú povinnosť evidovať tržby v registračných pokladniciach.
Bleskový úspech QR platieb
Jednou z možností, ktorá môže pomôcť pri zavádzaní bezhotovostnej formy platieb napríklad menším prevádzkam, sú aj QR platby využívajúce štandard Payme 2.0. Ten umožňuje prevody prostredníctvom QR kódu priamo v mobilnej bankovej aplikácii. „Máme viac ako 30.000 transakcií za necelé tri májové týždne, čo vnímame ako obrovský úspech. Nečakali sme taký nábeh. Vyzerá to tak, že ľudia si obľubujú tento spôsob platby. A takisto aj obchodníci,“ konštatoval Kiss.
Finančná správa chce s ministerstvom financií rokovať o legislatívnej zmene v oblasti kontrol, ktorá by umožnila za formálne nedostatky udeliť nižšie pokuty. Reaguje tým na nedávny prípad kontroly u predavača langošov, ktorý za formálne pochybenie dostal pokutu 1500 eur a pri odvolaní uspel vďaka tomu, že k procesnej chybe prišlo aj pri realizácii kontroly. „Keby nedošlo na našej strane k procesnému pochybeniu, tak je tá pokuta platná. Zákon je pre našich kontrolórov naozaj veľmi striktný a minimálna pokuta bola 1500 eur,“ konštatoval Kiss.
Dodal, že zákon by mal pri výškach pokút rozlišovať, či ide len o formálne pochybenie kontrolovaného, alebo došlo k daňovému úniku. „Máme za to, že pokiaľ je to formálne pochybenie, tak sa rozprávajme o nižších pokutách. Pokiaľ je to finančný dosah na rozpočet, to znamená, že ukrátim štát o peniaze, tak pokuta musí byť nekompromisná,“ uzavrel Kiss.
