Poslanci reagovali na veto prezidenta: Jednu novelu upravili, druhú schválili v pôvodnom znení

Právna norma z dielne Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) SR má pomôcť zaručiť fungovanie jednotného trhu v obdobiach krízového stavu, napríklad kríz spôsobených prírodnou katastrofou, pandémiou alebo vojnou.

Novelou sa podľa predkladateľa preberajú z európskej legislatívy ustanovenia týkajúce sa dohľadu nad trhom ako jedného z nástrojov núdzových postupov. Tiež možnosť udelenia výnimky z postupov posudzovania, ak je zapojenie notifikovanej osoby povinné, a to rozhodnutím úradu v súvislosti s prebiehajúcou núdzovou situáciou na vnútornom trhu.

archívne video

ÚNMS bude môcť uznať povolenia vydané v iných členských štátoch. Novelou sa tiež spresňuje rozdelenie kompetencií v oblasti udeľovania výnimiek pri uvedení na trh alebo do používania zdravotníckej pomôcky alebo diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro, ktorá nemá vykonané posudzovanie zhody, ale ktorej používanie je v záujme ochrany verejného zdravia a bezpečnosti alebo zdravia pacientov.

Poslanci pri hlasovaní vyhoveli prezidentovi a z opätovne schválenej novely vynechali ním namietané prílepky. Pôvodne napríklad novelizovali aj zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete. Chceli tak vypustiť možnosť vlády určiť iný subjekt ako Ministerstvo financií (MF) SR na vykonanie hodnotenia štúdie uskutočniteľnosti pri strategických investíciách. Táto zmena mala byť dôležitá pre plnenie jedného z míľnikov plánu obnovy, keďže s doterajšou úpravou nesúhlasila Európska komisia (EK) a hrozilo preto krátenie platby.

Nepriamou novelizáciou viacerých zákonov zase chceli zabezpečiť požiadavku vyplývajúcu z európskej smernice, aby sa na tiesňovú komunikáciu na jednotné európske číslo 112 dala použiť nielen hlasová, ale aj textová komunikácia tak, aby sluchovo znevýhodnené osoby mohli písať a dostávať textové správy interaktívnym spôsobom a v reálnom čase. Aj túto úpravu v utorok zo zákona vynechali.

Novelu o kolektívnom investovaní schválili poslanci v pôvodnom znení

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok opätovne schválili novelu zákona o kolektívnom investovaní, ktorú v pondelok (27. 4.) vetoval prezident SR Peter Pellegrini. Nesúhlasili s jeho pripomienkami a novelu schválili v pôvodnom znení aj s tzv. prílepkami, ktoré menia nesúvisiace zákony. Hlava štátu ich kritizovala a navrhla z novely vypustiť.

Novela do slovenského právneho poriadku prevezme európsku smernicu z roku 2024, ktorej cieľom je zjednotenie pravidiel pre správcov alternatívnych investičných fondov v Európskej únii (EÚ). „Uvedenou smernicou sa harmonizujú pravidlá pre správcov alternatívnych investičných fondov, ktoré poskytujú úvery, upresňujú sa pravidlá delegovania činností zo správcov fondov na tretie subjekty, rozširuje sa škála nástrojov na riadenie likvidity fondov na účel vyššej ochrany investorov a zlepšuje sa cezhraničný prístup k službám depozitárov fondov,“ priblížil rezort financií.

Novela prevezme aj ďalšiu smernicu z roku 2024, ktorá je zameraná na zaobchádzanie s rizikom koncentrácie vyplývajúcim z expozícií voči centrálnym protistranám a s rizikom protistrany pri centrálne zúčtovávaných transakciách s derivátmi.

Upravia sa aj ďalšie vybrané ustanovenia zákona o kolektívnom investovaní podľa poznatkov z praxe. Ide napríklad o zavedenie pravidelnej rotácie nezávislých oceňovateľov nehnuteľností, či zavedenie označenia „správca podlimitných rizikových fondov“ pre registrovaných správcov týchto fondov.

Poslanci nepriamo novelizovali aj zákon o účtovníctve. Zaviedli v ňom prechodné ustanovenie, ktoré umožní účtovným jednotkám s povinnosťou vykazovania informácií o udržateľnosti vo výročnej správe za účtovné obdobia začínajúce od 1. januára 2025 do 31. decembra 2026, využiť oslobodenie z tejto povinnosti pri ukladaní výročnej správy po 31. máji 2026. Dotknuté subjekty musia splniť aspoň jednu z ustanovených veľkostných podmienok pre oslobodenie.

Právna norma obsahuje aj nepriamu novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Zmena umožní osobe, ktorá do 15. mája 2026 oznámi colnému úradu množstvo spotrebiteľských balení bezdymových tabakových výrobkov, ktoré neboli predané do 30. apríla 2026 a požiada o ich zničenie, vrátiť daň z tabaku alebo inej náplne ako tabak. Ide o balenia bezdymového tabakového výrobku, ktoré boli označené kontrolnou známkou s uvedeným znakom pre platnosť sadzby dane G. Táto úprava nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Účinnosť ďalších ustanovení novely bude postupne od 1. júna 2026, 25. júna 2026 a 16. apríla 2027.

Parlament posunul do druhého čítania novelu vysokoškolského zákona

Poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do 2. čítania novelu vysokoškolského zákona. Urobili tak v utorkovom hlasovaní. Úprava má spresniť a upraviť ustanovenia legislatívy a odstrániť niektoré výkladové nejasnosti. „Navrhované zmeny reagujú najmä na potrebu odstrániť niektoré výkladové nejasnosti alebo vykonať legislatívno-technické úpravy,“ ozrejmila skupina koaličných poslancov za Hlas-SD a Smer-SD, ktorá za úpravou stojí.

Novela prináša napríklad zmenu pri Agentúre na podporu výskumu a vývoja (APVV), podľa ktorej by posudzovanie s využitím odborných posudkov vypracovaných len domácimi odborníkmi bolo možné len pre verejnú výzvu s financovaním do výšky 200.000 eur.

Opozičné návrhy na nižšiu daň pre matky a zmenu daňového bonusu neprešli

Národná rada (NR) SR nebude pokračovať v rokovaní o dvoch opozičných návrhoch noviel zákona o dani z príjmov. Návrhy poslancov z klubu Hnutie Slovensko - Za ľudí v utorok neposunula do druhého čítania. Ich cieľom bolo znížiť daň z príjmu pre matky detí do 15 rokov novým daňovým bonusom vo výške 100 eur mesačne. Zároveň chceli, aby sa vrátila úprava daňového bonusu na dieťa, ktorá bola účinná do 31. decembra 2024.

Nárok na nový daňový bonus 100 eur mala mať podľa predkladateľov matka nezaopatreného, vyživovaného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, do dovŕšenia 15 rokov veku dieťaťa. Ďalej matka, ktorá by dosiahla zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti, a ktorej základ dane by bol najmenej vo výške jednej polovice základu dane vypočítaného z minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok.

Druhým návrhom chceli opoziční zákonodarcovia posilniť podporu rodín zo strany štátu návratom úpravy daňového bonusu na dieťa do stavu pred rokom 2025. Zrušilo by sa tak súčasné vekové obmedzenie 18 rokov, od ktorého sa daňový bonus prestáva vyplácať. Aktuálne nastavenie podľa nich nezohľadňuje reálne náklady, ktoré vznikajú v posledných rokoch stredoškolského štúdia.

Návrh predpokladal predĺženie obdobia vyššieho daňového bonusu na dieťa z doterajších 15 na 18 rokov a zvýšenie sumy zo súčasných 100 eur na 140 eur. Umožnil by tiež uplatnenie daňového bonusu pre deti vo veku od 18 rokov do 25 rokov, sústavne sa pripravujúce na povolanie. Vypustilo by sa krátenie výšky daňového bonusu z dôvodu výšky príjmu, keďže podľa predkladateľov ide o neodôvodnený zásah do nároku na daňový bonus bez ohľadu na počet vyživovaných detí.

O zmenách v územnom členení Košíc by mohli rozhodnúť občania v referende

O zmenách v územnom členení mesta Košice by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Rozhodovali by o alternatívnom modeli, ktorý by pripravilo mesto Košice po dohode s mestskými poslancami a starostami. Referendum by sa mohlo konať v deň parlamentných volieb v roku 2027. Ak by referendum nebolo úspešné, od roku 2030, respektíve 2031, by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia. Vyplýva to z novely zákona o meste Košice, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Nová úprava smeruje k tzv. racionalizácii počtu košických mestských častí (MČ), ktorých je v súčasnosti 22.

Úprava, týkajúca sa referenda, prišla do návrhu v druhom čítaní. Novela počíta s vytvorením tretieho viceprimátora Košíc, respektíve námestníka primátora, ktorý má riešiť najmä racionalizáciu počtu MČ na akýkoľvek iný počet. Počet mestských poslancov sa má zvýšiť zo 41 na 51.

Podľa novej legislatívy môže mesto Košice po dohode s mestskými poslancami a starostami pripraviť alternatívny model územného členenia, teda iný, ako je v schválenej úprave. Pripraviť by ho mali do 31. marca 2027. O tomto návrhu by následne rozhodli obyvatelia mesta v referende, ktoré by sa konalo v deň volieb do Národnej rady SR, teda pravdepodobne na jeseň 2027. Maximálny počet mestských častí by nemohol presiahnuť desať, najmenšia by nemala mať menej ako 5000 obyvateľov. „Náš návrh o Košiciach so štyrmi mestskými časťami, ktoré kopírujú okresy, platí. Ak však mesto, poslanci a starostovia po väčšinovej zhode a po podkladoch z analýzy pripravia riešenie, s ktorým budú Košičania súhlasiť, toto riešenie bude od roku 2030, respektíve 2031 aj platiť,“ zdôraznil jeden z predkladateľov novely Igor Šimko (Hlas-SD).

Novela zároveň stanovuje, že ak referendum nebude úspešné alebo obyvatelia návrh mesta nepodporia, od roku 2030, (respektíve 2031, ak by sa medzitým schválilo predĺženie volebného obdobia samosprávy obcí na päť rokov) by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri. Cieľom je podľa predkladateľov zabezpečiť, aby sa riešenie témy už ďalej neodkladalo.

Po novom má mať zároveň každá MČ svojho poslanca v mestskom zastupiteľstve a zachované majú zostať aj historické názvy a identita či symboly jednotlivých, po novom už miestnych častí. Súčasťou novej úpravy sú aj opatrenia na zníženie odmien mestských poslancov o približne tretinu, ako aj zníženie počtu miestnych poslancov o približne 40 percent v mestských častiach.

Od nasledujúcich volieb po roku 2026 by sa mestská časť Košice - Staré Mesto označovala ako mestská časť Košice 1, mestská časť Košice - Západ ako mestská časť Košice 2, mestská časť Košice - Dargovských hrdinov ako mestská časť Košice 3 a mestská časť Košice - Juh ako mestská časť Košice 4. Nová legislatíva má byť účinná od 1. júna 2026, no viaceré ďalšie ustanovenia majú platiť až od spojených samosprávnych volieb, ktoré sa majú konať 24. októbra 2026.