BRATISLAVA - Poslanci začali 7. rokovací deň aktuálnej 49. schôdze Národnej rady (NR) SR diskusiou o novele zákona o potravinách z dielne koaličnej SNS. Nasledovať má navrhovaná úprava zákona o obecnej polícii, ktorú predložili rovnako poslanci SNS.
Potraviny obsahujúce zložky hmyzu majú byť podľa návrhu SNS zreteľne označené a predávať by sa mali oddelene od ostatných výrobkov. Cieľom je zabezpečiť plnú informovanosť spotrebiteľa o potravinách obsahujúcich zložky z hmyzu prostredníctvom jasného, viditeľného a čitateľného označenia týchto výrobkov.
O prebratých bodoch má parlament vo štvrtok hlasovať len o 11.00 h, poobedné hlasovanie o 17.00 h podľa schválenej zmeny v programe nebude. Popoludní čaká poslancov tradičná hodina otázok na členov vlády. Na štvrtok o 13.00 h je zvolaná mimoriadna schôdza k opozičnému návrhu na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD).
Brannobezpečnostný výbor nerokoval o podozreniach z nelegálnej migrácie
Výbor Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť nerokoval o podozreniach z organizovaného zvážania migrantov k hraniciam SR pred parlamentnými voľbami, o ktorých informoval víťaz maďarských volieb Péter Magyar. Výbor nebol vo štvrtok uznášaniaschopný, pretože neprišlo dostatok poslancov.
„Nejde tu o to, čo hovorí Péter Magyar, ale o to, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) aj premiér Robert Fico (Smer-SD) mali predstúpiť pred oficiálne orgány NR SR, ktoré dnes zasadali a mali zodpovedať všetky otázky a vyvrátiť všetky podozrenia a obvinenia,“ povedal predseda opozičného KDH Milan Majerský. Chce vedieť, či v prípade migrantov nešlo o vlastizradu. „To, čo sa dialo pred voľbami bolo jasné zneužitie jednak ‚maďarskej karty‘ a jednak migračnej otázky, ktorá bola v tom čase na stole,“ poznamenal Majerský.
Členka parlamentného výboru Andrea Turčanová (KDH) poukázala na dáta z webu ministerstva vnútra o migrácii. V auguste 2022 prekročilo hranice 670 migrantov a v auguste 2023 ich bolo 9089, tvrdí. „Celkovo za rok 2023 maďarskú hranicu nelegálne prekročilo 46.259 migrantov. To nie sú vymyslené čísla, ale čísla, ktoré uvádza ministerstvo vnútra. Naozaj je dôvodné podozrenie, že sa niečo dialo práve dva mesiace pred voľbami a počty kulminovali,“ povedala Turčanová. Dodala, že v roku 2024 prekročilo hranice 44 migrantov.
Kritika vládnych opatrení
Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) sa pýta, aké opatrenia vládna koalícia proti nelegálnej migrácii spravila a ako sa podarilo polícii hermeticky uzavrieť hranice s Maďarskom. „Ja o tom neviem. Viem len o tom, že migranti odrazu prestali chodiť. Je možné, že keď videli na hraniciach stáť Šutaja Eštoka s Ficom, tak sa otočili a šli radšej smer Severná Kórea,“ poznamenal Krúpa.
Koaličný poslanec a šéf výbor Richard Glück (Smer-SD) má za to, že opozičné vyjadrenia k nelegálnej migrácii sú hlúposť. Vtedajší premiér Ľudovít Ódor mal podľa neho v tejto veci konať, ak mal nejaké podozrenia. „Ak mal pán Ódor takéto informácie a nekonal, tak sa podľa môjho názoru mohol dopustiť trestného činu alebo sprosto klame,“ skonštatoval Glück. Zároveň vylúčil koordinovanie Maďarska s vtedajšou slovenskou opozíciou, ktorej súčasťou bol Smer. „Ako môže opozičný politik koordinovať kroky, ak nemá v zásade žiadnu moc,“ podotkol poslanec. Zvolanie brannobezpečnostného výboru a predvolanie premiéra a ministra vnútra iniciovali v súvislosti s nelegálnou migráciou kresťanskí demokrati. Chceli vedieť či zabezpečil Fico migrantov na hraniciach a či ovplyvňovalo Maďarsko za premiéra Viktora Orbána slovenské voľby.
Voliť v zahraničí inde ako na ambasádach asi nebude možné, avizuje Smer
Voliť zo zahraničia v iných inštitúciách ako zastupiteľských úradoch pravdepodobne nebude možné. Volič v cudzine teda bude musieť cestovať len na veľvyslanectvo, respektíve generálny konzulát. Vyplýva to z vyjadrení predstaviteľov Smeru-SD na štvrtkovej tlačovej konferencii. Zdôraznili, že na každom veľvyslanectve, prípadne konzuláte sa zriadi taký počet volebných miestností, aby vyhoveli všetkým, ktorí prejavia záujem voliť zo zahraničia. Zmeny prináša návrh novej legislatívy z dielne Smeru-SD, o ktorej má parlament rokovať v piatok (24. 4.).
„Ak by sme chceli zriaďovať na nejakých krajanských spolkoch volebné miestnosti, nemusí nám to tá-ktorá krajina dovoliť,“ povedal podpredseda Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer-SD) s tým, že to nie je závislé od Slovenska. Poslanec Ján Mažgút (Smer-SD) doplnil, že voľba je možná len v štátnych inštitúciách. „Vzhľadom na to, že voľby a priebeh volieb zabezpečuje štát, môže to byť len v tých inštitúciách, ktoré sú akoby v zriaďovateľskej pôsobnosti toho štátu, to znamená práve veľvyslanectvá alebo zastupiteľské úrady. Čiže aj z tohto dôvodu nie je možné, aby akákoľvek iná inštitúcia, ktorá pôsobí v danej krajine a venuje sa Slovákom, zabezpečovala priebeh volieb,“ vysvetlil Mažgút.
Gašpar zároveň zdôraznil, že 40 dní pred konaním volieb sa musia voliči zaregistrovať, ak chcú voliť zo zahraničia. „Vtedy bude známy počet tých, ktorí chcú voliť zo zahraničia, a hlavne bude známe, z ktorej krajiny sa prihlásilo koľko voličov, a môže začať organizácia volebných miestností a ich dostupnosti,“ vysvetlil. Garantuje, že štát zabezpečí, aby sa dalo odvoliť na veľvyslanectve alebo na generálnom konzuláte v dostatočných kapacitách.
Volebné komisie na ambasádach budú mať podľa Gašpara troch členov. „Budú to všetko zamestnanci našich veľvyslanectiev alebo zastupiteľstiev v cudzine a budú môcť vysielať politické strany pre prípadnú kontrolu priebehu týchto volieb svojich zástupcov do príslušnej krajiny na príslušný volebný okrsok. Nákladovosť týchto volieb je zhruba podobná ako tá, ktorá bola vykonaná prostredníctvom korešpondenčných lístkov,“ dodal.
Odmietnutie kritiky opozície
Gašpar zároveň odmietol tvrdenia opozície o tom, že Smer-SD ide znemožniť voľby zo zahraničia. Zámerom zmeny je podľa neho to, aby bola voľba rovná, priama a tajná, teda tak, ako to predpokladá Ústava SR. Voľba poštou prostredníctvom korešpondenčných lístkov toto podľa neho nezaručovala.
Šéf poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter deklaroval, že v koalícii je zhoda na podpore návrhu a mal by prejsť do druhého čítania. Poslanci SNS už vopred avizovali, že chcú v rámci novely meniť aj kvórum pri preferenčných hlasoch. „Keď nevyjdú v ústrety, neprejde zmena voľby. A ešte k tomu pridáme aj kontrolu financovania politických strán,“ povedal novinárom šéf národniarov Andrej Danko. „Podľa vzoru toho, čo sa stalo v Maďarsku, nie je možné, aby nejaký politik zo dňa na deň dostával finančné prostriedky zo zahraničia. To budú ďalšie veci a mnohé iné veci, ktoré sa musia po skúsenosti vo voľbách v Maďarsku zmeniť,“ vyhlásil s tým, že bez akceptovania pripomienok SNS nie je možné, aby Smer-SD presadil „len niečo, čo trápi ich“. Smer-SD podľa Richtera chce, aby sa zákon schválil. „Som presvedčený, že prijmeme kompromis taký, aby ten zákon bol schválený a účinný. V tejto chvíli je to otvorené, pretože sa bavíme o niečom, čo ešte neprešlo prvým čítaním,“ skonštatoval.
Zmeny sú súčasťou novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Zaviesť sa ňou má nový spôsob hlasovania vo voľbách do NR SR v zahraničí - po novom sa má voliť na zastupiteľských úradoch, nie poštou, ako to bolo doteraz. Zároveň má rozšíriť možnosť hlasovania zo zahraničia aj na prezidentské voľby.
