BRATISLAVA - Slováci si čoraz viac uvedomujú, že sa v dôchodkovom veku nemôžu spoliehať výlučne na štát. Na štátne zabezpečenie v dôchodkovom veku sa spolieha približne tretina populácie. Ich finančné správanie tomu však zatiaľ nezodpovedá. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry STEM/MARK, ktorý realizovala pre spoločnosť Amundi v septembri 2025 na vzorke 1013 respondentov.
Mladí ľudia štátu neveria
Najnižšie očakávania od štátu mali mladší ľudia a vysokoškolsky vzdelaní respondenti. Medzi generáciou Z (narodení zhruba v rokoch 1997 - 2012) si len 6 % myslí, že im štát zabezpečí dôstojný dôchodok, medzi mileniálmi (1980 - 1996) je to 7 %. Naopak, najčastejšie dôstojný dôchodok od štátu očakávali starší respondenti, najmä povojnová generácia (48 %) a ľudia narodení pred rokom 1945 (40 %).
Mladší respondenti častejšie deklarovali dôveru v súkromné riešenia. Viac súkromným investičným spoločnostiam než štátnemu dôchodkovému systému verilo 60 % generácie Z a 42 % mileniálov.
Slováci sporenie odkladajú
„Čísla ukazujú, že Slováci si potrebu sporiť na dôchodok uvedomujú, no v praxi svoje zabezpečenie rieši menšina. Ani deklarovaná dôvera v súkromný sektor sa zatiaľ nepremieta do potrebnej investičnej aktivity,“ uviedol Miroslav Ovčarik z Amundi.
Nad rámec zákonnej povinnosti si podľa prieskumu sporilo 38 % dospelej populácie. Najvyšší podiel sporiacich bol medzi mileniálmi, kde si na dôchodok odkladalo 53 % respondentov. V generácii Z si sporilo 42 % opýtaných.
Prieskum ukázal aj rozdiely v predstavách o tom, akú sumu by mali mať ľudia na dôchodok nasporenú. Respondenti nad 50 rokov najčastejšie uvádzali, že by im postačovala suma okolo 40.000 eur. Mladší ľudia, naopak, častejšie hovorili o potrebe nasporiť si viac ako 200.000 eur. Aktívny záujem o investovanie však deklarovalo len 10 % Slovákov. Viac než polovica ponechávala voľné financie na bežných účtoch a ďalších 39 % na sporiacich účtoch.
