BRATISLAVA – Fiktívne živnosti dostanú po prstoch. Podľa novej legislatívy sa od januára zvýšili pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Spodná hranica je po novom až dvojnásobná.
O falošnej, respektívne fiktívnej živnosti hovoríme vtedy, keď osoba síce formálne na papieri podniká, čiže má napríklad založenú živnosť, no v praxi vykonáva závislú činnosť podobne ako „klasický“ zamestnanec. Tento model sa zvykne označovať aj pojmom „švarcsystém.“
Do konca roka 2025 hrozila za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuta v rozmedzí 2 000 až 200 000 eur. Ak išlo o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, bolo to najmenej 5 000 eur Po novom je však spodná hranica dvojnásobný. „Od 1. januára 2026 inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 4 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 8 000 eur,“ uvádza Národný inšpektorát práce.
Zároveň sa zavádza pravidlo, podľa ktorého ak do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty budú na bankový účet uvedený v tomto rozhodnutí pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.
archívne video
Prísť by malo aj k ďalším zmenám
Nemusí ísť pritom o poslednú zmenu. Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) koncom decembra avizoval, že v roku 2026 sa rezort pozrie na fiktívne živnosti znova. „Určité úpravy sme už presadili v rámci balíka zákonov známeho ako lex konsolidácia, čiže došlo k niektorým sprísneniam. Ideme však ďalej a budeme opäť v sociálnom dialógu s tými, ktorých sa to týka, teda so živnostníkmi a zamestnávateľmi, pracovať na tom, ako stanoviť presné hranice, kde je ešte závislá práca a kde už takzvaná falošná alebo fiktívna živnosť,“ povedal. Mnohí zamestnanci si podľa neho neuvedomujú, že síce majú v aktuálnom období o čosi vyšší čistý príjem, ale prichádzajú o iné dôležité pracovnoprávne benefity a v budúcnosti sa im to negatívne prejaví aj na výške dôchodkov.
Fiktívne živnosti majú navyše podľa ministra negatívny vplyv na štátny rozpočet, čo len vytvára ďalší tlak na konsolidáciu. „V tejto problematike je Slovensko dlhodobo najhoršie medzi krajinami OECD a tento negatívny trend je potrebné konečne zvrátiť,“ uzavrel Tomáš.
Dlhodobý problém
Fiktívne živnosti sú na Slovensku dlhodobým problémom. Podľa údajov Národného inšpektorátu práce vykonali v roku 2024 celkovo 18 266 kontrol nelegálneho zamestnávania vo vyše 16 000 subjektoch. Nelegálnu prácu zistili inšpektori v 5,1 % kontrolovaných subjektov, oproti roku 2023 išlo o nárast.
Podľa Najvyššieho kontrolného úradu sa počet fiktívnych živnostníkov na Slovensku zvýšil za posledných desať rokov z 84 000 na takmer 110 000. Aktuálne odhady dokonca hovoria, že ich počet presiahol 120 000.
Podľa Európskej agentúry práce (ELA) má Slovensko najviac fiktívnych živnostníkov v Európskej únii.
