BRATISLAVA - Záchranárov počas vianočných sviatkov najčastejšie zamestnávajú výjazdy k akútnym zdravotným ťažkostiam, ako sú sťažené dýchanie, bolesti brucha, úrazy či náhle neurologické a kardiologické problémy. Uviedol to hlavný operátor Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby SR Viliam Sládek.
Nepretržitá služba záchranárov
„Záchranná zdravotná služba funguje počas Vianoc a Silvestra nepretržite, rovnako ako počas bežných dní. Posádky záchrannej zdravotnej služby sú v plnom rozsahu a na tiesňovej linke 155 je počas sviatkov posilnený počet operátorov, aby sme zvládli zvýšený nápor hovorov,“ priblížil Sládek.
Záchranári aj operátori sa podľa neho snažia vytvoriť si počas služby aspoň kúsok sviatočnej atmosféry. V niektorých strediskách nechýba vianočná výzdoba či stromček a kolegovia si často prinesú domáce koláče. Štedrovečerná služba býva podľa slov hlavného operátora spravidla pokojná, hovory však na tiesňovú linku prichádzajú nepretržite.
Operátor doplnil, že na Silvestra si posádky a operátori zvyknú symbolicky pripiť nealkoholickým prípitkom a popriať si do nového roka, často aj s kolegami z ďalších zložiek integrovaného záchranného systému. „Mnohí operátori sú na tiesňovej linke aj presne o polnoci a často vedú alebo prijímajú tiesňové volania,“ ozrejmil.
Prevencia pred zbytočnými výjazdmi
Sládek pripomenul, že viacerým výjazdom sa dá predísť. Počas Vianoc odporúča najmä striedmosť pri jedle a alkohole. „Prejedanie či alkohol sú častým spúšťačom tráviacich ťažkostí, kolapsov alebo pádov,“ pripomenul. Dôležitá je aj opatrnosť pri príprave jedál, keďže úrazy pri krájaní alebo popáleniny môžu sviatky výrazne skomplikovať.
Dôležitosť psychickej pohody
Záchranári upozorňujú aj na psychickú stránku sviatkov. Osamelosť, smútok či depresívne stavy sa môžu počas Vianoc zhoršiť. „Krátka návšteva alebo telefonát môže pre niekoho znamenať veľa,“ podotkol Sládek. Pomôcť môže aj dostatočný oddych a prechádzky na čerstvom vzduchu, ktoré prospievajú podľa jeho slov telu aj psychike.
Sládek poznamenal, že záchranári sa počas sviatkov stretávajú aj s volaniami pre obavy zo zaseknutej rybej kosti. Upozornil však, že vo väčšine prípadov nejde o život ohrozujúci stav. Ako dodal, malá rybia kosť sa zvyčajne nalepí na sliznicu a človek sa ňou nedusí. Odporúča skúsiť zjesť niekoľko súst tuhšej stravy alebo ju zapiť tekutinou. „Ak by tam boli prítomné ťažkosti s dýchaním, pocit opuchu, pocit, že tam kosť ostáva, tak potom treba navštíviť najbližšiu ORL ambulanciu,“ konštatoval.
