BRATISLAVA - O výške dôchodku nerozhoduje len to, koľko rokov ste pracovali, alebo koľko odvodov ste zaplatil. Inštitút finančnej politiky upozornil, že v posledných rokoch zásadným spôsobom rozhodovalo aj načasovanie odchodu do dôchodku.
To bol podľa nich tiež jeden z dôvodov, prečo v rokoch 2023 a 2024 prudko vzrástol počet žiadostí o predčasný dôchodok. Bolo ich totiž podaných toľko, koľko by za sa normálnych okolností nazbieralo až za päť rokov. „Dôsledok bol citeľný aj pre verejné financie – v roku 2024 sa saldo zhoršilo o viac než 500 miliónov eur,“ uviedli.
To, prečo sa to stalo, vidia v neoptimálnom spôsobe výpočtu dôchodku pri priznaní v kombinácii s vysokou infláciou. Druhým dôvodom je uvoľnenie pravidiel pre predčasný dôchodok, v tomto prípade úlohu zohrala možnosť odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch s menším krátením.
„Tieto zmeny spolu výrazne zvýšili finančnú atraktivitu skoršieho odchodu z trhu práce a sprístupnili ho širšiemu okruhu ľudí. Mnohým ľuďom to umožnilo predčasne odísť z trhu práce s vyšším dôchodkom ako keby čakali do dovŕšenia dôchodkového veku,“ uviedol inštitút.
Vysvetlili, že kľúčovú úlohu v tom zohral spôsob výpočtu dôchodku, nastavený ešte v roku 2004. „Pri priznaní dôchodku sa dôchodok hneď aj zvalorizuje (tzv. prvá valorizácia). Tým dochádza k viacnásobnému zohľadneniu cenovej dynamiky – raz cez rast miezd aj cez prvú valorizáciu. V čase vysokej inflácie to viedlo k skokovému nárastu novopriznaných dôchodkov. Aby sa dôchodkovej lotérii v budúcnosti predišlo, bolo by vhodné upraviť spôsob výpočtu dôchodku,“ objasnili.
Napríklad dôchodca so 40 rokmi dôchodkového poistenia a priemerným zárobkom počas celej svojej kariéry, ktorému bol dôchodok priznaný v roku 2023, má dnes v reálnom vyjadrením o približne 13 % (takmer 100 € mesačne) vyšší dôchodok než rovnaký dôchodca, ktorý do dôchodku odišiel v roku 2025. „A tento rozdiel už zostáva natrvalo, pretože valorizácie penzií v ďalších rokoch sú pre všetkých rovnaké,“ uviedli.
