PRAHA - Hlavným cieľom českého premiéra Andreja Babiša na stredajšej schôdzke s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži bude presvedčiť šéfa Elyzejského paláca, aby podporil české návrhy na zvýšenie konkurencieschopnosti Európy. Babiš sa obáva, že po štvrtkovom neformálnom summite EÚ sa v tejto oblasti nič nezmení. Povedal to v stredu pred odletom do Paríža, informuje spravodajkyňa v Prahe.
„Už od pondelka sa snažím intenzívne lobovať a pripravovať na neformálnu európsku radu, ktorá je zásadná pre budúcnosť európskeho priemyslu a život Európanov. Ide o ceny energií... Mám obavu, že to bude tak, že si tam každý niečo povie a nič sa nestane. To nechceme dovoliť... Strácame konkurencieschopnosť voči Ázii či Spojeným štátom a je potrebné to okamžite riešiť. Preto dnes na rokovaní s Macronom ho budem presviedčať, aby nás podporil,“ povedal Babiš.
Podotkol, že Francúzsko je veľmocou vo výrobe jadrovej energie a považuje za neuveriteľné, že Európska komisia nechce uznať jadro za rovnako čistý a udržateľný zdroj ako slnko alebo vietor. Táto situácia je podľa jeho slov absurdná.
Smernicu ETS 1 označil za nepodarený projekt Európskej komisie. „Je potrebné priznať, že sa urobila veľká chyba. Treba zabrániť finančným špekulantom a bankám, aby na tom zarábali a urobiť to, čo som písal už v roku 2021, keď som tiež písal list, kde bol navrhnutý strop 30 eur. Ak v Indii platia za emisné povolenky 2,5 eura, európsky priemysel to nemôže prežiť v zdraví,“ zdôraznil predseda českej vlády.
Jedenásť bodov pre európsku budúcnosť
Pred dvomi týždňami poslal lídrom EÚ a predstaviteľom jednotlivých členských štátov list, v ktorom načrtol 11 bodov ako obnoviť konkurencieschopnosť Európy. Ich naplnenie by podľa Babiša malo prispieť k podpore priemyslu, zaisteniu dostupných energií či odstráneniu prekážok pre firmy tak, aby mohli naďalej rásť.
Okrem toho tiež navrhol zriadiť skupinu „priateľov konkurencieschopnosti“, ktorá by sa jednotlivým bodom podrobne venovala. O svojej predstave už hovoril s viacerými európskymi lídrami, napríklad s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, rakúskym kancelárom Christianom Stockerom či premiérom SR Robertom Ficom.
