BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu nerokovali na mimoriadnej schôdzi o stave trestného stíhania korupcie. Neschválili totiž program schôdze.
archívne video
Mimoriadnu schôdzu iniciovala opozičná SaS. Chcela na nej prijať uznesenie NR SR k „stavu trestného stíhania korupcie v SR a k závažným zisteniam generálneho prokurátora“. Žiadala, aby na schôdzi vystúpil generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Opoziční poslanci sa pre tento krok rozhodli po tom, ako sa opäť odsunulo preberanie správy generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry za rok 2024. Parlament mal o správe rokovať v piatok (6. 2.), na návrh koalície sa bod presunul na ďalšiu schôdzu. Mária Kolíková (SaS) takisto pripomenula, že Žilinka pred pár dňami popísal stav stíhania trestných činov, osobitne korupcie.
Poslanci v stredu pokračujú v diskusii k novele zákona o bankách
Poslanci Národnej rady (NR) SR v úvode desiateho rokovacieho dňa aktuálnej 46. schôdze pokračujú v diskusii o návrhu novely zákona o bankách z dielne ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD). Rozpravu v druhom čítaní začali ešte v utorok (10. 2.) večer.
Cieľom právnej normy je posilniť odolnosť bankového sektora na Slovensku. Novelou sa do slovenského právneho poriadku preberá európska smernica, ktorá sa týka najmä právomoci v oblasti dohľadu, sankcií, pobočiek z tretích krajín a environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia (smernica CRD VI).
Po prerokovaní tohto návrhu čakajú poslancov ďalšie body ministra financií. Ide o návrh novely zákona o kolektívnom investovaní či Súhrnnú výročnú správu SR za rok 2024. O 11.00 h by mali hlasovať o dovtedy prerokovaných bodoch.
Koalícia nechce, aby sa v parlamente hovorilo o stave korupcie
Vládna koalícia nechce, aby sa v Národnej rade (NR) SR hovorilo o stave korupcie na Slovensku a o tom, ako sa stíha. Vyhlásil to predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling po tom, čo sa v stredu ráno nepodarilo začať mimoriadnu schôdzu, ktorú iniciovali poslanci za SaS. Parlament totiž neschválil program schôdze.
„Zľakli sa, že by tu mohli odznieť fakty, aj zo správy generálneho prokurátora, ako je Slovensko ‚prežraté' korupciou,“ povedal Gröhling novinárom. Podľa Márie Kolíkovej (SaS) to vyzerá tak, že vládna koalícia nechce, aby zákon chránil všetkých, a nechce dať priestor debatám o témach, ktoré pomenoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Zdôraznila, že minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) by mal napraviť „experiment, ktorý sa nevydaril“, teda novelu trestných kódexov. „Chceli sme, aby sme sa na pôde parlamentu venovali otázke korupcie, v akom je stave,“ dodala. Zdôraznila, že mnohé trestné stíhania sa pozastavili a problém je aj pri daňových trestných činoch, kde sa podľa nej mnoho konaní zastavilo.
Líder hnutia PS Michal Šimečka vidí za neschválením programu schôdze strach koalície z diskusie. „Neschválili program, aby NR SR nemohla hovoriť o obrovských problémoch, ktoré Slovensko má s korupciou,“ skonštatoval. Zuzana Števulová (PS) si zase myslí, že zo strany koalície ide o sabotovanie. Poukázala aj na priebeh aktuálnej riadnej schôdze. Koalícia podľa jej slov nedokáže na nej riešiť reálne problémy obyvateľov Slovenska. „Riešime zástupné témy, ako napríklad rokovací poriadok, audit, Šimečkovu mamu,“ povedala.
KDH kritizuje koalíciu za zbabelosť
Zablokovanie mimoriadnej schôdze ku korupcii a daňovým podvodom je podľa KDH zbabelosť a dôkaz, že vládna koalícia nechce, nevie a nedokáže riešiť dôležité problémy krajiny. „Keď generálny prokurátor hovorí o katastrofálnom stave vyšetrovania a európska prokurátorka označuje Slovensko za raj DPH podvodníkov, vláda strká hlavu do piesku,“ povedal líder kresťanských demokratov Milan Majerský. KDH chce pre túto situáciu iniciovať mimoriadne zasadnutia parlamentného finančného a brannobezpečnostného výboru.
Podľa Hnutia Slovensko vládna koalícia neotvorením zvolanej mimoriadnej schôdze k téme nevyšetrovania korupcie vyslala občanom jasný odkaz, že boj s korupciou nie je pre ňu prioritou. Predseda poslaneckého klubu Slovensko - Za ľudí Michal Šipoš upozornil, že koalícia síce verejne hovorí o slušnosti a rešpekte k zákonom, no v praxi koná presne opačne. „Mali sme možnosť opäť vidieť, ako vyzerá slušnosť v podaní vládnej koalície. Rozprávajú o rešpekte k národnej rade a k zákonom, ale nie sú schopní otvoriť schôdzu, ktorá bola riadne zvolaná opozičnými poslancami,“ vyhlásil.
Opozícia chcela na mimoriadnej schôdzi prijať uznesenie NR SR k „stavu trestného stíhania korupcie v SR a k závažným zisteniam generálneho prokurátora“. Žiadala, aby na schôdzi vystúpil generálny prokurátor. SaS sa pre tento krok rozhodla po tom, ako sa opäť odsunulo preberanie správy generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry za rok 2024. Žilinka zároveň v minulom týždni informoval, že miera stíhania korupcie na Slovensku výrazne klesla. Išlo podľa neho o jednu z tém jeho stretnutia s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD). Šéf prokuratúry zároveň kritizoval zmeny v Trestnom zákone i reorganizáciu Policajného zboru.
Brannobezpečnostný výbor odobril poslanecký prieskum pre hasičské autá
Poslanci zaradení vo Výbore Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť schválili opozičný návrh vykonať v Hasičskom a záchrannom zbore (HaZZ) poslanecký prieskum pre podozrenia súvisiace s nákupom hasičských áut. Predseda výboru Richard Glück (Smer-SD) vyhlásil, že prezidentovi HaZZ Adriánovi Mifkovičovi dôveruje. Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) uviedol, že si počas prieskumu chcú opoziční poslanci pochybnosti preveriť.
„Pán prezident Hasičského a záchranného zboru je absolútne fundovaný človek. Je to hasič, ktorý si vyslovene vyšliapal tú cestu až na prezídium, a ja jemu osobne stopercentne dôverujem. On ma ubezpečil, že všetko je v poriadku, a podporil nás k tomu, aby sme schválili tento prieskum. Takže vychádzam z toho, že by malo byť všetko v poriadku, ale presne na to slúži takýto prieskum, aby sme mali možnosť sa o tom presvedčiť,“ uviedol Glück. Za uznesenie, ktorým členovia výboru vykonanie prieskumu schválili, hlasovali aj koaliční poslanci.
Preverenie stavu a financovania vozidiel
Krúpa priblížil, že prieskum bude slúžiť na preverenie pochybností o stave nakúpených vozidiel aj na kontrolu financovania nákupu. Spoločnosť LRK Trading, ktorá pri nákupe figuruje, sa podľa neho správa neštandardne. „Dokonca informuje aj ministerstvo vnútra, že platby, ktoré má posielať za tieto vozidlá, tak nemá posielať jej ako firme, ktorá to má celé zastrešovať, ale inej firme, ktorej predala nejaké pohľadávky firmy Scania. Čiže vy máte vlastne štátnu zákazku cez plán obnovy, teda z európskych peňazí, ktoré potom idú cez rôzne firmy a dokonca tie peniaze končia úplne niekde inde,“ vysvetlil Krúpa.
Opozícia hovorí o probléme s nákupom hasičských áut už od septembra 2024. Kritizovala aj technický stav. Ministerstvo vnútra celý čas kritiku odmieta, víťazná spoločnosť podľa neho splnila všetky požiadavky. V apríli 2025 napríklad rezort informoval, že Úrad pre verejné obstarávanie potvrdil súlad so zákonom v prípade nákupu hasičských vozidiel. Podozrenia odmietol aj Mifkovič. Spoločnosť LRK Trading deklarovala, že vozidlá dodáva v súlade so zmluvou.
Svoboda predložil v pléne návrh k stabilizačným príspevkom pre sestry
Poslanec Národnej rady (NR) SR Zdenko Svoboda (Hlas-SD) predložil v stredu v pléne parlamentu pozmeňujúci návrh k novele zákone o bankách. Riešia sa ním stabilizačné príspevky pre nemocničné sestry a pôrodné asistentky.
„Účelom stabilizačného príspevku je podpora dlhodobej stabilizácie obsadenosti pracovných miest sestier a pôrodných asistentiek u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti,“ ozrejmil predkladateľ.
V návrhu sa definujú podmienky, ktoré musia sestry a pôrodné asistentky splniť, aby mali na príspevok nárok. Návrh celkovú výšku príspevku stanovuje na najviac 3000 eur. „Tento príspevok bude sestrám a pôrodným asistentkám vyplatený v priebehu roka 2026, a to na mesačnej báze tak, že prvá časť príspevku bude sestre alebo pôrodnej asistentke vyplatená v apríli 2026 k mzde za odpracovaný mesiac marec a posledná časť bude vyplatená v mesiaci november 2026 za odpracovaný mesiac október,“ píše sa v návrhu. Stabilizačný príspevok nebude podliehať sociálnym ani zdravotným odvodom.
Audity štátnych dotácií odhalili nedostatky za vyše 236.000 eur
Kontrola dotácií a grantov poskytnutých štátom v rokoch 2020 až 2025 overila prostredníctvom 26 vládnych auditov čerpanie viac ako 47,4 milióna eur. Zistili pritom porušenie finančnej disciplíny u šiestich prijímateľov. Spolu išlo o 22 nedostatkov, z toho 17 finančných s vysokou závažnosťou v sume presahujúcej 236.000 eur. Vyplýva to z Informácie o výsledkoch vykonaného auditu a o stave plnenia prijatých opatrení za obdobie rokov 2020 - 2025 z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu vzali na vedomie.
Na základe predchádzajúceho uznesenia parlamentu uložila vláda vlani v októbri ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému (Smer-SD) úlohu zriadiť medzirezortnú kontrolnú skupinu zo zástupcov všetkých dotknutých ústredných orgánov štátnej správy a subjektov, ktoré poskytli dotácie a granty. Zároveň má predkladať na rokovanie vlády informáciu o výsledkoch vykonaného auditu a o stave plnenia prijatých opatrení, prvýkrát za obdobie 2020 - 2025 a následne za každý ďalší kalendárny rok.
Ako v materiáli informovalo MF, po získaní dát od všetkých členov medzirezortnej skupiny analyzovalo 712.506 riadkov údajov predstavujúcich poskytnutie verejných financií vo výške 23,7 miliardy eur. Následne v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardami, s ohľadom na dostupné administratíve kapacity a čas potrebný na výkon vládneho auditu, vybral rezort na overenie vzorku 26 subjektov.
„V rámci 26 vykonaných vládnych auditov bolo overených 47.415.919,32 eura, čo predstavuje približne 0,2 % z celej hodnoty populácie. Nedostatky boli identifikované u 6 prijímateľov, čo predstavujte 23 % z celkového počtu overovaných prijímateľov. Spolu išlo o 22 nedostatkov, z toho 17 finančných s vysokou závažnosťou v sume 236.837,13 eura, čo predstavuje približne 0,5 % z celkových overených výdavkov,“ vyčíslilo ministerstvo. Zistené porušenie finančnej disciplíny spočívalo podľa neho v duplicitnom a neoprávnenom čerpaní finančných prostriedkov, ako aj v nedodržaní podmienok dohodnutých v zmluvách o poskytnutí verejných financií.
Závažné pochybenia v Music Gallery
V prípade Music Gallery, s. r. o., Senec identifikoval audit tri finančné nedostatky s vysokou závažnosťou v celkovej sume 15.216,71 eura. Pri občianskom združení Post Bellum SK, Bratislava našiel šesť nedostatkov s vysokou závažnosťou, z toho tri finančné v objeme 53.638,04 eura. Občianske združenie Projekt Fórum, Bratislava malo šesť finančných nedostatkov s vysokou závažnosťou v hodnote 133.844,60 eura a Divadlo Pôtoň, o. z. Bátovce dva finančné nedostatky s vysokou závažnosťou v sume 27.789,73 eura.
Kontrola v prípade Elektrotechnického výskumného a projektového ústavu (EVPÚ), a. s., Nová Dubnica identifikovala jeden finančný nedostatok vysokej závažnosti v sume 6348,05 eura. V hlavnom meste Bratislava našiel vládny audit dva nedostatky, z toho jeden s vysokou závažnosťou, ktoré sa týkali prekročenia lehoty určenej na použitie verejných prostriedkov.
„Na základe vykonaných činností v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády možno konštatovať, že existuje riziko duplicitného financovania rovnakých položiek v rámci viacerých rezortov. S cieľom ochrany verejných financií je preto nevyhnutné zlepšiť podmienky kontroly zavedením centrálnej evidencie poskytovaných verejných financií,“ zhodnotilo MF. Centrálna evidencia by mala podľa neho pomôcť zabezpečiť, že k duplicitnému poskytovaniu verejných financií buď nedôjde, alebo ak áno, takéto prípady by mali byť ľahšie a včas odhalené a napravené.
