BRATISLAVA - Slováci a Slovenky získavajú informácie o dianí doma i vo svete najčastejšie prostredníctvom televízneho spravodajstva (56 %). Tesne za ním nasledujú sociálne siete, ktoré uvádza ako svoj hlavný zdroj 52 % populácie. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research. Ten zároveň ukazuje, že spôsoby, akými ľudia konzumujú správy, sa menia v závislosti od veku, vzdelania či miesta bydliska.
Najvýraznejší rozdiel je medzi generáciami. U mladších Slovákov do 44 rokov sú sociálne siete dokonca populárnejšie než televízne spravodajstvo. Generácia Z (18 – 28 rokov) sa na ne spolieha najviac – až 73 % z nej čerpá informácie primárne zo sociálnych médií, pričom tlač a spravodajské podcasty využíva len 10 %. Finančná dostupnosť obsahu je pre túto generáciu kľúčovým faktorom pri výbere médií.
Miléniáli (29 – 44 rokov) majú najvyrovnanejší pomer medzi televíziou a sociálnymi sieťami – 55 % z nich sleduje správy cez sociálne siete, zatiaľ čo televíziu preferuje 45 %. Oproti iným generáciám tiež viac dbajú na pridanú hodnotu obsahu.
Staršie generácie sa naďalej spoliehajú predovšetkým na televízne spravodajstvo. U Generácie X (45 – 60 rokov) vedie televízia (64 %), nasledovaná sociálnymi sieťami (46 %) a rádiom (41 %). Najstaršia skupina, Baby boomers (61+ rokov), si najčastejšie vyberá televíziu (71 %), pričom sociálne siete (42 %) sú u nich druhým najpopulárnejším zdrojom. Pre túto generáciu je pri výbere médií rozhodujúci najmä zvyk.
Online spravodajské portály, rádio a podcasty
Tretina respondentov čerpá informácie z online spravodajských portálov. Tento spôsob získavania správ je populárnejší u mužov než u žien. Podobný podiel ľudí počúva správy v rádiu.
Zaujímavým trendom je rastúca popularita spravodajských podcastov, ktoré už dobehli tlačené noviny. Obe tieto formy získavania informácií využíva 13 % populácie. Kým tlač oslovuje hlavne staršie generácie, podcasty sú populárne medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi a obyvateľmi Bratislavského kraja.
Dôveryhodnosť a výber médií
Viac ako štvrtina ľudí si vyberá médiá na základe ich dôveryhodnosti. Tento aspekt je dôležitejší pre vysokoškolsky vzdelaných respondentov a obyvateľov Bratislavského kraja. Táto skupina tiež častejšie hľadá médiá, ktoré považuje za nezávislé a objektívne. Celkovo však kritérium nezávislosti a objektívnosti zohráva úlohu len pre 25 % populácie.
Zvyk zohráva pri výbere médií úlohu pre 16 % respondentov, pričom ide najmä o seniorov. Rovnaký podiel ľudí tvrdí, že si médiá aktívne nevyberá – informácie sa k nim dostanú inými cestami. Tento fenomén je výraznejší u žien (22 %) ako u mužov (9 %). Len 10 % respondentov vyberá médiá podľa toho, či sa ich názory zhodujú s ich vlastnými postojmi.
Kto má bojovať proti hoaxom? Ľudia očakávajú zásah štátu
Šírenie nepravdivých informácií vnímajú Slováci ako problém, pričom takmer polovica (47 %) očakáva, že proti hoaxom bude bojovať štát. Tento názor častejšie zastávajú seniori (56 %) a vysokoškolsky vzdelaní ľudia (56 %). Takmer 40 % populácie si uvedomuje, že zodpovednosť za šírenie dezinformácií nesú aj samotní ľudia, ktorí ich konzumujú a zdieľajú. Tretina opýtaných vidí riešenie v samotných médiách, ktoré by mali byť aktívnejšie v boji proti hoaxom.
Úlohu v tejto oblasti zohrávajú aj mimovládne organizácie, ktorým zodpovednosť za boj proti dezinformáciám pripisuje približne 10 % respondentov.
Podľa analytika NMS Market Research Slovakia Mikuláša Hanesa bude rastúca popularita sociálnych sietí ako zdroja informácií klásť čoraz väčší dôraz na schopnosť ľudí rozlišovať medzi pravdivými a nepravdivými informáciami a preverovať ich zdroje.
Prieskum sa uskutočnil online v dňoch 5. – 9. februára 2025 na reprezentatívnej vzorke 1 001 respondentov starších ako 18 rokov. Realizovala ho agentúra NMS Market Research Slovakia v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti pri príležitosti 21. ročníka Novinárskej ceny.
