BRATISLAVA - Odborná verejnosť, opozícia a najnovšie aj právne autority vyjadrujú hlboké znepokojenie nad plánmi vlády, ktorá sa v sobotu 22. novembra zo dňa na deň rozhodla zrušiť dôležitý Úrad pre ochranu oznamovateľov. Ten je rozhodujúcim pri oznamovaní korupcie, no vláda mu náhle chce zastaviť kohútik a vymeniť ho za iný.
Skupina rešpektovaných právnikov, medzi nimi bývalí sudcovia Ústavného súdu, ombudsmanka či vedenia právnických fakúlt, varuje pred vážnym zásahom do fungovania právneho štátu. Návrh zákona na zrušenie Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO), ktorý cez víkend schválila vláda a ktorý je aktuálne v parlamente, označujú za neprimeraný, protiústavný a v rozpore s právom Európskej únie.
Náhradu za úrad oznámil Fico so Šutajom Eštokom
Ukončenie a nahradenie úradu médiám formálne oznámili dvojica v podobe premiéra Roberta Fica a šéfa Hlasu-SD a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý, okrem iného, čelí aj exekúcii pre kauzu v kontumačnej súdnej prehre s tzv. čurillovcami.
Podľa odborného stanoviska pripravovaného na pôde Právneho inštitútu v Bratislave návrh predstavuje porušenie základných princípov právneho štátu. "V odbornom stanovisku dokonca konštatujú, že „okolnosti prijatia návrhu zákona len ďalej umocňujú obavy z jeho protiústavnosti.“ Návrh bol po schválení vládou predložený do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní, hoci chýba akýkoľvek legitímny dôvod naliehavosti a aj Generálna prokuratúra verejne konštatovala, že podmienky na takýto postup nie sú splnené. Tieto kroky podľa odborníkov obchádzajú ústavne významné procedurálne záruky, ktoré chránia kvalitu zákonodarstva a bránia zneužívaniu moci, a tým oslabujú samotné princípy demokratického právneho štátu," tvrdí právny inštitút.
Búri sa aj generálny prokurátor
Generálny prokurátor Maroš Žilinka svoju nespokojnosť vyjadril aj v statuse.
Experti upozorňujú aj na znaky zneužitia moci. Ministerstvo vnútra – orgán, ktorý úrad sankcionoval – je podľa nich v konflikte záujmov, keď presadzuje jeho zrušenie. Ide o zásah do inštitucionálnej nezávislosti a oslabenie kontroly výkonnej moci.
V rozpore so smernicou EÚ a finančné následky
Návrh je navyše v rozpore so smernicou EÚ o ochrane oznamovateľov. Znižuje úroveň ochrany a obmedzuje ju len na prípady týkajúce sa vlastného zamestnávateľa, čím vylučuje oznámenia závažnej protispoločenskej činnosti iných osôb. Slovensku podľa právnikov hrozí infringement zo strany Európskej komisie.
Za problém považujú aj proces prijímania zákona. Vláda ho schválila na mimoriadnom sobotnom rokovaní bez verejnej diskusie a bez štandardného pripomienkového konania. Do parlamentu mieri v skrátenom konaní napriek tomu, že podľa Generálnej prokuratúry neexistuje dôvod na takýto postup.
Právnici varujú aj pred finančnými následkami. Zrušením úradu môže Slovensko prísť o prostriedky z Plánu obnovy určené na jeho vybudovanie a v extrémnom prípade ich bude musieť vrátiť. Navyše hrozia ďalšie sankcie v prípade prehry v konaní pred Súdny dvor EÚ.
Sobotný blesk z jasného neba
V sobotu 22. novembra 2025 sa vláda SR netradične zišla na mimoriadnom zasadnutí — program rokovania bol oznámený len niekoľko hodín predtým. Na rokovaní schválila návrh, ktorý ruší ÚOO a zriaďuje nový úrad spájajúci ochranu oznamovateľov s agendou odškodňovania obetí trestných činov. Návrh následne putoval do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní, čo vyvolalo bleskové medializovanie témy a ostré reakcie opozície, právnikov i mimovládnych organizácií.
