BRATISLAVA – Na Slovensku je od soboty účinná novela ústavy, ktorá okrem iného ukotvila, že naša krajina uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. Zmena nebola spoločnosťou vnímaná jednotne – najnovší prieskum ukázal, ktoré skupiny obyvateľov takúto úpravu považujú za dôležitú a ktoré, naopak, nie. Rozdiely sú aj medzi jednotlivými krajmi.
Z prieskumu agentúry AKO pre televíziu JOJ vyplynulo, že 37,9% respondentov považuje ústavné zakotvenie za veľmi dôležité, 19,8% ho vníma skôr ako dôležité. Na druhej strane, 18% opýtaných to pokladá za skôr nedôležité a 20,1% za veľmi nedôležité. Zvyšných 4,2% respondentov na túto otázku nevedelo alebo nechcelo odpovedať.
archívne video
Za dôležité považujú tieto zmeny ústavy nadpriemerne starší ľudia (50 a viac rokov), ľudia s najnižším dosiahnutým vzdelaním, obyvatelia Trenčianskeho, Banskobystrického, Žilinského a Prešovského kraja, ľudia inej ako slovenskej národnosti a voliči strán SMER-SD, SNS, HLAS-SD, Republika a KDH.
Naopak, za nedôležité vnímajú ústavné zakotvenie definície pohlavia nadpriemerne mladí ľudia (18-33 rokov), ľudia s vysokoškolským vzdelaním, obyvatelia Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho a Košického kraja a voliči strán SaS, Demokrati, PS a Maďarskej aliancie.
Novela ústavy vstúpila do účinnosti 1. novembra 2025. Do najvyššieho zákona štátu sa zakotvilo, že Slovensko uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. Do ústavy zároveň pribudlo zaručenie rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Ústavný zákon rieši aj adopcie detí a výchovno-vzdelávací proces. Úpravou sa má dosiahnuť suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Novelizáciu schválil parlament 26. septembra.
