BRATISLAVA - Predseda poslaneckého klubu koaličného Smeru-SD Ján Richter považuje za prioritu 40. schôdze Národnej rady (NR) SR schválenie návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Uviedol to na utorkovej tlačovej konferencii. Avizoval, že v prípade, ak by z ich radov prišiel pozmeňujúci návrh, nemali by sa meniť celkové čísla.
„My ešte dnes večer budeme sedieť s ministrom financií, kde máme záujem si niektoré veci ešte raz vydiskutovať. Každopádne, ak by aj vyšiel z našich radov nejaký pozmeňovací návrh, tak bude niekde pridávať a niekde uberať, to znamená, že celkové čísla, ktoré navrhlo ministerstvo financií, v žiadnom prípade nechceme a nemáme záujem meniť, pretože prešli istými procesmi, cez koaličnú radu, koaličných partnerov a nebolo by dobré, aby sa tieto veci rapídne menili,“ poznamenal.
archívne video
Môže dôjsť k predĺženiu rokovacích dní
Richter pripustil, že na tejto schôdzi môže dôjsť k predĺženiu rokovacích dní či skráteniu obedovej prestávky. „Ak by sme videli, že opoziční poslanci úmyselne predlžujú, hrajú divadlo v súvislosti s rozpravou k rozpočtu, sme pripravení iniciovať aj nočné rokovania,“ okomentoval. Pripomenul, že o tomto bode sa nedá skrátiť rozprava v pléne.
Upozornil zároveň na to, že na programe je okrem návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu veľké množstvo bodov. Nie je podľa neho reálne garantovať, že sa všetky na tejto schôdzi podarí prejsť. Pripustil však, že schôdza by mohla trvať o pár dni dlhšie ako plánované dva týždne. Richter zároveň odmietol kritiku opozičníkov o tom, že na schôdzach nie je priestor na ich návrhy a presúvajú sa. Poukázal na to, že na minulej schôdzi opozícii prepadlo 37 návrhov preto, lebo v pléne nebol prítomný spravodajca a predkladateľ z jej radov.
Nevie, či NR SR stihne prebrať aj opozičné návrhy na vyslovenie nedôvery vládnemu kabinetu a viacerým ministrom. Je to podľa neho na opozícii, ako dlho bude rokovať o rozpočte. „Ak k tomuto bodu príde, budeme navrhovať zlúčenú rozpravu. Má to aj úplnú logiku, lebo jedným z návrhov je vyslovenie nedôvery vláde, to znamená že sa nebude individuálne rokovať o jednotlivých rezortoch, pretože keď ide o vyslovenie nedôvery vláde, je prirodzené, že každý minister bude mať záujem obhájiť svoje pozície,“ ozrejmil.
Koalícia pripravuje pozmeňujúci návrh
Avizoval, že koalícia pripravuje pozmeňujúci návrh k návrhu na zmenu rokovacieho poriadku parlamentu, ktorá je na programe tejto schôdze. Podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) povedal, že chcú presadiť, aby sa v pléne nemohli používať obrazové pomôcky. „Teraz je úprava taká, že ak si niečo vyrobíte v pléne, tak to môžete použiť. To, ako to zneužíva poslanec Igor Matovič (Slovensko - Za ľudí) a jeho kolegovia, nás vedie k tomu, že prichádzame so zmenou, že nebudeme dovoľovať nič,“ doplnil.
Pozmeňujúci návrh má riešiť i správanie poslancov. Gašpar avizoval i možné zavedenie finančných sankcií za porušenia. Naznačil, že počas schôdze sa má riešiť aj etický kódex poslanca. Chce v rámci zmien rokovacieho poriadku tiež diskutovať o tom, aby v prípade, že návrh, ktorý sa neprerokoval pre neprítomnosť navrhovateľa, bolo možné predložiť až o pol roka.
VIA IURIS chce, aby poslanecké návrhy zákonov prechádzali pripomienkovým konaním
Občianske združenie (OZ) VIA IURIS vyzýva poslancov Národnej rady SR na prijatie zmeny, ktorá zabezpečí, aby každý poslanecký návrh zákona prechádzal pripomienkovým konaním. Združenie upozorňuje, že v súčasnosti poslanecké návrhy zákonov nepodliehajú medzirezortnému pripomienkovému konaniu, čím sa podľa neho výrazne obmedzuje možnosť verejnosti zapojiť sa do tvorby právnych predpisov. Informoval Patrik Kimijan z VIA IURIS. Združenie teda poslancov vyzýva na zabezpečenie zmeny rokovacieho poriadku, ktorá by zabezpečila, aby každý poslanecký návrh zákona bol povinne zverejnený na portáli Slov-Lex, v ktorom by ho mohla pripomienkovať laická a odborná verejnosť, samosprávy, odbory či zamestnávateľské zväzy.
Súčasťou tohto procesu by mala podľa OZ byť aj možnosť využitia inštitútu hromadných pripomienok. Pripomienky predložené počas pripomienkového konania by boli podkladom pre rokovanie výborov a tieto by sa s nimi museli vysporiadať. Združenie pripomína, že kým vládne návrhy zákonov prechádzajú viacerými kolami odbornej diskusie a hodnotenia vplyvov, poslanecké návrhy sa často prerokúvajú v skrátenom procese, bez odbornej oponentúry a bez vyčíslenia dosahov na verejné financie, podnikateľské prostredie či životné prostredie. Tento proces je podľa neho značne netransparentný a môže vytvárať priestor na presadzovanie záujmov rôznych lobistických skupín či jednotlivcov.
V tejto súvislosti združenie poukázalo na Správu Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku, podľa ktorej bola v roku 2024 až pri 58 zo 131 prijatých zákonov obmedzená účasť verejnosti. Presne 30, teda viac ako polovica z takto prijatých zákonov, vzišla z poslaneckých návrhov. „Pripomienkové konanie má zásadný vplyv na zvýšenie kvality prijatých zákonov, zlepšuje právnu istotu a transparentnosť a umožňuje včas identifikovať nedostatky navrhovanej legislatívy. Zákony, ktoré prejdú komplexným pripomienkovým konaním sú výsledkom širšieho spoločenského a odborného konsenzu a nie iba jednostranným mocenským rozhodnutím,“ vysvetľuje riaditeľka VIA IURIS Katarína Batková.
OZ takisto poukázalo na štúdiu Útvaru hodnoty za peniaze, ktorá skúmala proces schvaľovania materiálov na úrovni vlády a parlamentu. Ukázala, že v počte poslaneckých návrhov zákonov patrí Slovensku štvrtá priečka spomedzi 18 hodnotených krajín a zároveň najvyššia spomedzi V4. „Zavedenie povinného pripomienkového konania pre poslanecké návrhy by odstránilo jeden z najväčších nedostatkov slovenského legislatívneho procesu. Pravidlá pre tvorbu zákonov musia byť jednotné bez ohľadu na to, či ide o vládny alebo poslanecký návrh. Je neprípustné, ak sa závažné zmeny s dosahom na celú spoločnosť robia bez diskusie s odbornou aj širokou verejnosťou,“ doplnila Batková.
