BRATISLAVA - Na Slovensku sa v najbližších rokoch očakáva výrazný nárast daňového zaťaženia práce. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa krajina dostane takmer na úplný vrchol rebríčka Európskej únie. Kým iné štáty odporúčaniam OECD a Bruselu prispôsobujú daňový systém, RRZ upozorňuje, že Slovensko ide opačným smerom – ďalej zvyšuje záťaž pracujúcich.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že v rokoch 2024 až 2026 sa prevažná časť konsolidácie verejných financií deje prostredníctvom zvyšovania daňových príjmov. Tie by mali v roku 2025 dosiahnuť až 36,8 % HDP, čo je o 1,2 percentuálneho bodu viac ako v roku 2024. Najvýznamnejšou položkou zostáva zdanenie práce vrátane sociálnych a zdravotných odvodov, ktoré by v roku 2026 mali prekročiť hranicu 20,5 % HDP.
Implicitná sadzba daní z práce, ktorá lepšie vystihuje reálne daňové zaťaženie zamestnancov, dlhodobo rastie. “Z 35,1 % v roku 2004 na 38,1 % v roku 2023 a podľa odhadov RRZ by mala do roku 2026 dosiahnuť rekordných 39,8 %. To predstavuje jednoznačne najvyššiu hodnotu v rámci krajín V4 a jednu z najvyšších v celej EÚ. Priemer EÚ je približne 34,1 %, takže Slovensko bude o 5,7 p. b. nad týmto priemerom. Inými slovami, zdaňovanie práce bude budúci rok na Slovensku takmer o pätinu vyššie ako priemer EÚ,“ uvádza RRZ.
Pre porovnanie – priemer EÚ je približne 34,1 %, čo znamená, že Slovensko bude o takmer 6 percentuálnych bodov nad európskym priemerom. Zdanenie práce tak bude o takmer pätinu vyššie než v EÚ ako celku.
Slovensko sa v oblasti zdaňovania práce dostane na prvé miesto medzi krajinami V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko) a zaradí sa aj medzi najviac zdaňujúce štáty v EÚ.
Podľa RRZ je to dôsledok nastavenia daňovo-odvodového systému, ktorý dlhodobo zvyšuje záťaž práce „potichu“ – prostredníctvom parametrov systému a nových konsolidačných opatrení.
Medzi najvýraznejšie zmeny patria od roku 2023 zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia o 2 percentuálne body, zvýšenie stropov na platenie sociálnych odvodov a zavedenie dvoch pásiem vyššej sadzby dane z príjmov.
Rada upozorňuje, že tento trend ide v rozpore s odporúčaniami OECD a Európskej komisie, ktoré dlhodobo navrhujú znižovať daňové bremeno práce a presúvať ho na spotrebu, majetok či environmentálne dane. Na Slovensku však zdanenie kapitálu a spotreby zostáva podpriemerné, zatiaľ čo pracujúci znášajú čoraz väčšiu časť daňového bremena.
