BRATISLAVA - Verejné protestné zhromaždenia opäť v tisícoch ožili po tom, čo koalícia oznámila tretí balík konsolidácie. Tento podnet dal opozičným politikom odvahu skloňovať slovné spojenie "generálny štrajk". Jeho identická podoba s tým z roku 1989 asi nebude možná, no napriek tomu ním vo veľkom šermujú. Ozval sa aj politológ.
archívne video
Prvé slová o generálnom štrajku počula verejnosť až od opozičných politikov na utorkovom zhromaždení 16. septembra v Bratislave. Prvý s vystúpením o generálnom štrajku prišiel šéf mimoparlamentných Demokratov Jaroslav Naď.
"Viacerí z vás nám píšete, aj tu ste ma oslovili viacerí, aj tu som to teraz počul. Pýtate sa, čo môže pomôcť. Či pomôže generálny štrajk. Priatelia, ja vám to hovorím úprimne, prišiel čas! Spojme sily! Dajme sa všetci dokopy! poďme to urobiť! Poďme urobiť generálny štrajk! Pošlime ich už konečne preč! Zabojujme spoločne!" kričal na tribúne exminister obrany, ktorého o pár minút spresnil aj šéf SaS Branislav Gröhling.
"Dámi a páni, preto musíme na 17. novembra vyhlásiť generálny štrajk a musí celá krajina povstať!" vyhlásil šéf SaS s tým, že majú v pláne osloviť veľké a malé firmy. Tiež chcú osloviť živnostníkov, pracujúcich a školy.
Nateraz nie je vôbec isté a zdá sa až skôr nereálne, aby prebehol úplne rovnaký štrajk (prestávka od práce) ako v roku 1989. Je to aj atmosférou a podmienkami, no viac už k téme prezradil politológ z Trenčianskej univerzity Miroslav Řádek.
Koho vnímate (v súčasnej dobe, nie '89) ako hlavného a prvého iniciátora myšlienky generálneho štrajku?
Ako autora myšlienky generálneho štrajku evidujem od začiatku minulého roka stranu SaS. Jej predseda Branislav Gröhling o ňom hovoril ešte v rámci protestov proti novele trestného zákona.
Dá sa tento generálny štrajk čo i len porovnať s tým z roku 1989?
Opozícia by si priala, aby sa ňou pripravovaný protest ponášal na generálny štrajk z 27. novembra 1989, ale vtedajšia atmosféra, politické okolnosti a spoločenská atmosféra boli iné.
Ako vnímate to, že tému generálneho štrajku si začínajú privlastňovať a osvojovať lídri opozičných strán, ako napríklad Michal Šimečka v poslednom statuse, ktorý o ňom napríklad na septembrovom zhromaždení v Bratislave vôbec nehovoril, narozdiel od Naďa a Gröhlinga?
Nie je tajomstvom, že opozičné politické strany a ich lídri si v súčasnosti viac konkurujú ako spolupracujú. Každopádne je to SaS, ktorá volá po väčšej spolupráci napríklad výzvou na prípravu spoločného opozičného programového vyhlásenia vlády, spoluprácou v rámci Pravicového bloku alebo snahou iniciovať generálny štrajk, hoci jej konkrétnejšia forma nateraz nie je istá.
