BRATISLAVA - Obchvaty Pezinka a Modry, ktoré sú časťou plánovaného obchvatu obcí Malokarpatska, získali status strategickej investície. Rozhodla o tom vláda na svojom stredajšom rokovaní.
Obchvaty oboch miest majú odkloniť tranzitnú dopravu z nadmerne zaťaženej cesty II/502, a tým nielen znížiť dopravné zaťaženie a zlepšiť plynulosť premávky, ale aj výrazne znížiť hluk a emisie. „Cesta II/502 v tomto území tvorí jednu z najvyťaženejších radiál smerujúcich z, respektíve do Bratislavy,“ upozornilo Ministerstvo dopravy (MD) SR, ktoré návrh predložilo. Nápor dokumentuje údajmi z roku 2022, podľa ktorých cestou prechádzalo denne 12-tisíc až 17-tisíc vozidiel.
„Plánované investičné výdavky predstavujú 194.924.043 eur s DPH, pričom financovanie má byť viaczdrojové, prostredníctvom úveru Európskej investičnej banky, z prostriedkov Programu Slovensko 2021 - 2027 a z vlastných zdrojov Bratislavského samosprávneho kraja (BSK),“ priblížil rezort. Obchvat Modry sa podľa návrhu má začať robiť v októbri 2026, obchvat Pezinka v januári 2028. „Čas výstavby každého úseku je odhadovaný na 24 mesiacov,“ informoval rezort dopravy.
Plánovaný trojkilometrový obchvat Modry sa začína východne od mesta pri okružnej križovatke ciest III/1046 a II/502, končí sa v okružnej križovatke pri Trnavskej ulici. Úsek má mať dva jazdné pruhy. Vyše 7,3 kilometra dlhý obchvat Pezinka má mať štyri jazdné pruhy, začínať sa má severne od mesta Svätý Jur v miestnej časti Brestové, koniec obchvatu je naplánovaný v križovatke Pezinok-sever v tesnej blízkosti hlavnej železničnej trate Bratislava - Trnava. V prípade oboch úsekov navrhujú maximálnu povolenú rýchlosť 90 kilometrov za hodinu.
Spotreba základných potravín v SR nie je aktuálne ohrozená
Spotreba základných potravín na Slovensku nie je ohrozená. Vyplýva to z pravidelnej analýzy cenového vývoja základných druhov potravín z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda.
„Cieľom cenovej analýzy 09/2025 bola revízia a aktualizácia dostupných údajov s cieľom posúdiť vývoj cien, ich stabilitu a vplyv na cenovú dostupnosť základných potravín. Na základe analyzovaného objemu dát za sledované obdobie možno konštatovať, že spotreba základných potravín nie je aktuálne ohrozená,“ spresnil rezort financií.
Z preventívneho hľadiska sa MF SR zameria na systematické monitorovanie cenového vývoja v potravinovom segmente, najmä v súvislosti so zmenami v sadzbách dane z pridanej hodnoty (DPH) a výdavkovým správaním domácností. „V prípade identifikácie neúmerného a dlhodobo pretrvávajúceho rastu spotrebiteľských cien bude ministerstvo zvažovať zavedenie cieľovo orientovaných opatrení na elimináciu negatívneho vplyvu na cenovú dostupnosť potravín,“ podčiarklo MF SR.
Rezort financií dodal, že ceny na Slovensku od začiatku roku 2025 do júla 2025 zaznamenali mierny nárast, kde celková priemerná inflácia dosiahla úroveň 4,0 % a z toho priemerná potravinová inflácia bez alkoholu a tabaku bola 2,4 %. Predpoklad o začiatku spomaľovania medziročného rastu cien potravín v júli 2025 sa podľa MF nepotvrdil. Naopak, aj vývoj cien potravinárskych komodít na svetových trhoch v poslednom období pomáha zabrániť tomu, aby sa inflačné očakávania naplnili.
Dlžníci budú môcť v 1. polroku 2026 doplatiť daň bez sankcií
Daňoví dlžníci, ktorí v priebehu prvého polroka budúceho roka zaplatia štátu istinu daňového nedoplatku evidovaného k 30. septembra 2025, nebudú musieť platiť pokutu ani úrok z omeškania. Vyplýva to z nariadenia vlády o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani a o upustení od uloženia pokuty a od vyrubenia úroku z omeškania, ktoré v stredu schválil kabinet.
Ide o súčasť konsolidačného balíka na budúci rok. Ministerstvo financií (MF) SR chce týmto krokom motivovať dlžníkov uhradiť aspoň časť daňových nedoplatkov. Štát by mal na tom získať dodatočných 81 miliónov eur.
Odpustia sa aj sankcie tým daňovníkom, ktorý v stanovenej lehote podajú daňové priznanie, ktoré mali pôvodne podať do 30. septembra 2025, a priznanú daň aj zaplatia. „Rovnako sa navrhuje, že sa upustí od vyrubenia pokuty, ak daňový subjekt podá v tomto období dodatočné daňové priznanie, ktorým si zvýši daňovú povinnosť, resp. zníži nárok, napríklad nadmerný odpočet,“ doplnilo ministerstvo.
Nariadenie sa vzťahuje na dane, ktoré sú upravené osobitnými predpismi, ako je daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, daň z motorových vozidiel, daň z poistenia, daň zo sladených nealkoholických nápojov. Naopak, nevzťahuje sa na preddavky na daň, splátky dane, na osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach či solidárny príspevok. Nevzťahuje sa ani na dane, ktorých správcom je obec, teda miestne dane či poplatok za rozvoj. Nariadenie bude účinné od 1. októbra 2025.
Rómsky splnomocnenec predloží každý rok bilančnú správu o svojej činnosti
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity bude mať povinnosť predkladať vláde periodickú správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok. Vyplýva to zo zmeny štatútu splnomocnenca, ktorý v stredu schválila vláda.
Doplnenie štatútu a nová povinnosť vychádza z upozornenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý v kontrolnej správe o činnosti a poskytovaní finančných prostriedkov Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) poukázal na absenciu takejto periodickej bilančnej správy. „Podľa záverov NKÚ je nevyhnutné, aby splnomocnenec disponoval formálne zakotvenou povinnosťou pravidelného hodnotenia účinnosti využitia pridelených personálnych, inštitucionálnych a finančných kapacít, a to prostredníctvom predkladania správy o činnosti v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR,“ upozornil Úrad vlády (ÚV) SR, ktorý návrh na doplnenie štatútu na rokovanie kabinetu predložil.
Predmetná správa má predstavovať nástroj na systematické vyhodnocovanie činnosti splnomocnenca a úradu splnomocnenca, a tým prispievať k zvyšovaniu transparentnosti a efektívnosti jeho fungovania. Splnomocnenec bude podľa uznesenia povinný predložiť správu za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca.
Vláda schválila aktualizáciu akčného plánu transformácie hornej Nitry
Viaceré ministerstvá v zmysle uznesenia vlády SR splnili viacero úloh z Akčného plánu transformácie regiónu horná Nitra, ktoré sa týkajú projektov dopravnej infraštruktúry či financovania zámerov. Skonštatovalo to Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR v aktualizácii akčného plánu, ktorú v stredu schválila vláda.
„Cieľom predkladaného materiálu je zabezpečiť diverzifikáciu ekonomiky regiónu horná Nitra s využitím existujúcich ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych štruktúr a minimalizovať negatívne dôsledky transformácie regiónu hornej Nitry spojenej s ukončením ťažby a spaľovania uhlia na konci roka 2023,“ uviedol rezort investícií v materiáli.
MIRRI pripomenulo, že poslednú aktualizáciu akčného plánu schválila vláda 15. mája 2024. „Akčný plán je už vo fáze implementácie a do vypracovania aktualizácie akčného plánu boli vyhlásené viaceré výzvy z Programu Slovensko, ako aj iných zdrojov, pričom viaceré projekty sú v realizácii,“ ozrejmil rezort.
Účelom tejto aktualizácie je podľa neho identifikácia zmien a aktualizácia priorít regiónu zohľadňujúc možnosti Programu Slovensko a ostatných finančných zdrojov. „S cieľom zachytiť pohľad kľúčových zainteresovaných strán na implementáciu akčného plánu, ako aj možné návrhy zmien v akčnom pláne a jeho prioritách a opatreniach, boli pred medzirezortným pripomienkovým konaním oslovené vybrané kľúčové subjekty v rámci regiónu, aby ich vstupy boli zachytené vopred,“ doplnil.
V akčnom pláne MIRRI aktualizovalo analytické časti dokumentu o posledné dostupné dáta, informácie týkajúce sa priorít a opatrení upravilo podľa požiadaviek relevantných zainteresovaných strán, pričom samotný zoznam priorít a opatrení zostáva bez zmeny. K prioritám a opatreniam doplnilo ministerstvo informáciu o aktuálne dostupných zdrojoch financovania a realizovaných aktivitách, v časovom pláne a aktualizácii plánu takisto aktualizovalo zoznam úloh týkajúcich sa transformácie regiónu, ako i stav plnenia úloh v zmysle uznesenia vlády z decembra 2023.
Za splnené MIRRI označilo zabezpečenie výstavby prvej etapy druhej stavby obchvatu Prievidze, obstaranie štúdie realizovateľnosti pre druhú etapu obchvatu Prievidze, zaradenie modernizácie železničnej trate Prievidza - Jelšovce medzi prioritné projekty či revíziu Programu Slovensko. Rovnako splnená má byť podľa neho i zásadná akcelerácia plnenia akčného plánu či vyčlenenie financií na výskum a inovácie a podporu veľkých podnikov z Fondu na spravodlivú transformáciu. Priebežne štát poskytuje Hornonitrianskym baniam Prievidza i finančnú pomoc na uzatváranie banských prevádzok.
„Hlavnými princípmi transformácie regiónu sú participatívnosť a transparentnosť procesu transformácie, ochrana životného prostredia, dlhodobá udržateľnosť projektov a integrovanosť, prepojenosť a vzájomná nadväznosť projektov, ktoré budú v rámci transformácie realizované,“ skonštatovalo MIRRI.
Na základe definovanej vízie bol akčný plán rozpracovaný do štyroch základných pilierov, členený je ďalej na priority a opatrenia. Základnými piliermi akčného plánu sú mobilita a prepojenosť regiónu, ekonomika, podnikanie, inovácie a energetika, udržateľné životné prostredie, ako i kvalita života a sociálna infraštruktúra.
Slovensko pripravuje 7. žiadosť k plánu obnovy, podať ju má koncom roka
Najbližšiu 7. žiadosť o platbu z plánu obnovy by malo Slovensko podať v závere tohto roka. Táto žiadosť obsahuje 18 míľnikov a cieľov a predpokladaná suma žiadosti je 694 miliónov eur. Vyplýva to zo Správy o pokroku v implementácii Plánu obnovy a odolnosti SR k 31. augustu 2025, ktorú v stredu schválila vláda. Dokument obsahuje podrobný rozpis dosiahnutého pokroku vo vzťahu k najkritickejším a výhľadovo najdôležitejším opatreniam.
„Siedma žiadosť o platbu zahŕňa viaceré významné investície, napríklad debarierizácia stredných škôl, rozšírenie kapacít domácej ošetrovateľskej starostlivosti, rozšírenie a obnova siete mobilných hospicov, zavedenie eGovernment riešení, zlepšenie energetickej hospodárnosti a efektívnosti štátnych budov,“ priblížil v materiáli jeho predkladateľ, podpredseda vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec (Hlas-SD). Súčasťou nadchádzajúcej žiadosti sú aj významné reformy, napríklad stratégia spravovania budov štátnej správy či zapojenie nemocníc do systému centrálneho riadenia.
V súčasnosti tiež prebiehajú technické rokovania s Európskou komisiou (EK) o zjednodušení implementácie plánu obnovy a odolnosti, a to najmä v súvislosti s blížiacim sa ukončením Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Princíp zjednodušovania EK aplikuje naprieč všetkými členskými štátmi Európskej únie (EÚ).
Kmec v dokumente pripomenul, že v súlade s príslušným európskym nariadením musia členské štáty ukončiť realizáciu opatrení plánu obnovy, ako aj splniť všetky míľniky a ciele do 31. augusta 2026. „Poslednú žiadosť o vyplatenie prostriedkov mechanizmu musí SR predložiť Európskej komisii najneskôr v priebehu septembra 2026, aby Európska komisia mohla následne zrealizovať všetky platby do termínu 31. decembra 2026,“ avizoval s tým, že EK vyzvala členské štáty, aby zrýchlili realizáciu všetkých opatrení plánu obnovy. Po 31. auguste 2026 totiž nebude možné realizovať žiadne aktivity smerujúce k splneniu míľnikov a cieľov.
Od roku 2026 by sa nemali rodičom starajúcim sa o deti znižovať dôchodky
Obdobie, keď sa jeden z rodičov staral o dieťa na materskej, respektíve rodičovskej dovolenke, by sa malo započítavať do dôchodku. Odstrániť by sa tak mala diskriminácia najmä pre matky, ktoré sa častejšie starajú o deti a pre ich výchovu majú nižšie dôchodky. Novela zákona o sociálnom poistení by mohla platiť už od januára budúceho roka. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý v stredu schválila vláda.
„Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť realizáciu ústavného práva podľa článku Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,“ uviedol rezort práce v predkladacej správe k materiálu.
Návrh zákona upravuje nový, alternatívny postup na určenie sumy dôchodku, ktorým sa docieli, že obdobie dôchodkového poistenia bude hodnotené v zásade rovnako ako zárobková činnosť. Poistenec bude mať za obdobie, v ktorom sa stará o dieťa do dovŕšenia veku troch rokov alebo do 18 rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, individuálny vymeriavací základ, ktorý zodpovedá priemerným zárobkom počas jeho pracovného života. Zároveň sa navrhuje umožniť súbeh povinného dôchodkového poistenia z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa s povinným dôchodkovým poistením zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.
Dôchodky priznané v roku 2026 budú vypočítané podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2025 a následne aj spolu s dôchodkami vypočítanými podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2004 budú prepočítané v termíne do 31. decembra 2031. Návrh zákona tiež garantuje zachovanie súčasnej úrovne dôchodkového poistenia za obdobia starostlivosti o dieťa.
Cieľom návrhu zákona je zvýšiť úroveň dôchodkového zabezpečenia aj ďalším osobám, za ktoré v súčasnosti platí poistné na dôchodkové poistenie štát. Sú to poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie, osoby vykonávajúce osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne, ohrozený svedok alebo chránený svedok, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy či fyzická osoba, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok z dôvodu útlmu banskej činnosti.
