BRATISLAVA - Invázia vojsk Varšavskej zmluvy je smutnou historickou udalosťou našich dejín, ktorá na dlhé obdobie ovplyvnila politický život v štáte a osudy ľudí vo vtedajšom Československu. Obrodný proces, na čele ktorého stál Alexander Dubček, stelesňoval túžbu ľudí zmeniť vtedajší skostnatený režim a budovať sociálny štát na základe rešpektovania základných ľudských práv a slobôd. Prezident Peter Pellegrini to vo štvrtok uviedol na sociálnej sieti pri príležitosti 57. výročia vojenskej invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
„Tieto historické udalosti sú však aj príbehom o charaktere ľudí, ktorí zotrvali na svojom presvedčení bez ohľadu na to, že stáli zoči-voči tvrdému politickému vojenskému tlaku,“ konštatoval prezident. Ako doplnil, napriek tomu, že obrodný proces bol ukončený inváziou vojsk Varšavskej zmluvy a následnou normalizáciou, ktorá postihla jednu generáciu ľudí, túžba po slobode zotrvala a stala sa hodnotovým motívom pre neskoršiu Nežnú revolúciu.
Dnes podľa hlavy štátu vidíme, že svet okolo nás sa mení. Aby sa dejiny v ich krutej podobe neopakovali, je podľa Pellegriniho dôležité budovať našu štátnosť v rodine demokratických štátov zoskupených v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii.
„Budujme medzinárodné postavenie Slovenskej republiky tak, aby sa už nikdy nezopakoval násilný mocenský akt, keď sa na základe sféry vplyvu jednej veľmoci rozhodne o osude celej krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú,“ uzavrel prezident.
Žiadna veľmoc nemôže pošliapavať a narušovať zvrchovanosť menšieho štátu
Nie je možné, aby akýkoľvek veľký štát pošliapaval zvrchované a oprávnené nároky menšieho štátu alebo suseda a narušoval jeho zvrchovanosť. Veľmoci nemôžu porušovať medzinárodné právo. Zdôraznil to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) počas príhovoru na pietnej spomienke na obete okupácie Československa z 21. augusta 1968. Prisľúbil, že vláda bude podporovať dodržiavanie medzinárodného práva, aby sa takéto udalosti nikdy neopakovali.
„Nie je možné, aby hocijaký veľký štát, ktorý má za sebou veľkú silu, pošliapaval zvrchované a oprávnené nároky akéhokoľvek menšieho štátu alebo suseda a narušoval jeho zvrchovanosť. A o to dôležitejšie je to v dnešných časoch, keď čelíme erózii medzinárodného práva,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie.
Podľa Blanára je potrebne vrátiť sa k dodržiavaniu medzinárodného práva a vzájomnému rešpektu medzi krajinami. Vyzval riešiť akékoľvek konflikty diplomatickou cestou. Odkazom augusta 1968 je podľa neho aj potreba počúvať hlas občanov. „Drvivá väčšina občanov vtedajšej Československej republiky bola jednoznačne za obrodným procesom Alexandra Dubčeka a ostatných podporovateľov. A to je niečo, čo je potrebné aj dnes veľmi významne vnímať, pretože moc politikov a všetkých tých, ktorí rozhodujú o tom, či niekoho napadnem alebo nie, pochádza od občanov. A na to nesmieme nikdy zabudnúť,“ uzavrel.
Udalosti augusta 1968 pripomínajú, že sloboda nie je samozrejmosťou, tvrdí Šutaj Eštok
Vo štvrtok si pripomíname tragické augustové dni, keď cudzie vojská násilne a bez varovania obsadili našu krajinu. Historické udalosti, rovnako ako dnešná situácia, nám neustále pripomínajú, že sloboda a bezpečie nie sú samozrejmosťou. Je na nás, aby sme ich chránili každý deň. Líder Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok to na sociálnej sieti uviedol pri príležitosti 57. výročia vojenskej invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
„Okupácia priniesla strach, obete a potlačenie slobody. Zároveň však ukázala aj odhodlanie ľudí nevzdať sa svojich hodnôt a odvahu brániť ich. S úctou dnes spomíname na všetkých, ktorí vtedy trpeli, vzdorovali či dokázali za pravdou stáť aj vlastným životom,“ povedal Šutaj Eštok.
Slovensko sa musí aktívne podieľať na formovaní bezpečnostnej architektúry, hovorí Raši
Slovensko sa musí aktívne spolupodieľať na formovaní bezpečnostnej architektúry, ktorá sa formuje v Európe i vo svete. Členstvo Slovenska v EÚ a NATO nám dáva garanciu, že dejiny sa v ich tragickej podobe nemusia opakovať. Vyhlásil to predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) počas štvrtkovej pietnej spomienky na obete okupácie Československa z 21. augusta 1968 na Šafárikovom námestí v Bratislave.
„Máme garantované hranice, bezpečnosť, slobodný rozvoj spoločnosti a ekonomickú spoluprácu, ktorá sa rozvíja a má svoju dynamiku. Je preto našou povinnosťou tieto vzťahy s našimi európskymi partnermi rozvíjať a budovať. Musíme prevziať spoluzodpovednosť nielen za Slovensko, ale sa aj aktívne spolupodieľať na formovaní bezpečnostnej architektúry, ktorá sa v Európe a vo svete formuje v týchto časoch,“ vyhlásil šéf parlamentu počas príhovoru.
Raši pripomenul, že medzinárodné udalosti sú v dynamickom pohybe a svet je čoraz menej predvídateľný. „Sila medzinárodných inštitúcií sa oslabuje, nahrádza ju strategické presadzovanie záujmu veľmocí. Cítime tendencie rozdeliť si sféry vplyvu, na ktoré práve v auguste 1968 doplatilo Československo a jeho obrodný proces. Idey spolupráce a vzájomného rešpektu nahrádza reálpolitika,“ zdôraznil.
Pietnu spomienku organizovala Konfederácia politických väzňov Slovenska. Zúčastnili sa na nej aj podpredsedovia NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) a Martin Dubéci (PS), poslanci NR SR, zástupcovia vlády, samospráv, cirkví i niekoľkých veľvyslanectiev.
Okupácia v roku 1968 zničila nádeje na reformu a otvorenú spoločnosť
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) pri príležitosti 57. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy pripomína, že 21. august 1968 je jedným z najtemnejších dní moderných dejín našej krajiny. Zdôrazňuje, že táto okupácia a následná normalizácia zničili nádeje na reformu socializmu a otvorenú spoločnosť. Informovala o tom ústredná riaditeľka kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.
Ako spresnil predseda ZMOS Jozef Božik, nastúpili dve desaťročia politických čistiek, cenzúry, perzekúcií a emigrácie, počas ktorých boli obmedzované hodnoty, ktoré sú dnes základom našej spoločnosti: demokracia, pravda, spravodlivosť a sloboda. Preto je podľa Božika našou povinnosťou pripomínať si toto výročie nielen ako historickú udalosť, ale aj ako memento pre súčasnosť a budúcnosť. „Upozorňuje nás, že sloboda nie je samozrejmá a že ju môžeme stratiť, ak ju nebudeme chrániť,“ varoval Božik.
ZMOS vyjadruje hlbokú úctu všetkým, ktorí sa postavili okupácii i následnej normalizácii. Ich odvaha, vytrvalosť a schopnosť zachovať pravdu a nádej sú pre nás podľa združenia trvalým záväzkom. „Dnes, keď sme opäť svedkami vojenskej agresie v Európe, je odkaz roku 1968 aktuálnejší než kedykoľvek predtým. Žiadny národ nesmie byť zbavený práva rozhodovať o svojej budúcnosti,“ apeluje Božik.
Hnutie Slovensko si pripomína 21. august 1968 ako memento straty slobody
Vo štvrtok si pripomíname 57 rokov od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Tento tragický deň v roku 1968 znamenal koniec pokusu o demokratizáciu spoločnosti a začiatok dlhých rokov neslobody, útlaku a podriadenosti Moskve. Hnutie Slovensko si pripomína toto výročie ako memento straty slobody, obetí nevinných ľudí a varovanie pred okupáciou cudzej moci.
„August 1968 je odkazom minulosti, že nesloboda prichádza v tankoch a klamstvách,“ uviedol líder hnutia a poslanec parlamentu Igor Matovič. Poslanci hnutia si vo štvrtok uctia obete invázie položením venca pri Hlavnej pošte na Námestí SNP v Bratislave (pri pamätnej tabuli Petra Legnera).
Poslankyňa Národnej rady SR Veronika Remišová (Slovensko, KÚ, Za ľudí) v tejto súvislosti pripomína, že tak ako v roku 1968 existovali kolaboranti, ktorí vítali okupantov, aj dnes máme politikov, ktorí „drukujú vojnovým zločincom“ a oslabujú dôveru v demokratické hodnoty. Remišová preto varuje, že je morálnou povinnosťou demokratických síl spoločne sa postaviť proti novodobým kolaborantom a vrátiť Slovensko na demokratickú mapu Európy.
August 1968 je symbolom toho, ako ľahko môžu byť naše práva potlačené
Od odchodu vojsk Varšavskej zmluvy zo Slovenska uplynulo už 24 rokov a nová generácia vyrástla v slobode. Možno ju dnes považuje za niečo samozrejmé, preto by sme nemali zabúdať a v kontexte súčasnosti si treba stále pripomínať, že aj 21. august je symbolom toho, ako ľahko môžu byť naše základné práva potlačené a ako ľahko vieme o našu slobodu prísť. Opozičné parlamentné KDH to uviedlo pri príležitosti 57. výročia vojenskej invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
„Aj pred 57 rokmi nás chcel nedemokratický komunistický režim ochrániť pred ‚hrozbou‘ slobody a vplyvu ‚nepriateľského‘ slobodného sveta. Aj vtedy sa chodili čelní predstavitelia radiť do Moskvy. Vzhliadali na ešte fungujúci sovietsky nedemokratický režim ako na svoj vzor a najmä bojovali o svoju záchranu. Im nešlo o lepší život vlastného národa, ale o udržanie sa pri moci. Za každú cenu,“ podotkli kresťanskí demokrati.
Členovia KDH a Kresťanskodemokratická mládež Slovenska si vo štvrtok uctia pamiatku obetí okupácie 1968 položením venca pri Pamätnej tabuli obetiam invázie na budove UK na Šafárikovom námestí v Bratislave.
Udalosti 21. augusta 1968 sú mementom, že sloboda nie je samozrejmosť
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) si dnes pripomína 57. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Tento deň je symbolom toho, ako cudzie mocnosti dokážu násilím zastaviť slobodu a demokratické ambície krajiny. SaS pripomína, že udalosti 21. augusta 1968 sú mementom, že sloboda nie je samozrejmosť.
„Musíme ju chrániť každý deň - aj tým, že odmietneme ruskú propagandu a autoritárske praktiky, ktoré dnes ohrozujú nielen Ukrajinu, ale aj demokratické základy Slovenska,“ uviedol poslanec Národnej rady SR Ondrej Dostál (SaS).
August 1968 nám pripomína, že slobodu si musíme chrániť aj dnes, odkazuje PS
August 1968 nám pripomína, že slobodu si musíme chrániť aj dnes. Hlavne vo svete, kde vojna zúri rovno za našimi hranicami. Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) to na sociálnej sieti zdôraznilo pri príležitosti 57. výročia vojenskej invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Ako podotkol líder PS Michal Šimečka, invázia zničila tisícom ľudí sny o slobodnejšom a spravodlivejšom živote. Rovnako na dlhých 20 rokov zmrazila našu cestu k slobode. „S príchodom tankov v auguste 1968 sa skončila nádej. Dnes žijeme v slobodnej krajine. Sme súčasťou Európy, ale slobodu si musíme chrániť aj dnes. Hlavne vo svete, kde znovu počuť ozvenu tankov len kúsok od našich hraníc. Nič také sa u nás už nikdy nesmie zopakovať,“ apeluje člen PS Ivan Korčok.
