BRATISLAVA - Stretnutie Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom je príležitosťou pre mier na Ukrajine. V reakcii na ich piatkové (15. 8.) rokovanie to uviedla koaličná SNS. Podľa nej Európa nemôže zostať "bokom" pri ďalších diplomatických rokovaniach. Okrem toho zazneli reakcie aj z dvoch ďalších koaličných strán.
16:05 Exminister zahraničných vecí a člen predsedníctva PS Ivan Korčok si myslí, že ruský prezident Vladimir Putin chce aj naďalej vojnu a zásadnú zmenu bezpečnostného usporiadania v Európe. Upozornil, že nateraz známe výstupy z aljašského samitu nepriniesli žiadne konkrétne kroky ku skorému ukončeniu ruskej agresie.
„Nepodarilo sa dosiahnuť ani len prímerie, čo je opakovaným dôkazom nezáujmu Putina o mier. Ani po takom ústretovom kroku, akým bolo jeho prijatie prezidentom Trumpom na pôde USA, Putin nič nemení na svojom odhodlaní pokračovať vo vojne. Z tohto dôvodu by svoj ústretový prístup k Rusku mali zmeniť USA. V opačnom prípade sa ich úsilie dostáva do slepej uličky,“ objasnil. Jediné, čo na ruského prezidenta podľa Korčoka môže platiť, je jednota Európy a USA a maximálna podpora Ukrajiny.
Poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) tvrdí, že americký prezident Donald Trump na samite len rozdával „mnoho komplimentov vojnovému zločincovi Putinovi“. Upozornila tiež, že slová amerického prezidenta sú nebezpečným precedensom. „Keď v budúcnosti akákoľvek veľká krajina napadne menšiu - napríklad Slovensko, tak je podľa Trumpa úplne normálne, že malá krajina sa musí vzdať a odovzdať svoje územie,“ vyhlásila. Zdôraznila, že mier má byť spravodlivý, udržateľný a férový hlavne pre krajinu, ktorá je obeťou agresie.
14:48 Mier na Ukrajine má byť podľa opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) založený na spravodlivosti a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, nie na konšpiráciách. V súvislosti s piatkovým (15. 8.) rokovaním na Aljaške o tom informoval komunikačný odbor hnutia. Jediným známym pozitívnym signálom je podľa nich, že na ďalší samit by mal byť prizvaný aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.
„Trvalý a spravodlivý mier dosiahneme pomocou bezpečnostných záruk a silnej bezpečnostnej spolupráce, nie kapituláciou Ukrajiny a šírením konšpirácií, ako to robí koalícia. KDH presadzuje slovenské záujmy spoluprácou s transatlantickými partnermi - v EÚ a NATO. Je v životnom záujme Slovenska zostať spoľahlivým partnerom našich spojencov, ktorí hľadajú mier cez fakty a spoluprácu - nie cez propagandu a konšpirácie,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský. Víta tiež, že rokovania sú koordinované v transatlantickom priestore na najvyššej úrovni. Zdôraznil však, že bez účasti Ukrajiny nie je možné hovoriť o reálnom riešení.
14:15 Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) označil aljašský samit za prvý krok k mieru, zdôrazňuje takisto potrebu dialógu. Každý, kto si myslel, že samit ukončí konflikt, bol podľa neho naivný. Opozičný poslanec a podpredseda zahraničného výboru Národnej rady SR Tomáš Valášek (PS) reagoval, že samotné rokovania nestačia, keďže ruský prezident Vladimir Putin podľa neho nemá záujem na dohode a usiluje sa oslabiť suverenitu krajín vrátane Slovenska. Diskutujúci to uviedli v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.
„Každý, kto si myslel, že jeden samit ukončí tento komplikovaný konflikt na Ukrajine, tak si myslím, že bol veľmi naivný. Ale čo je veľmi dôležité zdôrazniť (...), že sa začal proces a že sa diskutuje, pretože tento konflikt nemá vojenské riešenie, iba diplomatické, a jediný, kto dokázal dostať tieto dve strany za stôl, ukrajinskú a ruskú, bola práve administratíva Donalda Trumpa a my to od začiatku podporujeme,“ povedal Blanár. Zdôraznil, že Trump po samite okamžite informoval lídrov Európskej únie aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čím podľa neho ukázal, že Úniu nenecháva bokom z mierového procesu.
Valášek v tejto súvislosti pripomenul, že v dialógoch s Ruskom treba priniesť aj tlak a dôvody pre Putina, aby zmenil postoj. Jeho požiadavky však označil za maximalistické. „Medzi tými požiadavkami je aj to, aby napríklad Slovensko nemalo právo slobodne sa rozhodovať o tom, s kým a ako sa môžeme brániť, chcú z nás urobiť spojencov druhej kategórie. To nie je moja domnienka, to nám poslali čierne na bielom v decembri 2021 v podobe zmluvy medzi NATO a Ruskou federáciou,“ priblížil poslanec. Podľa neho Putin na samite tento postoj nepriamo zopakoval, no slovenská diplomacia na to vôbec nereagovala, čo označil za škandalózne.
Blanár pripomenul, že podľa Trumpa sa lídri na samite zhodli, že cieľom je uzavretie mierovej dohody, nielen prímeria, keďže to býva často porušované. „Teraz je na európskych lídroch a rovnako aj Slovensku, aby sme to podporili (...). Pre nás sú akékoľvek teritoriálne ústupky rovnako problematické, iba ak sa na tom dohodnú spoločne pán prezident Putin a pán prezident Zelenskyj,“ podotkol. Ozrejmil tiež, že postoj Slovenska k 19. balíku protiruských sankcií bude závisieť od toho, či nepoškodí slovenské záujmy.
12:42 Veronika Remišová vyhlásila, že Donald Trump berie rokovania o mieri ako showbiznis bez akéhokoľvek výsledku. Podľa nej sa USA pod jeho vedením podobajú na Slovensko pod vedením Roberta Fica – plné predvolebných sľubov, no v skutočnosti neprinášajú žiadne riešenia.
12:40 Ivan Korčok uviedol, že rokovanie prezidentov USA a Ruska neprinieslo žiadne konkrétne výsledky a Vladimír Putin opäť potvrdil, že nemá záujem o mier ani o prímerie. Podľa neho jedinou účinnou odpoveďou na ruskú agresiu je pevná jednota Európy a USA a maximálna podpora Ukrajiny.
12:25 Predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) považuje každý krok smerom k mierovému riešeniu vojny na Ukrajine za dôležitý. Uviedol to v reakcii na samit na Aljaške. Pozitívne hodnotí aj to, že americký prezident Donald Trump po skončení stretnutia informoval o jeho priebehu prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, ako aj európskych spojencov. Informovala o tom riaditeľka odboru komunikácie s médiami a verejnosťou kancelárie NR SR Veronika Piatková.
„Zachovanie rovnováhy v komunikácii je kľúčové pre hľadanie spravodlivého a udržateľného riešenia. Budem pozorne sledovať ďalší vývoj a verím, že diplomatické úsilie sa pretaví do konkrétnych krokov smerujúcich k ukončeniu agresie a obnoveniu trvalého mieru,“ podotkol Raši.
Reagovala aj koaličná SNS
"Ideálnym by bol formát zložený z európskych štátov a Ruska priamo, aby neboli vynechané východné štáty Únie vrátane Slovenska," dodala SNS.
Na Aljaške sa v piatok stretli americký prezident Donald Trump a šéf Kremľa Vladimir Putin, témou rokovania mala byť vojna na Ukrajine a možnosti jej ukončenia. Trump o výsledkoch rokovania informoval v sobotu prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského a lídrov NATO.
Je dobré, že došlo k stretnutiu Trumpa s Putinom
Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ukázalo, že sa otvárajú možnosti na ukončenie vojny. Uviedol to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Zdôraznil, že aj keď sa samit skončil bez dohody, je dobré, že k stretnutiu došlo. "Obaja prezidenti dali najavo, že vojna na Ukrajine je geopolitickou záležitosťou. Preto je dôležité, že sa prezidenti dvoch svetových veľmocí stretli a že ich stretnutie prebehlo v dobrej atmosfére. Samit dal svetu dôležité odkazy," podotkol minister vnútra.
Minister zároveň pripomenul, že jeden summit nemohol ukončiť vojnu na Ukrajine. "Vždy je však lepšie rokovať, komunikovať a rozprávať sa, ako bojovať a zabíjať sa, preto je dôležité, že k samitu na Aljaške došlo," dodal.
Zásadný krok k hľadaniu mieru
"Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vnímam ako významný medzinárodný krok na ceste k hľadaniu trvalého a udržateľného mieru na Ukrajine." Vyhlásil to prezident SR Peter Pellegrini v reakcii na piatkový (15. 8.) samit na Aljaške.
"Hoci neprinieslo konkrétne výsledky, za najdôležitejšie považujem, že sa uskutočnilo a otvorilo dvere k ďalším rokovaniam, a to aj s priamou účasťou Ukrajiny," doplnil.
"Atmosféra vzájomného rešpektu, v ktorej sa stretnutie prezidentov nieslo, je dobrým predpokladom na to, aby rozhovory pokračovali a viedli k najdôležitejšiemu cieľu, ktorým je ukončenie vojny na Ukrajine, zastavenie zabíjania a utrpenia nevinných obetí," priblížil prezident SR.
Podľa premiéra SR Roberta Fica bolo najspodstatnejšie na summite, že došlo k samotnému stretnutiu medzi americkým a ruským prezidnetom. "Politici sa totiž musia stretávať a prejavovať vzájomný rešpekt," povedal predseda vlády SR.
Ako Fico dodal, summit na Aljaške splnil podľa neho niekoľko základných úloh. "Odmietol čiernobiely pohľad na vojenský konflikt na Ukrajine. V podstate vygumoval jeden povinný názor na vojnu, ktorý presadzovala Bidenova administratíva," pričom premiér SR tu spomenul aj silných hráčov v EÚ. "Vojna na Ukrajine má svoje historické korene a musíme hovoriť o bezpečnostných zárukách ako pre Ruskú federáciu, tak aj pre Ukrajinu," dodal.
Fico ďalej spomenul, že summit nastavil zrkadlo tým európskym politikom, aj zo slovenskej opozície, ktorí si želajú vznik novej železnej opony medzi Európou a Ruskom. Dodal, že summit "plne zapadá do suverénnej slovenskej zahraničnej politiky orientovanej na všetky štyri svetové strany".
Prvý krok k mieru
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) označil aljašský samit za prvý krok k mieru, zdôrazňuje takisto potrebu dialógu. Každý, kto si myslel, že samit ukončí konflikt, bol podľa neho naivný. Opozičný poslanec a podpredseda zahraničného výboru Národnej rady SR Tomáš Valášek (PS) reagoval, že samotné rokovania nestačia, keďže ruský prezident Vladimir Putin podľa neho nemá záujem na dohode a usiluje sa oslabiť suverenitu krajín vrátane Slovenska. Diskutujúci to uviedli v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.
„Každý, kto si myslel, že jeden samit ukončí tento komplikovaný konflikt na Ukrajine, tak si myslím, že bol veľmi naivný. Ale čo je veľmi dôležité zdôrazniť (...), že sa začal proces a že sa diskutuje, pretože tento konflikt nemá vojenské riešenie, iba diplomatické, a jediný, kto dokázal dostať tieto dve strany za stôl, ukrajinskú a ruskú, bola práve administratíva Donalda Trumpa a my to od začiatku podporujeme,“ povedal Blanár. Zdôraznil, že Trump po samite okamžite informoval lídrov Európskej únie aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čím podľa neho ukázal, že Úniu nenecháva bokom z mierového procesu.
Valášek v tejto súvislosti pripomenul, že v dialógoch s Ruskom treba priniesť aj tlak a dôvody pre Putina, aby zmenil postoj. Jeho požiadavky však označil za maximalistické. „Medzi tými požiadavkami je aj to, aby napríklad Slovensko nemalo právo slobodne sa rozhodovať o tom, s kým a ako sa môžeme brániť, chcú z nás urobiť spojencov druhej kategórie. To nie je moja domnienka, to nám poslali čierne na bielom v decembri 2021 v podobe zmluvy medzi NATO a Ruskou federáciou,“ priblížil poslanec. Podľa neho Putin na samite tento postoj nepriamo zopakoval, no slovenská diplomacia na to vôbec nereagovala, čo označil za škandalózne.
Blanár pripomenul, že podľa Trumpa sa lídri na samite zhodli, že cieľom je uzavretie mierovej dohody, nielen prímeria, keďže to býva často porušované. „Teraz je na európskych lídroch a rovnako aj Slovensku, aby sme to podporili (...). Pre nás sú akékoľvek teritoriálne ústupky rovnako problematické, iba ak sa na tom dohodnú spoločne pán prezident Putin a pán prezident Zelenskyj,“ podotkol. Ozrejmil tiež, že postoj Slovenska k 19. balíku protiruských sankcií bude závisieť od toho, či nepoškodí slovenské záujmy.
Mier na Ukrajine má byť založený na spravodlivosti, nie na konšpiráciách
Mier na Ukrajine má byť podľa opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) založený na spravodlivosti a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, nie na konšpiráciách. V súvislosti s piatkovým (15. 8.) rokovaním na Aljaške o tom informoval komunikačný odbor hnutia. Jediným známym pozitívnym signálom je podľa nich, že na ďalší samit by mal byť prizvaný aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.
„Trvalý a spravodlivý mier dosiahneme pomocou bezpečnostných záruk a silnej bezpečnostnej spolupráce, nie kapituláciou Ukrajiny a šírením konšpirácií, ako to robí koalícia. KDH presadzuje slovenské záujmy spoluprácou s transatlantickými partnermi - v EÚ a NATO. Je v životnom záujme Slovenska zostať spoľahlivým partnerom našich spojencov, ktorí hľadajú mier cez fakty a spoluprácu - nie cez propagandu a konšpirácie,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský. Víta tiež, že rokovania sú koordinované v transatlantickom priestore na najvyššej úrovni. Zdôraznil však, že bez účasti Ukrajiny nie je možné hovoriť o reálnom riešení.
