BRATISLAVA - Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR navrhuje v rámci konsolidácie zvýšiť adresnosť energopomoci, efektívnosť výberu daní aj boja proti daňovým únikom či znížiť počet štátnych inštitúcií, a to namiesto plošného znižovania stavu zamestnancov vo verejnej správe. Aktuálne prijaté konsolidačné opatrenia totiž nestačia na zvrátenie nepriaznivého stavu hospodárenia vlády, preto bude potrebné prijať ďalšie. Vo štvrtok to zhodnotila KOZ vo vlastnom materiáli konsolidačných opatrení.
„Vzhľadom na negatívne sociálne dosahy už prijatých konsolidačných opatrení aj na zamestnancov KOZ postavila svoje návrhy tak, aby nemali ďalší vplyv na zamestnancov a ich rodiny, a aby nesťažovali kolektívne vyjednávanie. Odmietame konsolidáciu len na úkor zamestnancov a sociálne slabších, zraniteľných osôb,“ uviedla KOZ.
Odborári navrhujú upraviť systém energopomoci s tým, že by mala smerovať tam, kde je nevyhnutná, a to najmä nízkopríjmovým domácnostiam. Okrem adresného nastavenia energopomoci by sa mohol zaviesť príspevok na bývanie, ktorý bude určený aj pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou. Ďalším opatrením je šetrenie na strane štátu, pričom vláda by mohla zaviesť pravidelné výdavkové revízie alebo zefektívniť prevádzky vo verejnom sektore napríklad zavedením optimalizácie nákladov na prevádzku IT systémov. Ďalšie úspory by boli možné aj pri centralizácii verejných obstarávaní, pričom len pri centrálnom obstaraní energií by sa mohlo podľa KOZ ušetriť desať miliónov eur.
Zníženie počtu štátnych inštitúcií
Namiesto plošného znižovania stavov zamestnancov by mala vláda zvážiť tiež zníženie počtu štátnych inštitúcií a zvýšenie efektívnosti výberu daní či boja proti daňovým únikom. Výraznejšie by sa mohli zdaniť aj negatívne externality ako napríklad daň z hazardu, alkoholu či rozšírenie zdaňovania alternatívnych netabakových výrobkov. KOZ odporúča tiež zaviesť ďalšie environmentálne dane vyrubené na základe vplyvu na životné prostredie, ako je zvýšenie poplatkov za znečisťovanie ovzdušia alebo za skládkovanie odpadu po dotriedení.
Jednou z oblastí, kde by mohol štát ušetriť, je daň z majetku, pričom vyššie zdanenie by sa malo týkať luxusnejších nehnuteľností aj tých využívaných na komerčné účely. Rovnako zaviesť by sa mohli zmeny v daňových licenciách, zvýšiť zrážková daň z dividend aspoň na desať percent alebo sadzba dane pre právnické osoby.
„Je žiaduce navrhnúť zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby, pričom je možných viacero alternatív. Najnižšia sadzba dane pri príjmoch do 100.000 eur by mala byť aspoň na úrovni 15 % tak, ako je určená pre fyzické osoby pri príjmoch z podnikania (zrovnoprávnenie postavenia týchto subjektov) a môže vystúpiť až na 19 %, ako je to pri dani z príjmov fyzickej osoby. Ďalej je možné zvýšiť sadzbu dane z 21 % na 22 % a najvyššia sadzba dane by mala byť určená minimálne tak ako pri fyzických osobách na úrovni 25 %. Zároveň je možné uvažovať aj nad ďalšími sadzbami dane pri príjmoch právnických osôb prevyšujúcich desať miliónov eur,“ dodala KOZ.
