BRATISLAVA - Skvalitnenie starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím, ktoré sú na základe rozhodnutia súdu umiestňované do centier pre deti a rodiny, je cieľom novely zákona o profesionálnych náhradných rodičoch, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok definitívne schválili hlasmi všetkých 144 prítomných zákonodarcov.
„Prioritou je, aby čo najviac detí umiestnených v centrách, a to vrátane detí so zložitým zdravotným znevýhodnením, vyrastalo v profesionálnych náhradných rodinách. Na druhej strane je nevyhnutné zabezpečiť bezpečnosť detí a znížiť riziko, že profesionálni náhradní rodičia nebudú vedieť utvoriť také podmienky vo svojom domácom prostredí alebo zo svojho domáceho prostredia, ktoré zodpovedajú potrebám dieťaťa,“ uviedlo v dôvodovej správe Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Snahou podľa neho je, aby deti mali vytvorené vhodné podmienky na život v profesionálnych náhradných rodinách. Zlepšiť by sa mala najmä kvalita profesionálneho náhradného rodičovstva, ako je prestávka v práci na obnovu kondície tohto rodiča aj poskytnutie finančného príspevku na úpravu bytu či rodinného domu na podporu bezbariérovej domácnosti, pričom príspevok nebude podliehať dani z príjmu. Zavedie sa tiež motivačný príspevok za zastupovanie profesionálneho náhradného rodiča, ak sa o dieťa bude v čase jeho prestávky starať iný náhradný rodič.
Novelou sa spresní aj právna úprava o zaokrúhľovaní mzdy, krátení dovolenky za neodpracované hodiny či príplatku za prax. Ďalej sa zavedie možnosť súbežne vykonávať prácu náhradného rodiča a čerpania materského alebo otcovského, a to vrátane vylúčenia povinnosti platiť poistné na dôchodkové poistenie.
Novelou sa zmení tiež prístup umiestňovania detí do profesionálnych náhradných rodín. „Zásadnou zmenou oproti aktuálnemu stavu je zrušenie výnimky z povinnosti umiestniť všetky deti do šiestich rokov veku do mesiaca po umiestnení v centre do profesionálnej náhradnej rodiny, ktorá umožňuje centru umiestniť dieťa, u ktorého posúdil lekár potrebu osobitnej starostlivosti v špecializovanej samostatnej skupine,“ vysvetlilo MPSVR.
Ďalšia zmena sa týka malých detí do jedného roka aj so zdravotným znevýhodnením, ktoré do centier pre deti a rodiny prichádzajú z nemocníc. Tieto deti by mali byť po prepustení z nemocníc prijaté do centier a zaradené do profesionálnej náhradnej rodiny. Novela nadobudne účinnosť postupne, a to od 15. júla 2025 a 1. januára 2026.
Novela zákona o službách zamestnanosti sprísni poskytovanie dávok
Nezamestnaní budú môcť prísť o dávky v hmotnej núdzi, pokiaľ v budúcnosti odmietnu ponuku primeranej práce. Vyplýva to z novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok definitívne schválili.
V praxi to bude fungovať tak, že ak nezamestnaný odmietne ponuku práce raz, bude mu dávka v hmotnej núdzi odobratá na jeden mesiac. Pokiaľ to urobí opakovane, príde o dávku na tri mesiace a bude sa to opakovať, až kým neprijme vhodnú pracovnú ponuku.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) v tejto súvislosti zdôraznil, že zákon o službách zamestnanosti už v súčasnosti pozná pojem vhodnej pracovnej ponuky. Táto ponuka musí byť primeraná spôsobilostiam, schopnostiam a zručnostiam konkrétneho človeka. „A ten istý zákon pamätá aj na výnimky pre ľudí, ktorí z logických dôvodov nedokážu a nemôžu pracovať, či už ide o sociálne alebo zdravotné dôvody. Takže takíto ľudia sa naozaj nemusia báť, že by sa ich tento princíp dotkol,“ zdôraznil minister.
Novela tiež rozširuje pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o sprostredkovanie vhodného zamestnania osobe v hmotnej núdzi, či prináša zvýhodnené posudzovanie príjmu z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu po dobu šiestich mesiacov pre tých členov domácnosti, ktorí nastúpia do zamestnania.
„Cieľom návrhu zákona je úprava právneho rámca poskytovania služieb zamestnanosti úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečením činností zameraných na vyhľadávanie pracovného miesta a ponuku vhodného zamestnania s cieľom sprostredkovania zamestnania osobám, ktoré sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,“ uviedlo v dôvodovej správe Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Novela okrem iného upravuje opatrenia, ktoré by podľa rezortu mali zlepšiť integráciu najzraniteľnejších osôb na trh práce, najmä dlhodobo nezamestnaných a osôb s nízkou kvalifikáciou. K ďalším opatreniam patrí vyňatie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie z okruhu príjmov na účely pomoci v hmotnej núdzi, rozšírenie možnosti vykonávania menších obecných služieb aj mimo územia obce, ktorej je člen domácnosti obyvateľom. Novela prináša aj odstupňovanie sumy aktivačného príspevku na tri úrovne podľa miery aktivácie a opätovné zavedenie možnosti vzniku nároku na aktivačný príspevok aj pre zamestnaných.
Poslanci pri hlasovaní odmietli viaceré pozmeňovacie návrhy opozičných zákonodarcov. Ingrid Kosová (PS) navrhla vypustenie ustanovení, ktoré upravujú podmieňovanie priznania plnej výšky dávky v hmotnej núdzi prijatím ponuky vhodného zamestnania. Toto opatrenie podľa nej odporuje základnému účelu dávky v hmotnej núdzi, ktorým je zabezpečenie existenčného minima pre osoby v krajnej sociálnej tiesni. Peter Pollák (hnutie Slovensko) okrem iného navrhoval ponechať súčasnú právnu úpravu a nerozširovať možnosti znižovania dávky v hmotnej núdzi. Novela bude účinná od 1. septembra 2025.
Zmeny v kurzarbeite posunuli poslanci do 2. čítania
Firmy by mohli po novom dostať od štátu podporu zo systému kurzarbeitu aj v súvislosti s novými americkými clami, a to rozšírením vonkajších faktorov o nepredvídateľné mimoriadne situácie. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o podpore v čase skrátenej práce, ktorý Národná rada (NR) SR vo štvrtok posunula do druhého čítania. Poslanci rokujú o návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. Druhé čítanie sa uskutoční už popoludní po Hodine otázok.
„Cieľom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce v situáciách, keď k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa dochádza vplyvom nepredvídateľných a neobvyklých regulácií celosvetovej ekonomiky s dosahom na slovenské hospodárstvo, ktoré majú za následok zníženie vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny a tak ďalej,“ uviedlo v predkladacej správe MPSVR.
Bez rýchleho zavedenia tohto nástroja by sa podľa rezortu zvýšilo riziko vzniku hospodárskych škôd na Slovensku a môže dôjsť aj k obmedzeniu činnosti zamestnávateľov. Opatrenie má predísť negatívnym vplyvom na pracovné miesta na trhu práce, ktoré by viedli k ich ohrozeniu alebo zániku, ďalej k rastu nezamestnanosti, znižovaniu príjmu domácností a životnej úrovne či zvyšovaniu rizika chudoby. Rezort upozornil, že javy ako zvyšovanie cien tovarov a služieb, dôsledky inflácie, prepad dopytu alebo tržieb či ekonomické správanie obyvateľov sa nepovažujú za situáciu, na ktorú sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce.
„Slovenská republika je ako malá a otvorená ekonomika mimoriadne citlivá na ekonomickú neistotu, ktorá je vyvolaná zvýšeným kolísaním na finančných trhoch, geopolitickými konfliktmi či rastúcim protekcionizmom v medzinárodnom obchode. Nedávne oznámenie o zavedení amerických ciel poukazuje na riziko eskalácie obchodných vojen, ktoré môžu negatívne ovplyvniť globálny obchod a investície. V takomto prostredí je kľúčové vytvárať podmienky na posilnenie odolnosti národného hospodárstva,“ dodalo MPSVR. Novela má byť účinná dňom vyhlásenia.
Novela má sprehľadniť poskytnutie prostriedkov na štátnu reklamu v médiách
Vysielatelia a poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ale i vydavatelia periodických publikácií a prevádzkovatelia spravodajských portálov budú povinní na svojom webe zverejniť informácie o poskytnutí finančných prostriedkov na štátnu reklamu. Povinnosť sa bude vzťahovať na poskytnutie verejných finančných prostriedkov a tiež prostriedkov od orgánov verejnej moci alebo verejných subjektov z iného štátu. Vyplýva to z návrhov novely zákona o mediálnych službách i zákona o publikáciách, ktoré poslanci posunuli do druhého čítania.
„Príslušné subjekty sú povinné na svojom webe zverejniť informácie o celkovej sume finančných prostriedkov, ktoré im boli na štátnu reklamu poskytnuté za kalendárny rok, a to do 31. januára nasledujúceho roka,“ konkretizuje návrh ustanovenia predkladateľ návrhu - Ministerstvo kultúry (MK) SR. Vysvetľuje, že cieľom návrhu uvedenej i ďalších úprav je implementácia smernice Európskej únie (EÚ) a Európskeho aktu o slobode médií (EMFA) do slovenského právneho poriadku.
Povinnosť zverejniť pridelenie finančných prostriedkov na štátnu reklamu budú mať okrem prijímateľov i zadávatelia štátnej reklamy, aj v tomto prípade musia do 31. januára predložiť informácie o poskytnutí prostriedkov v predchádzajúcom roku. Informácie poskytujú regulátorovi - Rade pre mediálne služby (RpMS). „Uloženie navrhovanej zákonnej povinnosti zadávateľovi reklamy zároveň umožní regulátorovi každoročne monitorovať prideľovanie výdavkov na štátnu reklamu tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z ustanovení EMFA,“ vysvetľuje MK. Povinnosťou zadávateľa bude tiež na svojom webe sprístupniť verejnosti informácie o distribúcii štátnej reklamy, rovnako i zabezpečiť, „aby výdavky na štátnu reklamu, ktoré vynaloží v príslušnom kalendárnom roku, distribuoval širokej škále poskytovateľov obsahových služieb zastúpených na relevantnom mediálnom trhu“.
Novelou zákona sa do pôsobnosti regulátora v oblasti výkonu štátnej správy dopĺňa kompetencia monitorovať prideľovanie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu podľa osobitného predpisu, ktorým je EMFA. Rovnako sa úpravy legislatívy týkajú možnosti regulátora uložiť za nedodržanie povinností sankciu.
Navrhovanou novelizáciou zákona o mediálnych službách sa takisto upravujú povinnosti poskytovateľov systémov merania sledovanosti, cieľom zmien je tiež zabezpečiť nevyhnutnú súčinnosť dotknutých subjektov pri výkone kompetencií regulátora. Príslušné zmeny, ktoré súvisia s implementáciou ustanovení EMFA, sa premietnu i do zmien v zákone o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie. Novela má platiť od 8. augusta 2025. „Od tohto dátumu sa má začať uplatňovať väčšina ustanovení EMFA,“ vysvetlilo MK.
Možnosť poskytovať dotácie v pôsobnosti rezortu kultúry sa rozšíri
Dotácie zo štátneho rozpočtu sa budú môcť poskytovať aj na ochranu a rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva. Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, ktorú vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Takisto sa budú môcť dotácie vyčleňovať aj na podporu a rozvoj vlastenectva a národného povedomia detí a mládeže.
„Novela dopĺňa nový účel, na ktorý môže ministerstvo poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu. Dotáciu bude možné poskytnúť na podporu a rozvoj vzťahu k nehmotnému kultúrnemu dedičstvu. Môže ísť napríklad o dotácie na podporu vzťahu k štátnemu jazyku, tradičnej ľudovej kultúre alebo ľudovým tradíciám,“ ozrejmili predkladatelia.
Novela má priniesť aj ďalšie zmeny. Dotácie na účel sprístupňovania kultúrnych hodnôt žiakom a pedagogickým zamestnancom základných a stredných škôl sa budú poskytovať aj iným spôsobom než cez kultúrne poukazy. Navrhuje sa v nej i skrátenie minimálnej lehoty na odstránenie nedostatkov žiadostí o dotáciu.
Úprava sa má dotknúť tiež procesu posudzovania a vyhodnocovania žiadostí o poskytnutie dotácie na vybrané účely. Poslanci za SNS navrhli upraviť okruh účelov poskytnutia dotácií, pri ktorých to môže realizovať rezort, ak si to určí vo výzve.
