BRATISLAVA - Slová vedia raniť a evidentne nás to naučila ja história. V kampani sa často ostrého slovníka chytajú aj slovenskí politici, pričom počet stanovísk stúpa stále s pribúdajúcimi voľbami. Výnimkou nebol ani rok 2023, kedy sa konali parlamentné voľby. Ani vtedy sa niektorí neštítili hrubých slov, ktoré v analýze zosumarizovalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP).
Nenávistné tendencie v statusoch slovenských politických predstaviteľov uverejnilo v dokumente práve SNSĽP. Najväčší podiel statusov obsahujúcich nenávistné prejavy bol podľa nich identifikovaný na profile predsedu strany Kotlebovci – ĽSNS Mariana Kotlebu, u ktorého dosiahol 26,1 percent.
"Nasledujú profily Miroslava Suju (15,2 percent) a Milana Mazureka (14,1 percent) z Hnutia Republika, u ktorého bol zároveň zistený najvyšší počet statusov obsahujúcich nenávistné prejavy v absolútnych hodnotách. Spomedzi profilov politických strán bol najvyšší podiel nenávistných prejavov identifikovaný pri Slovenskej národnej strane (6,9 percent), Kotlebovcoch – ĽSNS (6,7 percent) a Republike (4,1 percent)," píše sa v dokumente strediska.
V rebríčku sú aj premiéri
Čo je však horšie je fakt, že rebríček neobsahuje len mnohých mimoparlamentných kontroverzných politikov, ale na piatom mieste sa napríklad umiestnil súčasný premiér Robert Fico a na 12. mieste bývalý predseda vlády Igor Matovič (hnutie Slovensko), ktorý je zároveň veľmi tesne nasledovaný stránkou jeho vlastného hnutia.
V roku 2023 tiež podobne vnímali aj účty strany SNS či súčasného ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a ministra financií Ladislava Kamenického, ktorí sa v rebríčku nenávistných prejavov objavili tiež.
