BRATISLAVA – Jedna skupina sa snaží poukazovať na jej prínos pre štátny rozpočet, druhí by ju najradšej celú zrušili. Reč je o transakčnej dani, ktorá u nás funguje už dva týždne. Za ten čas proti nej vystúpila nielen opozícia, ale aj koaličná SNS či prezident Peter Pellegrini. Hovorí sa o celkovom rušení aj čiastkových úpravách. Zatiaľ však platí v pôvodnom znení a podnikateľom spôsobuje vrásky na čele. Svoje o tom vie aj šéf siete kníhkupectiev Martinus Michal Meško. Krátko potom, ako firma vyplatila zamestnancov, odišla im z účtu aj transakčná daň v sume, ktorá by pokryla plat ďalšieho zamestnanca. Priznáva síce, že táto cifra ich nepoloží, problémy však vidí inde.
„Dnes odišli na účty našich zamestnancov výplaty. Takmer pol milióna eur v čistom. A chvíľu na to odišlo z účtu ešte ďalších 1 853 eur. Nebol to však plat pre človeka, na ktorého by sme zabudli – hoci by sme za tú sumu naozaj mohli jedného zamestnať. Bola to nová transakčná daň,“ uviedol šéf známej sieti kníhkupectiev na sieti Linkedin. „Asi málokto spochybňuje potrebu konsolidovať. A keďže nežijeme v rozprávke, rozumieme, že tie opatrenia nebudú bezbolestné. Bolí však, keď sú najmä na strane príjmov. Miesto pradávno potrebných reforiem a zefektívňovania štátnej správy, mnohé zásahy sú z tých, ktoré sa ponúkajú ´na prvú´ – brať viac tým, ktorí vytvárajú hodnotu. Neplátať diery, len sa snažiť doliať do deravého kýbla viac vody,“ uviedol.
archívne video
Poukázal tiež na to, že podnikatelia sú neraz vykresľovaní „pomaly ako zdierači a nepriatelia“, ktorí si nezaslúžia rešpekt. „O nejakých náznakoch vďaky môžeme len snívať. Hádam okrem momentov, keď sa dá strihať páska alebo oznámiť nejaká investícia – aj to zvyčajne zahraničné firmy. Inak akoby sme fungovanie podnikateľov len museli ´trpieť´. A tak trpíme spoločne. Malí, veľkí. Podnikatelia, možní budúci podnikatelia, zamestnanci, možní budúci zamestnanci, aj krajina ako taká. Začarovaný kruh,“ skonštatoval. „Jeden môj priateľ každý rok tajne čaká, že mu štát konečne pošle PFku s poďakovaním za hodnotu, ktorú aj so svojimi zamestnancami na Slovensku vytvárajú. Čaká už 30 rokov. Ak teda za občasné PFky nepovažujeme nové dane, kontroly či viac byrokracie. Som prvý, kto bude opakovať, že ani najgeniálnejší podnikateľ nič nedokáže sám. Je to skladačka, v ktorej sa potrebujeme všetci navzájom. Každý však do nej ide s nejakou motiváciou či mierou rizika, ktoré je ochotný podstúpiť. Áno, podnikatelia sú tí, ktorí musia myšlienke najviac uveriť, aj najviac riskovať, pretože zďaleka nie vždy sa to podarí. No hádam právom očakávajú, že ak ten risk vyjde, budú odmenení vo forme úspechu, nie trestania úspechu. Neúspech ich totiž potrestá sám, a neraz veľmi bolestivo,“ priblížil.
Transakčná daň je podľa jeho slov ďalšie neštandardné riešenie, ktoré naviac postihuje malých viac ako veľkých, no u všetkých vytvára pocit neférovosti. „Keď nič iné, zdá sa niekomu fér, aby si štát bral 0,4% zo sumy, ktorú si podnikateľ prevedie medzi svojimi účtami v rôznych bankách? Alebo z preplatkov na daniach, ktoré sme aj my dnes poslali zamestnancom?,“ pýta sa.
„Nepoloží nás, ale stane sa ďalšou každodennou otázkou, či za peniaze, ktoré platíme štátu, aj dostávame zodpovedajúcu hodnotu,“ zamyslel sa. Slovensko podľa neho prestáva byť atraktívnou krajinou na podnikanie. „Pritom nechceme veľa. Len férové, transparentné, predvídateľné a motivačné prostredie. Mne je fakt jedno, či to urobí červená, modrá alebo brontofialková vláda. Vláda sú napokon konkrétni ľudia, od ktorých máme právo požadovať čo najlepšiu správu vecí spoločných a nastavovanie pravidiel, ktoré maximalizujú šancu na úspech každého z nás, aj celej krajiny. Aktuálne to tak, žiaľ, necítim,“ dodal.
