BRATISLAVA - Jar je bezpochyby veľmi obľúbené ročné obdobie mnohých Slovákov. Príroda sa začína prebdzať, teploty stúpajú, dni predlžujú, no spolu s prírodou sa zo zimného spánku zobúdza aj hmyz, ktorý nám vie pekne otravovať život. So sezónou hmyzu tak prichádza aj sezóna štípancov, ktoré nie sú príjemné. Čo robiť, keď nás uštipne ten-ktorý hmyz a kedy vyhľadať pomoc?
Poznáte to. Pekné a teplé počasie vás vyženú do prírody, odkiaľ si však okrem nachytaného vitamínu D a dobrej energie so sebou častokrát odnesiete aj štípance. Kliešte, osy, včely, či dokonca sršne - to sú nástrahy takmer na každom kroku. Aj keď väčšinou nepredstavujú pre nás väčší problém, môžu byť aj nebezpečné, ba čo viac, byť životu ohrozujúce. Kedy by sme teda mali byť v pozore?
Archívne VIDEO Kliešťová meningoencefalitída má dvojfázový priebeh, upozornil primár Kliniky infektológie a cestovnej medicíny košickej nemocnice Ladislav Virág
Podľa vedúcej sestry urgentného príjmu I. typu vo zvolenskej nemocnici Kataríny Liptákovej narastá v letnej sezóne počet pacientov s reakciami a komplikáciami po bodnutí hmyzu o 20-30 percent. „Najčastejšie ošetrujeme reakcie po bodnutí osou, včelou, sršňom a po prisatí kliešťa. Reakcie na bodnutie osou bývajú najčastejšie, v prípade sršňa ide o silnejšiu toxicitu a väčšie riziko opuchu v oblasti hlavy či krku,“ hovorí vedúca sestra.
Najčastejšími komplikáciami po bodnutí hmyzom, kedy by sme mali vyhľadať lekársku pomoc, podľa odborníčky sú:
- dýchavičnosť a pískanie pri dýchaní
- opuch tváre, pier, jazyka alebo hrdla
- závraty, búšenie srdca, pokles krvného tlaku
- strata vedomia, výsev žihľavky alebo vyrážky
- nevoľnosť, vracanie či bolesť brucha
Podľa Liptákovej môže ísť o príznaky, ktoré signalizujú anafylaxiu, teda závažnú alergickú reakciu. Tá si vyžaduje okamžité podanie adrenalínu. Tí, ktorí vedia, že sú napríklad na bodnutie včiel či ôs alergickí, by mali so sebou nosiť tzv. balíček prvej pomoci, kde majú aj adrenalínové pero. Tí, ktorí nevedia, že sú alergickí, prípadne sa u nich alergická reakcia vyskytne, by mali bezodkladne vyhľadať lekára. „Na urgent treba prísť aj v prípade masívneho opuchu v oblasti hlavy, krku alebo dýchacích ciest, alebo ak sa vám nedarí odstrániť žihadlo alebo kliešťa,“ dopĺňa sestra.
A ako správne vybrať žihadlo od včiel a ôs či zakusnutého kliešťa? Podľa odborníčky je potrebné žihadlo po bodnutí včelou odstrániť zoškrabnutím, nie pinzetou, napríklad hranou kreditnej karty. Týmto spôsobom sa podľa Liptákovej predíde vytlačeniu ďalšieho jedu z jedového vaku. „Pri odstraňovaní kliešťa odporúčam použiť špeciálnu pinzetu alebo háčik, kliešťa uchopiť čo najbližšie pri koži a plynulým kolmým pohybom ho vytiahnuť. Miesto po vybratí dezinfikujte a niekoľko dní pozorujte,“ prízvukuje sestra.
V prípade mierneho začervenania, svrbenia alebo malého opuchu v mieste štípanca, teda pri bežnej reakcii na uštipnutie odborníčka upozorňuje, že nie je nutná návšteva urgentného príjmu. Ošetrenie štípanca je jednoduché a plne zvládnuteľné aj v domácom prostredí. „Miesto uštipnutia je potrebné umyť vodou a mydlom, vhodný je tiež studený obklad a v prípade svrbenia či mierneho pálenia pomôžu krémy či gély s protizápalovým alebo protisvrbivým účinkom, prípadne voľnopredajné antihistaminiká, napríklad cetirizín alebo loratadín,“ radí.
Zdravotníci zároveň upozorňujú na zodpovedné využívanie urgentnej zdravotnej starostlivosti. „Ak nejde o vážne príznaky, ktoré ohrozujú život alebo zdravie, odporúča sa najskôr kontaktovať praktického lekára, prípadne konzultovať stav telefonicky s odborníkom. Zbytočný príchod na urgent môže predĺžiť čakaciu dobu pre pacientov v kritickom stave,“ dodáva na záver.
