BRATISLAVA - Ak sa daň z finančných transakcií stane témou diskusie na koaličnej rade, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nezávislý) je pripravený podporiť jej zrušenie alebo výraznú úpravu. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii Politika 24 v televízii Joj 24. Reagoval tak na vyjadrenia predsedu koaličnej SNS Andreja Danka, ktorý plánuje navrhnúť na koaličnej rade zrušenie transakčnej dane a ak neuspeje, bude trvať na jej úpravách.
„My už sme v minulosti mali na túto tému debatu a pokiaľ s touto témou príde na koaličnú radu, tak ja si viem predstaviť, že vo mne nájde partnera na podporu zrušenia alebo nejakej transformácie tej transakčnej dane. A to z jednoduchého dôvodu, som osobne presvedčený o tom, že štát by pri konsolidácii mal v prvom rade hľadať vo svojich výdavkoch a nie rovno skočiť do toho, že bude brať ľuďom,“ vysvetlil Migaľ s tým, že mnoho podnikateľov má s novou daňou, ktorá sa začala platiť od apríla, veľa problémov a nejasností.
Minister podľa vlastných slov vníma „veľkú sekeru“, ktorú zdedila súčasná vláda po tej predchádzajúcej, a teda potrebu konsolidácie verejných financií. Štát by však mal podľa neho v prvom rade šetriť na sebe. Z peňazí, ktoré má k dispozícii, by mal pomáhať nie plošne, ale adresne tým, ktorí pomoc naozaj potrebujú. „To, že som dnes prítomný ako prísediaci na koaličných radách, mi dáva priestor na to, aby som mohol prísť s vlastným návrhom, ako rekonštruovať tú transakčnú daň. Nehovorím o tom, že ju máme úplne zrušiť,“ doplnil Migaľ.
Nový šéf plánuje reformu čerpania eurofondov a pružnejšiu komunikáciu s regiónmi
Ako nový šéf rezortu chce na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR postupne zlepšovať jeho fungovanie, lepšie využiť súčasných zamestnancov, prípadne pritiahnuť nových odborníkov napríklad z oblasti informačných technológií. Eurofondy by sa mali viac posúvať do regiónov a komunikácia so starostami a primátormi by mala byť pružnejšia.
„Považujeme za veľmi potrebné zreformovať v prvom rade čerpanie eurofondov, ktoré je absolútne zlé. Potrebujeme naozaj urobiť veľmi zásadné reformy a už nejaký prvotný audit nám ukázal, kde sú tie najväčšie chyby a trhliny, či už v čerpaní eurofondov, alebo v oblasti informatizácie,“ zhodnotil Migaľ s tým, že na zmenách sa intenzívne pracuje a prvé výsledky by mali byť viditeľné v krátkom čase.
Možnosť byť ministrom vním ako formu dôvery premiéra
Možnosť viesť Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vníma Migaľ (nezávislý) ako prejav dôvery predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD). Migaľ to uviedol v diskusnej relácii Politika 24 v televízii Joj 24.
„Beriem to ako istý prejav dôvery, že i napriek svojmu častému kritickému postoju ku krokom premiéra či vlády dostávam možnosť dokázať, že sa to dá robiť inak a mať výsledky, ktoré MIRRI doteraz nemalo,“ uviedol minister. Zdôraznil zároveň, že na ministerskej pozícii sa považuje za nezávislého nominanta, ktorý má zároveň ambíciu byť akýmsi „mostom“ medzi koalíciou a opozíciou a prispieť tým k zníženiu napätia až averzie medzi politickými oponentami, ktorá sa podpisuje pod narastajúcu polarizáciu celej spoločnosti. Verí, že tie najlepšie zákony sa môžu kreovať otvorenosťou k návrhom koalície i opozície. „Na oboch stranách vznikajú dobré legislatívne návrhy,“ zdôraznil.
Migaľ naďalej kritizuje Hlas
Stojí si naďalej za kritickým postojom voči smerovaniu strany Hlas-SD, je naďalej presvedčený, že pod súčasným vedením opustila ideály svojho zakladateľa a súčasného prezidenta SR Petra Pellegriniho. Myslí si, že to do istej miery potvrdzuje aj to, že SaS vylúčila spoluprácu s Hlasom do budúcnosti. Priznal, že okrem rozchodu so stranou Hlas sa zmenila aj jeho komunikácia so súčasnou hlavou štátu, s ktorou sa ešte pred voľbami 2023 objavoval na mítingoch. „Povedal by som, že nie je medzi nami žiaden vzťah,“ poznamenal, nechcel sa však už vracať k odovzdaniu menovacieho dekrétu, pri ktorom sa prezident výrazne kriticky vyjadroval k spôsobu, akým sa Migaľ stal ministrom. „Je to už za nami, robíme si svoju prácu, my chceme dokázať, že tá exekutíva sa dá robiť inak ako spôsobom, ktorý sme sami kritizovali,“ dodal.
Vyjadril sa aj k navrhovanej novele zákona o mimovládkach. Upozornil, že volanie po stransparentnení financovania neziskových organizácií sa ozvalo priamo z tretieho sektora. Mieni, že prijatý zákon by nemal obmedzovať neziskové organizácie, zároveň by mal však viesť k tomu, "aby sme zabránili tomu, že autonómna politika bude ovplyvňovaná tretími stranami". „Nie som ani proti mimovládkam, ktoré sa venujú politike, malo by však byť jasné, za koho na tom ihrisku hrajú,“ uviedol. Zákon o lobingu by sa podľa neho mal riešiť samostatným zákonom a tiež riadnym legislatívnym procesom vrátane pripomienkového konania.
