BRATISLAVA - Ak by sa parlamentné voľby konali v prvej polovici februára 2025, ich víťazom by sa stala strana Progresívne Slovensko so ziskom 24,6 percenta. V závese by skončila strana Smer-SSD, ktorá sa stala skokanom februárového merania a vďaka medzimesačnému nárastu o 4,1 percentuálneho bodu by dosiahol 22,5 percenta. Tretí nasleduje s výrazným rozdielom Hlas-SD, ktorý by volilo 10,5 percenta opýtaných. Do parlamentu by sa dostalo celkovo sedem strán.
ilustračné video
Ukázal to prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia. „Január bol mesiacom Roberta Fica. Premiér začal opäť, tak ako v minulosti, určovať tempo a obsah politickej debaty na Slovensku. Nastoľoval témy, na ktoré reagovala nielen opozícia, ale aj koaliční partneri, mimovládne organizácie, odborové zväzy alebo medzinárodné prostredie. Pripustil aj rozpad vlády a prípadné predčasné voľby. Jasne pri tom poukázal na fakt, že v takom prípade to nebude zlyhanie Smeru-SD, ale jeho koaličných partnerov a ich neschopnosti garantovať parlamentné počty, s ktorými vstupovali do vládnej koalície,“ uviedol politický analytik Mikuláš Hanes. Rovnaký vplyv ako na politické dianie, mal podľa neho Robert Fico aj na voličskú podporu jednotlivých subjektov.
Progresívne Slovensko, ktoré by voľby vyhralo, si podľa neho stále dokáže udržiavať najviac zo svojich voličov z volieb 2023 – viac než 80 percent. „Za nárastom podpory PS od volieb je najmä čerpanie bývalých voličov SaS, Demokratov, OĽaNO, ale v menšej miere aj Hlasu, Sme rodina a Aliancie. PS dokáže najlepšie zo všetkých strán oslovovať nevoličov z roku 2023,“ uviedol. Druhému Smeru sa zasa oproti predchádzajúcim mesiacom podarilo prinavrátiť značnú časť jeho voličov z roku 2023, ktorí odišli k iným stranám alebo nevoličom a výrazne si tak stabilizovať svoj elektorát. Oproti ostatným voľbám sa Smeru podarilo zobrať voličov najmä SNS a Republike, do menšej miery aj Hlasu.
Tretí by bol Hlas-SD. „Hlas má už dlhšiu dobu problém so stabilizovaním svojho elektorátu, od volieb v roku 2023 prišiel o cca 4 z 10 svojich voličov. Okrem odchodu jeho voličov k Progresívnemu Slovensku alebo Smeru stráca Hlas najviac tým, že značná časť jeho bývalých voličov sa radí medzi nerozhodnutých – deklarujú účasť vo voľbách, avšak momentálne si nedokážu vybrať stranu, ktorej by dali svoj hlas,“ uviedol Hanes.
V parlamente celkovo sedem strán Na štvrtom mieste by skončila strana Republika, ktorú by volilo 7,4 percenta opýtaných. Nasleduje KDH so ziskom 6,6 percenta hlasov, SaS so 6,1 percent hlasov a Slovensko, ktoré by volilo 5,8 percenta. Prvým pod čiarou je hnutie Sme rodina (4,1 percenta), Maďarská Aliancia by získala 3,2 percenta hlasov, Demokrati dosiahli podporu 3% a Za ľudí má podporu na úrovni 2,1percenta. Vládna SNS by podľa aktuálneho volebného modelu získala 1,5 percenta voličských hlasov. Ostatné subjekty by získali podporu menej ako 1 percento.
K urnám by prišlo 62 percent oprávnených voličov.
V parlamente by malo najviac mandátov PS - 44. Smer-SSD by obsadil 41 kresiel, Hlas-SD by mal 19 mandátov a Republika 13. KDH by malo 12 kresiel, SaS a jedno menej 11 kresiel a Slovensko by dostalo rovných 10 mandátov. Z toho vyplýva, že Smer-SSD, Hlas-SD a Republika by mali dokopy 73, nedisponovali by preto väčšinou. Na druhej strane PS by mohlo zložiť vládu v prípade, že by okrem SaS a KDh spojilo sily aj so Slovenskom Igora Matoviča.
Prieskum sa konal v čase od 5. 2. do 9. 2. 2025 a zúčastnilo sa ho 1 001 respondentov. Zber dát prebiehal online cez Slovenský národný panel.
