Šéf únie miest Richard Rybníček: Rokovania s vládou sú konštruktívne. Máme návrhy, ako mestám pomôcť!

Nová vláda je vo funkcii tri mesiace. Ako zatiaľ vnímate doterajšie kroky novej vlády a konkrétnych rezortov smerom k mestám a k regiónom vzhľadom na prijaté programové vyhlásenie vlády?

• Po technickej stránke pri konkrétnych veciach fungujeme veľmi dobre. Únia miest Slovenska sa na rokovaniach stretáva s ministrami alebo štátnymi tajomníkmi k rôznym témam ako je školstvo, bezpečnosť na školách alebo kriminalita v mestách. Stretli sme sa už aj so štátnym tajomníkom rezortu vnútra k prípadnej reforme verejnej správy. Z tohto pohľadu vláda funguje veľmi racionálne a pragmaticky. Vieme, že nie vždy je potrebné stretnutie s ministrom. Stačí si vymeniť správu cez mobil, aby sme si povedali, o akú tému ide. Minister nám dá človeka a my rokuje. Z tohto pohľadu je naozaj spolupráca veľmi konštruktívna.

Je spolupráca teraz lepšia ako za predchádzajúcej úradníckej vlády či vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera?

• Mám pocit, že máme partnerov, ktorí už majú skúsenosť s vládnutím. Komunikácia je preto veľmi racionálna. Druhá strana dnes presne vie, čo má robiť.  Predtým bolo vidieť, že tam sa vládnuť učilo.

Alebo improvizovalo.

• Áno, alebo improvizovalo. Máte pravdu.

Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Michal Kaliňák prišiel zo ZMOS-u, čo je podobná stavovská organizácia ako Únia miest Slovenska. Rezort pripravuje projekty na podporu zaostalých slovenských regiónov. Vidíte vládne ambície, kroky zlepšiť aj postavenie miest, ktoré zastupujete?  Alebo máte pocit, že sa bude pomáhať predovšetkým slabším - zaostalejších regiónov Slovenska?

• Myslím si, že túto rolu si štátny tajomník Michal Kaliňák zobral za svojou. Chce pomáhať hlavne obciam a chudobnejším regiónom, čo súvisí so zmenou regionálnej politiky. My máme rovnakú dobrú správu pre mestá. Jeho minister Richard Raši bol primátorom Košíc. Sám som primátorom trinásty rok, takže som zažil aj pána ministra Rašiho ako primátora Košíc. Dokonca súčasný štátny tajomník na ministerstve dopravy Igor Choma bol primátorom Žiliny. Musím preto povedať, že máme na miestach vo vláde ľudí, ktorí rozumejú mestám a vedia, čo mestá potrebujú. Sám pán Raši povedal, že bude osobne dohliadať, aby potreby miest boli dávané do popredia. Z tohto pohľadu som optimista. Viem, že mám pri sebe partnera, ktorý rozumie problematike.

Najväčším problémom miest a zrejme celej krajiny sú peniaze. Nedávno ste vyhlásili, že budete požadovať, aby mestá dostávali podielové dane aj za cudzincov, ktorí majú v mestách prechodný, dočasný alebo tolerovaný pobyt. Dnes na Slovensku pracuje 110 000 cudzincov a približne 40 000 obyvateľov s tolerovaným pobytom. Mestá im služby poskytujú, ale podielové dane na nich nedostávajú. O koľko peňazí tak mestá prichádzajú, resp. koľko by ste mohli takto získať?

• Je to rôzne od mesta k mestu. Ak spomeniem napríklad Trenčín, kde pracuje povedzme tisíc cudzincov, môže ísť rádovo o stovky tisíc eur do rozpočtu. Bratislava, Prešov, Košice či Žilina majú ďaleko viac cudzincov na svojom území. Snažíme sa pomôcť vláde jednoduchými a nekomplikovanými riešeniami získať pre mestá nové príjmy do rozpočtu. Rozpočet verejnej správy a štátu je veľmi napätý. Myslím si, že vláda dnes nie je schopná dať 300, 400, 500 miliónov na kompenzáciu pre samosprávy. Sama má málo. Preto Únia miest Slovenska nechce len natŕčať ruku, ale snažíme sa inšpirovať vládu na prijímanie riešení, ktoré mestám prinesú do rozpočtu aspoň také peniaze, s ktorými budeme vedieť fungovať. Samozrejme, potom je tu aj otázka a diskusia o zmene financovania územnej samosprávy a reformy verejnej správy. No tieto veci si vyžadujú veľmi dlhé diskusie a čas. Naše aktuálne návrhy dokážu veľmi rýchlo vyriešiť niektoré problémy a pomôcť mestám.

Hovoríte, že chcete nové príjmy. Mali by na samosprávy prejsť aj nové kompetencie?

• Nie. Tu sa bavíme o financiách. Čo sa týka kompetencií, je to na širšiu diskusiu pri reforme verejnej správy.

Vidíte záujem novej vlády prísť resp. začať s diskusiou o reforme verejnej správy? S poslednou reformou pred dvadsiatimi rokmi prišiel ešte Viktor Nižňanský.

• Úprimne poviem, že po vládach Igora Matoviča či Eduarda Hegera, ktoré  v programe vlády mali reformu verejnej správy a nič sa nestalo, som realista. Neočakávam to ani od tejto vlády. Je to nesmierne ťažká reforma, ktorú treba pripraviť. Treba aj odvahu začať takúto rozsiahlu reformu, ktorá nie je len o príjemných veciach s dopadom na voličov. Myslím si, že súčasná vláda sa chce predovšetkým venovať sociálnej politike a iným oblastiam, než ísť do tvrdých reforiem, ktoré môžu zasiať napätie do spoločnosti. Som realista, preto to od tejto vlády neočakávam. Pre nás je dôležité aj to, keď budeme hľadať čiastkové riešenia a reforma sa pripraví. Následne budeme o nej diskutovať.

Nedávno ste mali snem, aké sú najzásadnejšie problémy miest okrem bezpečnosti?

• Na Slovensku štatút mesta má približne 141 miest. Nie sme krajinou s veľkými mestami. Platí ale premisa, že v mestách sa odohráva kľúčový život každej krajiny a tvorí sa najväčšie HDP. V mestách je dostupné zdravotníctvo, školstvo, šport a kultúra. Mestá sú ťahúňmi regiónoch. Vážnym problémom je suburbanizácia. Množstvo ľudí sa sťahuje z miest do okolitých obcí. Kupujú si lacnejšie pozemky, ale až 80 percent času trávia v mestách, kde využívajú všetky služby. A tie sú financované z našich mestských rozpočtov. Boli by sme radi, keby sa začalo hovoriť aj o mestských funkčných regiónoch.  Nestíhame a nevládzeme už financovať služby pre obyvateľov, ktorí bývajú v okolitých obciach. Potrebujeme nastaviť spravodlivé financovanie.

Ako budú riešiť bezpečnosť v uliciach miest a kde plánujú získať peniaze?

Prečo je dôležitá bezpečnosť na školách a aké sú výsledky rokovaní s rezortom vnútra?

Viac v rozhovore TU.