Pellegriniho poslanci neuspeli s novelou zákona o majetku obcí

Predkladatelia novelu odôvodňovali dlhoročnou snahou miestnej územnej samosprávy vyrovnať vlastnícke vzťahy k pozemkom v zastavanom území obcí. Súčasnú legislatívu považujú za administratíve zložitú, časovo zdĺhavú a právne nenárokovateľnú. Novelizácia mohla podľa nich zjednodušiť celý proces usporiadania vlastných vzťahov k takýmto pozemkom.

Možnosť blokovania webov sa má predĺžiť do 30. septembra

Možnosť blokovania škodlivých webov by sa mohla predĺžiť do 30. septembra. Predpokladá to návrh novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý predložili poslanci Národnej rady (NR) SR z OĽANO, SaS a Za ľudí. Plénum ho vo štvrtok posunulo do druhého čítania. Inštitút blokovania zatiaľ platí do konca júna. Využíva ho Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) na zamedzenie šírenia škodlivého obsahu na internete. Parlament ho zaviedol v rámci balíka opatrení súvisiacich so situáciou na Ukrajine.

"V dôsledku pokračujúceho konfliktu je potrebné časové obdobie, počas ktorého je Národný bezpečnostný úrad oprávnený využívať svoju právomoc, predĺžiť," vysvetlili návrh predkladatelia. Na Slovensku sa podľa nich rozmohlo šírenie dezinformácií a podvodných statusov, ktorých cieľom je zahmlievať a spochybňovať realitu, ovplyvňovať verejnú mienku a nahrávať ruskej propagande pri informovaní o vojne na Ukrajine. Novela má byť účinná od 1. júla.

Za škodlivý obsah sa považuje programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Zákon tiež hovorí, že škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.

Pravidlá pri dopravnej nehode a škodovej udalosti sa upravia

Udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej dôjde len k hmotnej škode v akejkoľvek výške na niektorom z vozidiel, sa nebude považovať za dopravnú nehodu, ale len za škodovú udalosť. Vplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili.

Zo zákona sa vypustí ustanovenie, podľa ktorého je dopravná nehoda udalosť v cestnej premávke, pri ktorej "na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona". Hmotnú škodu prevyšujúcu jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona považujú autori novely z hľadiska hospodárskeho a ekonomického vývoja od roku 2009 za prekonanú.

Zmenou legislatívy sa umožní účastníkom škodovej udalosti plne využiť právo si vec vybaviť cestou náhrady škody prostredníctvom poisťovne. A to aj bez prítomnosti policajta na mieste. Má sa tak odstrániť zbytočné blokovanie a obmedzovanie plynulosti cestnej premávky až do príchodu policajta. Ak by niektorý z účastníkov škodovej udalosti trval na príchode policajta a ten zistí, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre škodovú udalosť, nebude potrebná rozsiahla dokumentácia udalosti ako pri dopravnej nehode. Novela by mohla nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2022.

Csemadok má dostávať od rezortu kultúry ročne 300.000 eur

Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku - Csemadok má ročne dostávať 300.000 eur od rezortu kultúry. Vyplýva to zo zákona o finančnej podpore pre Csemadok, ktorý vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Zákonom sa má vytvoriť právny rámec garancie pravidelného každoročného finančného príspevku z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry (MK) SR pre Csemadok.

Návrh predložil György Gyimesi (OĽANO). Csemadok podľa neho zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní a rozvíjaní národnej identity, kultúry a spolupatričnosti Maďarov žijúcich na území SR a obhajovaní ich spoločenských záujmov. Návrh zákona tiež popisuje činnosť Csemadoku. Poslanci prijali aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa spresňuje postup ministerstva kultúry po predložení žiadosti zväzu o poskytnutie štátneho príspevku. Pozmeňujúcim návrhom tiež špecifikujú účel využitia príspevku štátu a podmienky jeho využitia. Zákon by mal byť účinný od 1. júla.

Uznávanie dokladov o vzdelaní mimo Európy sa má zjednodušiť

Proces uznávania dokladov o vzdelaní mimo Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania sa má zjednodušiť. Vyplýva to z novely zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorú vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. "Zároveň sa odstraňuje požiadavka na predkladanie tzv. potvrdenia o akreditácii v konaní o uznaní dokladu o vzdelaní s tým, že sa navrhuje nevyžadovať ho v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené sa navrhovanými zmenami zjednoduší režim uznávania dokladov o vzdelaní zo zahraničia," doplnili autori v dôvodovej správe.

Odstrániť sa má napríklad predkladanie potvrdení o oprávnení vzdelávacej inštitúcie poskytovať vysokoškolské vzdelanie v treťom štáte v záujme znižovania administratívnej záťaže. Argumentujú aj tým, že vzhľadom na medzinárodné dokumenty si strany vzájomne poskytujú informácie o vzdelávacích inštitúciách. Zmeny majú reflektovať aj na plán obnovy a odolnosti napríklad v oblasti lákania a udržania talentov z dôvodu zvýšeného počtu žiadateľov o uznanie dokladov o vzdelaní z tretích štátov, ktorí majú záujem len o uznanie dosiahnutého stupňa vysokoškolského vzdelania bez porovnávania obsahu a rozsahu.

"Vzhľadom na to, že právna úprava pri týchto dokladoch o vzdelaní umožňovala uznanie len v príslušných študijných odboroch na vysokých školách v SR, absentuje zjednodušený systém uznávania len stupňa vysokoškolského vzdelania. Preto sa navrhuje rozšírenie pôsobností ministerstva na uznanie stupňa vysokoškolského vzdelania, ktorým sa zabezpečí uznanie dokladov o vzdelaní – vysokoškolských diplomov z celého sveta," píše sa v predkladacej správe.

Vzhľadom na aktuálny hromadný prílev cudzincov na územie SR sa novelou sprecizuje pojem "žiadateľ s medzinárodnou ochranou" aj o osoby, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko tak, "aby bolo nepochybné, že odídenec môže požiadať o overenie dosiahnutého vzdelania, ak nemôže predložiť doklad o vzdelaní potvrdzujúci, že absolvoval vzdelávanie v štáte pôvodu".

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa upravuje zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a tiež školský zákon. Upravuje v ňom novú zriaďovateľskú pôsobnosť regionálnych úradov školskej správy vo vzťahu k zriaďovaniu materských škôl. Odôvodnili to prípadnou potrebou nahrádzania povinnosti obce v súvislosti so zabezpečovaním plnenia povinného predprimárneho vzdelávania, ak plnenie tejto povinnosti obec nezabezpečí alebo ak nie je možné určiť spádovú materskú školu.

Ide podľa poslancov o obdobu zriaďovateľskej pôsobnosti regionálnych úradov školskej správy vo vzťahu k základným školám a stredným školám. Zároveň sa upravuje legislatíva vo vzťahu k deťom, ktoré sa prijímajú na základné vzdelávanie pred dovŕšením šiesteho roku veku (tzv. talentované deti), vzhľadom na to, že v kontexte účelu povinného predprimárneho vzdelávania nie je opodstatnené vyžadovať od nich absolvovanie povinného predprimárneho vzdelávania. Novela by mala byť účinná od 1. júna. Ráta aj s prechodnými ustanoveniami. Relevantné konania začaté a neskončené pred jej účinnosťou by sa mohli dokončiť podľa doterajších predpisov.

Príspevok pre Maticu slovenskú sa zvýši na 1,5 milióna eur

Každoročný príspevok zo štátneho rozpočtu pre Maticu slovenskú (MS) sa má zvýšiť z doterajších 1.344.600 na 1.500.000 eur. Vyplýva to z novely zákona o Matici slovenskej, ktorú vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. "Ročný rozpočet predmetnej inštitúcie tvorí 1.344.600 eur, pričom dlhé obdobie sa štátna dotácia poskytovaná Matici slovenskej nevalorizovala, čo spôsobilo, že za desať rokov musela inštitúcia prepustiť 70 zamestnancov," skonštatovali predkladatelia.

V súčasnosti je podľa nich matica finančne poddimenzovaná, čo má negatívny dosah aj na činnosť odborných vedeckých pracovísk. A to aj vrátane pracovísk, ktoré sa v regiónoch starajú o miestne odbory a folklórne súbory. Preto navrhovali zvýšenie dotácií a účelových dotácií zo štátneho rozpočtu.

Poslanci pripomenuli, že MS bola od svojho vzniku oporou slovenského národa a jej súčasným cieľom je budovať v mladých ľuďoch vzťah ku kultúre a dejinám. Preto považujú za potrebné riešiť aj otázku financovania a hospodárenia matice, aby malo jej financovanie pozitívny dosah na činnosť stovky kultúrnych ustanovizní, folklórnych súborov a podobne.

Pôsobnosť Fondu na podporu vzdelávania sa rozšíri

Možnosti využitia Fondu na podporu vzdelávania a jeho pôsobnosť sa rozšíria. Vyplýva to z novely zákona o fonde, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili. Poskytovanie pôžičiek sa sprístupní pre širší okruh žiadateľov, znížiť sa má administratívna záťaž.

"Cieľom návrhu je najmä rozšírenie pôsobnosti Fondu na podporu vzdelávania o ďalšie činnosti súvisiace s poskytovaním finančných prostriedkov fondom, pričom návrhom sa zavádza popri existujúcej možnosti poskytovania pôžičiek možnosť poskytovania iných foriem finančných prostriedkov, napríklad prostredníctvom grantov alebo štipendií," píše sa v dôvodovej správe. Rámcové podmienky ich poskytovania budú obsahovať programy a schémy vlády alebo rezortu školstva.

Novelizáciou sa sprístupní poskytovanie pôžičiek pre širší okruh žiadateľov, pri ktorých možnosti zabezpečenia pôžičky ručením sú obmedzené. Napríklad, ak ide o osobu, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. "Pri vymedzenom okruhu žiadateľov sa navrhuje nevyžadovať zabezpečenie pôžičky ručením," doplnili predkladatelia. Niektoré štipendiá sa budú môcť poskytovať aj výskumným pracovníkom a vysokoškolským učiteľom.

Upravia sa tiež ustanovenia vo vzťahu k rade fondu a k dozornej rade. Týkajú sa najmä zloženia oboch orgánov, predĺženia funkčného obdobia ich členov, ale aj pôsobnosti rady fondu. Legislatívnou úpravou sa umožní čerpanie prostriedkov fondu aj pre osoby, ktoré nie sú občanmi SR a členských štátov Európskej únie, ale majú záujem študovať na vysokej škole na Slovensku. A to v prípade, ak sú občanmi krajín, v ktorých vypukol vojnový konflikt, alebo im bol z iného dôvodu udelený azyl, poskytnutá doplnková ochrana alebo poskytnuté dočasné útočisko.

V orgánoch Fondu na podporu športu nastanú zmeny

Fond na podporu športu už nebude musieť na vyhodnotenie výziev povinne zriaďovať odborné komisie, zrušia sa aj športové poukazy. Vyplýva to z novely zákona o Fonde na podporu športu, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili. Návrh Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR prináša i zmeny v štruktúre orgánov fondu. Po novom preberie výkonnú právomoc od správnej rady riaditeľ fondu, ktorý sa zároveň stáva ďalším orgánom inštitúcie. "Riaditeľa vymenúva a odvoláva správna rada na základe výberového konania," priblížil rezort školstva.

Zmeny sa dotknú aj 11-člennej správnej rady, členov tohto orgánu už nebude menovať vláda, ale minister školstva. Zároveň nominantov za Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV), Slovenský paralympijský výbor (SPV), Slovenský futbalový zväz a Slovenský zväz ľadového hokeja musí schváliť najvyšší orgán príslušnej športovej organizácie. Po novom nebude musieť kandidát na člena správnej rady spĺňať podmienku riadiacej či odbornej praxe v oblasti športu.

Zníži sa počet členov dozornej rady z piatich na troch, pričom sa menia inštitúcie, ktoré navrhujú členov dozorného orgánu – nebude to už SOŠV a SPV, ale Ministerstvo financií SR a Najvyšší kontrolný úrad SR. "Zámerom je, aby neboli členmi dozornej rady nominanti športových organizácií, ktoré sú prijímateľmi finančných prostriedkov a príspevkov z fondu," dodali predkladatelia.

Odborná komisia nebude musieť viac odporúčať, ale len navrhovať správnej rade podporu projektov vrátane výšky príspevku. "Na rozdiel od súčasnej úpravy člen správnej rady nebude automaticky členom odbornej komisie, ale ponecháva sa možnosť, aby takýmto členom bol," píše sa v návrhu. Zmena má zvýšiť efektivitu aj odbornosti posudzovania a hodnotenia žiadostí o príspevky. Upraví sa tiež percento, ktoré je fond povinný použiť na podporu výstavby a modernizácie športovej infraštruktúry či organizáciu významných súťaží. Zmeniť sa má zo súčasných 95 na 85 percent.

Zrušia sa športové poukazy, ktorých právnu úpravu predkladatelia označili za nevyhovujúcu. "Zároveň sa plánujú zaviesť voľnočasové poukazy na podporu voľnočasových aktivít detí a mládeže formou poukazov, a to samostatným zákonom," avizoval rezort. Novela by mala platiť od 15. júna 2022. Fond na podporu športu kreovali v závere roka 2019. Jeho cieľom je zabezpečiť efektívnu podporu a rozvoj športu mládeže, vrcholového športu, športovej reprezentácie SR, ale aj športu pre všetkých, i zdravotne znevýhodnených ľudí.