Streda, 1. december 2021. Meniny má Edmund, zajtra Bibiana.

Bude na platy? Polmiliardový balík je vo hviezdach, dohoda chýba: Šéf školstva musí zabrať! Z učiteľa je rukojemník

Zdroj: Topky/Vlado Anjel
20.10.2021 09:14

BRATISLAVA – Jeden problém za druhým... K vládnym sporom sa pridal ďalší. Len pred pár dňami vláda schválila nový štátny rozpočet a už je tu prekážka. Zdá sa, že s platmi pre štátnych zamestnancov to nevyzerá ružovo. Minister financií Igor Matovič podmieňuje vyčlenenie polmiliardového balíka pre priority koaličných partnerov schválením troch dôležitých ústavných zmien. S jednou má však problém minister hospodárstva Richard Sulík. Odveký spor zrejme pokračuje a doplatia na to bežní ľudia.


A najmä učitelia. Po minulotýždňovom rokovaní vlády sa pred novinárov postavil nespokojný minister školstva Branislav Gröhling. V aktuálnom návrhu štátneho rozpočtu totiž pre štátnych zamestnancov nie je vyčlenené ani jedno euro, čo znamená, že platy učiteľov sa zatiaľ zvyšovať nebudú. Matovič má svoje podmienky, Sulík má svoje podmienky. Ani jeden zatiaľ nechce ustúpiť.

Zvyšovanie platov učiteľov je pre Gröhlinga prioritou

Gröhling minulý týždeň uviedol, že nulu pri platoch učiteľov neakceptuje a ich zvýšenie chce naďalej presadiť. „Tento rok sme zatiaľ neboli takí úspešní,“ uviedol šéf školstva, ktorý už s premiérom o téme platov učiteľov rokoval aj na koaličnej rade. O výsledkoch rokovaní by mal informovať po dnešnom rokovaní vlády.

VIDEO Šéf školstva nebol zo schváleného rozpočtu nadšený

Štátny rozpočet by sa mal schvaľovať na novembrovej schôdzi. „V rámci rozpočtu sú prioritou zvyšovanie platov učiteľov a zvyšovanie normatívu - príspevku na žiaka, ktorý sa niekoľko rokov nezvyšoval, ale nároky na jednotlivé školy sa zvyšujú stále,“ povedal po minulotýždňovom rokovaní vlády. Zdôraznil najmä rolu učiteľov v čase pandémie. „Po lekároch boli učitelia počas pandémie najviac vyťažení, znášali množstvo nadávok a urážok, možno začiatky trestných konaní. Nemyslím si, že by sme im ako vláda mali odkázať, aby počkali do budúceho roku,“ povedal s tým, že ako vláda aj ako spoločnosť musia ukázať, že školstvo je dôležité.

Pre rezort školstva je v rozpočte na rok 2022 aktuálne vyčlenených takmer 3,65 miliardy eur, a to vrátane delimitácie rozpočtu MV SR (prechod kompetencií školských úradov späť pod MŠ), zdrojov EÚ a spolufinancovania, plánu obnovy a odolnosti. Objem finančných prostriedkov na odmeňovanie v regionálnom školstve sa v porovnaní s týmto rokom nemení.

Ak sa neschvália tri ústavné zmeny, polmiliardový balík bude fuč

Peniaze na platy učiteľov zatiaľ v rozpočte zahrnuté nie sú. Matovič však pripustil, že táto téma je ešte stále otvorená, o ich výške však podľa neho rozhoduje Gröhling. Prostriedky na platy by sa našli v rámci polmiliardového balíka. Ten však Matovič podmieňuje schválením troch ústavných zmien – o výdavkových limitoch, o dôchodkoch a o dlhovej brzde.

Bude na platy? Polmiliardový
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

„Na základe tohto som dal verejný prísľub aj koaličným partnerom, že obhájim voči Európskej komisii navýšenie deficitu na 4,94 %, a tým pádom nám vznikne približne 504 miliónov eur, ktoré môžu ministri použiť na riešenie svojich priorít, ktoré považujú za nevyhnutné. Ale každý má v rukách osud svojich štátnych zamestnancov, keď chce pre nich vyššie platy,“ povedal Matovič minulý týždeň.

Ak sa tieto tri zmeny neschvália, deficit bude vo výške 4,3 % a polmiliardový balík bude zrejme fuč. Pri takom deficite by dostali niečo navyše len zdravotnícky pracovníci, ktorým to prináleží na základe zákona o mzdovom automate. „Pre ostatných štátnych zamestnancov zatiaľ nie je v návrhu rozpočtu žiadne euro, ale záleží na zodpovednosti štyroch koaličných strán, či podporia tie tri ústavné zmeny. Či ukážeme, že sme zodpovední a tým pádom vznikne balík 504 milióna eur, z ktorého ja osobne by som mal prioritu na zvyšovanie platov ostatných štátnych zamestnancov,“ uviedol Matovič.

Pre Sulíka je daňová brzda červenou čiarou

V čom je teda problém? V ústavnej zmene o dlhovej brzde. Šéf rezortu hospodárstva Sulík a strana SaS podmieňuje podporu tohto zákona daňovou brzdou. Pre Sulíka je to červená čiara. Ak tam nebude, zmenu nepodporí. Či zmeny prejdú, stále nie je jasné. Rezort hospodárstva nás odkázal na tlačové oddelenie strany SaS, z ktorého jasne vyplýva, že názor zatiaľ nezmenili.

Richard Sulík
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

Strana SaS je pripravená podporiť predložený rozpočet s deficitom 4,94 %, ktorý bol prerokovaný na koaličnej rade, na vláde a aj na tripartite. „Sme tiež pripravení rokovať a podporiť zákony, ktoré budú rozpočtovo zodpovedné a pomôžu zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Sme pripravení využiť obdobie od prijatia rozpočtu na vláde až do prerokovania v parlamente na konštruktívne rokovania. Taktiež stále platí, že nebudeme súhlasiť so zmenou dlhovej brzdy, ak nebude schválená aj daňová brzda,“ uviedol pre Topky hovorca strany Ondrej Šprlák.

Rast daní a odvodov sa musí zastaviť

Šéf výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič s vyjadrením Matoviča nesúhlasí. „Navyše otázka znie inak. Spýtajme sa renomovaných ekonómov, či sú za ďalší rast daňovo-odvodového zaťaženia na Slovensku, ktoré posledných 10 rokov výrazne rástlo. Z krajín OECD sme po Grécku krajina s druhým najvyšším rastom za posledných 10 rokov,“ povedal pre Topky. „Dnes je daňovo-odvodové zaťaženie vyššie ako je priemer krajín OECD, so všetkými negatívnymi dôsledkami na konkurencieschopnosť našej krajiny,“ ozrejmil.

Bude na platy? Polmiliardový

Preto je podľa neho extrémne dôležité, aby sa zastavil rast daní a odvodov. „O tom je daňová brzda. Vyššie dane sa týkajú každého, znižujú disponibilné príjmy ľudí, zamestnancov i firiem. Zvyšovanie daní je pre SaS červená čiara. Ak minister financií neplánuje zvyšovať dane, nevidím žiadny dôvod prečo by mal byť proti daňovej brzde,“ dodal.

Presvedčte šéfa svojej strany, aby nesabotoval kľúčové zmeny

Rezort financií aj naďalej trvá na tom, že zodpovednosť za výšku miezd v školstve a za zdroje pre jednotlivé oblasti školstva má plne v kompetencii ministerstvo školstva a zopakoval, že rezerva je podmienená schválením zmien. „V prípade, ak spomínané zákony prijaté nebudú, znamenalo by to, že štát si nebude môcť dovoliť použiť zdroje navyše a okrem toho bude musieť Slovensko do roku 2024 dosiahnuť vyrovnané hospodárenie s nulovým deficitom. V takomto prípade by museli v najbližších dvoch rokoch prísť výrazné škrty a radikálna konsolidácia verejných financií v objeme niekoľkých miliárd eur,“ vysvetľuje rezort financií.

Bude na platy? Polmiliardový
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

Matovič očakáva, že Sulík dlhovú brzdu zavetuje, no verí, že nie. „Chcel by som veriť v to, že ostatní členovia alebo poslanci SaS presvedčia Richarda Sulíka, lebo ide tam o veľa. Na jednej strane SaS má pod sebou rezort, kde by sa patrilo pridať učiteľom, ale môžem veľmi zjednodušene povedať, má to v rukách SaS. Keď zahlasujú a podporia ústavné zmeny, viem sa pozrieť rovno do očí ľuďom z Európskej komisie a povedať im, že áno a dovoľte nám vyšší deficit, lebo sme ukázali, že sme zodpovední,“ povedal s tým, že loptička je teraz na strane ministra školstva alebo poslancov SaS. 

Vláda školstvo ignoruje

Podľa Slovenskej komory učiteľov vláda školstvo ignoruje. Za hrubý výsmech považujú to, že vládni predstavitelia, ktorí pred voľbami aj po voľbách opakovane deklarovali, že školstvo je prioritou, nie sú ochotní investovať žiadne finančné prostriedky na zvyšovanie atraktivity práce zamestnancov školstva, uviedol prezident SKU Vladimír Crmoman.Ohodnotenie práce slovenských učiteľov je hlboko pod priemerom vyspelých krajín a atraktivita učiteľského povolania neustále prudko klesá,“ uviedla SKU.

Branislav Gröhling
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

Kvalita vzdelávania upadá, na učiteľov sú neustále kladené väčšie nároky a zodpovednosti a ich odlev zo školstva je hrozivý. Ministerstvo školstva plánuje zavádzať viaceré zmeny, no bez nevyhnutnej investície do ľudského kapitálu, uviedla komora učiteľov s tým, že namiesto komplexného riešenia nezáujmu o učiteľskú profesiu sa plánuje znižovanie kvalifikačných nárokov na učiteľov.

Poukázala na to, že táto vláda je jediná, ktorá od štrajkov učiteľov v rokoch 2012 a 2016 nepokračuje vo zvyšovaní platov, a hrozí, že prvýkrát po desiatich rokoch nebudú dva roky po sebe zvyšované. Rast platov pedagógov sa nielenže zastavil, ale s narastajúcou infláciou a životnými nákladmi začal klesať. Vláda, ktorá sa zaviazala k zásadným zmenám v prístupe k školstvu, sa k zamestnancom školstva zachovala horšie ako vlády, ktoré celé roky aktívne kritizovala. Sme sklamaní týmto vývojom a žiadame vládu, aby okamžite tento stav riešila, uzavrela SKU.

Či ide o spor Matoviča a Sulíka, alebo nie, rukojemníkmi sa stanú učitelia

Aké by mali byť minimálne požiadavky na zvýšenie platov slovenských učiteľov v budúcom roku? Podľa analytikov z Centra vzdelávacích analýz uviedli, že ak vychádzame len z prognózovaného rastu platov v národnom hospodárstve na tento a budúci rok, čokoľvek pod desať percent by bolo nepostačujúce. Optimálne by to malo byť podľa nich viac.

Bude na platy? Polmiliardový

Nie je tajomstvom, že medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom sú spory už niekoľko mesiacov. Prakticky už od začiatku tejto vlády. Či je toto forma pomsty, odporu alebo aj dobrého úmyslu z jednej alebo druhej strany, rukojemníkom v tomto spore sa stane učiteľ. Pripadá mi to, ako tá detská riekanka, ak neprídu vaši k našim, tak neprídu naši k vašim. Horšie na tom je to, že rukojemníkom je učiteľ. Ten učiteľ, o ktorom sa len pred niekoľkými mesiacmi hovorilo, že je to človek v prvej línii, ktorý sa v kolektíve detí a adolescentov vystavuje riziku, že sa nakazí ako jeden z prvých,“ skonštatoval pre Topky politológ Radoslav Štefančík.

„Tak dlho sme mali zatvorené školy, až sa začalo otvorene hovoriť, že sa to na tejto generácii detí raz odrazí. Až tak vážne boli myslené slová politikov o prvej línii, až zas a znovu ktosi odsunul učiteľov na druhú koľaj. Takže je smutné, že dnes ktosi učiteľov opäť drží v šachu, má ich len za akýsi objekt politických dohôd a na hodnotu ich práce, alebo rovno poslania, politici opäť zabudli,“ dodal. Či sa nájde kompromis, to zatiaľ nie je jasné, na rokovania majú ešte ministri čas niekoľko týždňov. O štátnom rozpočte bude parlament rokovať až na novembrovej schôdzi.

Odborníci majú jasno: Daňová brzda je nebezpečná

Zatiaľ sa nezdá, žeby sa jedna alebo druhá strana chystala ustúpiť. Kľúčovým argumentom pre Matoviča je, že na Slovensku nie je ani jeden renomovaný ani nerenomovaný ekonóm, ktorý by ideu daňovej brzdy podporil. „Bolo by dobré, že keby prídeme s nejakou ideou a chceme ju presadiť v ústave, mať na svojej strane aspoň jedného ekonóma. To je kľúčový argument,“ povedal. Čo na to odborníci a ekonómovia? Poradca ministra financií a ekonomický odborník za stranu Za ľudí Tomáš Meravý považuje reformu dlhovej brzdy za potrebnú, daňová brzda v podobe, ako bola predložená, je však podľa neho nereálna a nebezpečná.

Za dobrý nápad to nepovažuje ani spoluautor dlhovej brzdy a vicepremiér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor ani rozpočtová rada. Obávajú sa, že by sa dlhová brzda mohla stať terčom politického boja. Teraz je na stole návrh na zmenu ústavného zákona, s myšlienkou „daňovej brzdy“, teda stropu pre dane (ako percento HDP). Považujem ju za veľmi nebezpečnú, lebo ide proti filozofii zákona a nabúrava ťažko dosiahnutý politický konsenzus. Na prvý pohľad je to dobrý nápad, v skutočnosti je to čistá ideológia. Ústavná väčšina by sa nemala zneužívať na politický boj,“ napísal v komentári pre HN.

Do ústavného zákona nepatrí

Daňová brzda podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Petra Goliaša do ústavného zákona nepatrí, pretože nie je odborná zhoda na optimálnej výške daňového zaťaženia. „To sa navyše môže v čase meniť. Výška daní je predmetom politického súboja a tak by to aj malo ostať. Pokiaľ by sa daňová brzda dostala do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, stratil by širokú politickú podporu, na ktorej bol postavený,“ vysvetľuje.

„To by zvýšilo riziko ďalších politických zásahov a tým aj stabilitu samotného zákona. Pokiaľ súčasná vláda chce občanom garantovať, že nedôjde k zvyšovaniu daňovej záťaže, môže tak spraviť formou spoločného memoranda koaličných strán, prípadne aj jednoduchého zákona,“ povedal pre Topky.

Politický nástroj

„Dnes máme na stole rozpočet verejnej správy s výdavkami za 49 mld. eur, pričom ešte v roku 2019 to bolo 40 mld. eur. Rozpočet je predložený s deficitom 5 mld. eur, pričom nepoznáme žiadny plán, akým chce vláda tento deficit eliminovať. Možnosti sú tri. Osekať výdavky, zvýšiť dane alebo deficit pomaly znižovať rastúcimi daňovými príjmami pri pomalšom raste výdavkov. Tretia možnosť znamená rast zadĺženia, ohrozenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ reaguje analytik INESS Radovan Ďurana.

Predchádzajúcu krízu vláda Roberta Fica podľa jeho slov vyriešila kombináciou zvyšovania daní a pomalého zvyšovania výdavkov. „Pričom ani tak sa jej nepodarilo dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Daňová brzda je politický nástroj, ktorý má vládu a verejnú správu donútiť hľadať rezervy vo výdavkoch a zvyšovať tak efektivitu verejnej správy. V programovom vyhlásení vlády nájdeme formuláciu: "Vláda SR vytvorí predpoklady pre zastavenie rastu daňovo-odvodového zaťaženia.". Z tohto pohľadu by daňová brzda na úrovni súčasného daňového zaťaženia nemala byť problém, problém môže mať až budúca vláda, ktorá by chcela zvyšovať daňové zaťaženie,“ uviedol Ďurana s tým, že je na diskusiu, či je správne, alebo nie, požadovať ústavnú väčšinu na zvyšovanie daňového zaťaženia.

„Samozrejme, dôležité je vedieť, akú výšku daňová brzda bude mať. Je to alternatívny prístup dosahovania toho istého cieľa, ako majú výdavkové limity. Problém všetkých dobre mienených opatrení ale je, že populistickí politici vždy nájdu cestu, ako ich obísť, či ignorovať,“ dodal


Galéria

Richard Sulík Branislav Gröhling

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/Adriána Majerčínová
VIDEO: Topky/Vlado Anjel, Maarty

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články