Daniel Lipšic: "Štát podľa mojej mienky má právo povedať, že preferuje život a nepreferuje interrupciu."
BRATISLAVA - Opozičné KDH dnes predložilo do parlamentu návrh na prísnejšiu úpravu možnosti vykonávania umelých potratov.
Podľa predlohy, pod ktorý sa podpísala aj koaličná poslankyňa ĽS-HZDS Ľudmila Mušková, by žena mala byť povinne poučená o rizikách interrupcie a iných možnostiach riešenia svojej nechcenej gravidity. Poslanecký návrh dnes nepodporila najsilnejšia vládna strana Smer-SD, ďalšia koaličná strana, SNS, sa ešte o postoji k iniciatíve nerozhodla.
"Zostáva nakoniec na rozhodnutí ženy, ako sa rozhodne, ale štát podľa mojej mienky má právo povedať, že preferuje život a nepreferuje interrupciu," povedal novinárom jeden z predkladateľov zákona, podpredseda KDH Daniel Lipšic.
Kresťanskí demokrati prišli s iniciatívou po decembrovom rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý potvrdil, že vykonávanie potratov do 12. týždňa tehotenstva na žiadosť ženy nie je v rozpore s ústavou. Podanie proti doterajšej úprave predložili poslanci prevažne z KDH ešte v toku 2001, odporcov potratov zastupoval pred súdom práve Lipšic.
Do novely zákona však jej predkladatelia nenavrhli skrátenie súčasnej lehoty, počas ktorej sú potraty legálne. Podľa predsedu KDH Pavla Hrušovského by to totiž nemalo v parlamente šancu na presadenie. "Úplná zákonná ochrana nenarodeného života je v tejto chvíli nepriechodná," tvrdil. "Keďže nie je v silách KDH toto zlo (interrupcie) zastaviť, tak sa ho chceme aspoň pokúsiť umenšiť," dodal.
Návrh novely predpokladá, že lekár poskytne tehotnej žene, ktorá chce podstúpiť interrupciu, informácie o rizikách potratu. Poučiť by ju mal tiež o aktuálnom vývojovom štádiu nenarodeného dieťaťa a alternatívach, ako je napríklad utajený pôrod, osvojenie dieťaťa a o možnostiach pomoci od neziskových združení. Poslanci chcú tiež zaviesť následnú povinnú trojdňovú čakaciu lehotu na slobodné zváženie rozhodnutia ženy. Účinnosť zákona navrhli od 1. mája.
Novelu interrupčného zákona začalo pripravovať aj ministerstvo zdravotníctva, reagovať ňou chce na nález Ústavného súdu. Ten totiž označil za protiústavnú ministerskú vyhlášku, ktorá umožňovala umelé potraty v prípade genetických porúch plodu až do 24. týždňa tehotenstva. Hovorkyňa ministerstva Silvia Balázsiková potvrdila, že do novely plánuje úrad premietnuť znenie vyhlášky. "Stav, tak ako bol počas účinnosti vyhlášky, nám vyhovoval," povedala.
Podľa Smeru-SD je súčasný právny stav v oblasti interrupcií vyhovujúci. "Sme za jeho zachovanie," povedala ČTK hovorkyňa strany Katarína Kližanová Rýsová. Dodala, že už podľa terajšej úpravy si každý zákrok do tela pacienta vyžaduje jeho takzvaný informovaný súhlas, a pacient je tak dokonale oboznámený s priebehom a rizikami zákroku.
Vládna SNS sa zatiaľ k návrhu bližšie nechcela vyjadriť. "Táto téma nás vie osloviť alebo zaujíma nás a budeme o tom seriózne rokovať v klube, aký postoj SNS zaujme," povedal poslanec SNS Rafael Rafaj.
"Zostáva nakoniec na rozhodnutí ženy, ako sa rozhodne, ale štát podľa mojej mienky má právo povedať, že preferuje život a nepreferuje interrupciu," povedal novinárom jeden z predkladateľov zákona, podpredseda KDH Daniel Lipšic.
Kresťanskí demokrati prišli s iniciatívou po decembrovom rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý potvrdil, že vykonávanie potratov do 12. týždňa tehotenstva na žiadosť ženy nie je v rozpore s ústavou. Podanie proti doterajšej úprave predložili poslanci prevažne z KDH ešte v toku 2001, odporcov potratov zastupoval pred súdom práve Lipšic.
Do novely zákona však jej predkladatelia nenavrhli skrátenie súčasnej lehoty, počas ktorej sú potraty legálne. Podľa predsedu KDH Pavla Hrušovského by to totiž nemalo v parlamente šancu na presadenie. "Úplná zákonná ochrana nenarodeného života je v tejto chvíli nepriechodná," tvrdil. "Keďže nie je v silách KDH toto zlo (interrupcie) zastaviť, tak sa ho chceme aspoň pokúsiť umenšiť," dodal.
Návrh novely predpokladá, že lekár poskytne tehotnej žene, ktorá chce podstúpiť interrupciu, informácie o rizikách potratu. Poučiť by ju mal tiež o aktuálnom vývojovom štádiu nenarodeného dieťaťa a alternatívach, ako je napríklad utajený pôrod, osvojenie dieťaťa a o možnostiach pomoci od neziskových združení. Poslanci chcú tiež zaviesť následnú povinnú trojdňovú čakaciu lehotu na slobodné zváženie rozhodnutia ženy. Účinnosť zákona navrhli od 1. mája.
Novelu interrupčného zákona začalo pripravovať aj ministerstvo zdravotníctva, reagovať ňou chce na nález Ústavného súdu. Ten totiž označil za protiústavnú ministerskú vyhlášku, ktorá umožňovala umelé potraty v prípade genetických porúch plodu až do 24. týždňa tehotenstva. Hovorkyňa ministerstva Silvia Balázsiková potvrdila, že do novely plánuje úrad premietnuť znenie vyhlášky. "Stav, tak ako bol počas účinnosti vyhlášky, nám vyhovoval," povedala.
Podľa Smeru-SD je súčasný právny stav v oblasti interrupcií vyhovujúci. "Sme za jeho zachovanie," povedala ČTK hovorkyňa strany Katarína Kližanová Rýsová. Dodala, že už podľa terajšej úpravy si každý zákrok do tela pacienta vyžaduje jeho takzvaný informovaný súhlas, a pacient je tak dokonale oboznámený s priebehom a rizikami zákroku.
Vládna SNS sa zatiaľ k návrhu bližšie nechcela vyjadriť. "Táto téma nás vie osloviť alebo zaujíma nás a budeme o tom seriózne rokovať v klube, aký postoj SNS zaujme," povedal poslanec SNS Rafael Rafaj.
