°C

Piatok, 5. marec 2021. Meniny má Fridrich, zajtra Radoslav.

Alarmujúca správa pre Slovensko! Kým celoeurópske emisie klesli, naše vzrástli

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: TASR/Michal Svítok, Getty Images
07.09.2020 19:00

BRATISLAVA – Na Slovensku produkujeme z roka na rok viac odpadu. A hoci ho triedime lepšie ako kedysi, drvivá väčšina končí na skládkach. Ide o dôvod, pre ktorý sú hodnoty skleníkových plynov z odpadu na Slovensku až o štvrtinu vyššie ako pred štvrťstoročím. V Európskej únii však prevláda opačný trend.


Analytička Eva Sadovská zo spoločnosti WOOD & Company sa pozrela na to, ako sa zmenili hodnoty odpadových emisií za posledné štvrťstoročie u nás i v EÚ a ktorý spôsob nakladania s odpadom je najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Uviedla aj, čo by v nasledujúcich rokoch mohlo pomôcť Slovensku zlepšiť aktuálny stav. Analýza vychádza z aktuálnych údajov Eurostatu.

Európska únia zaznamenala za posledné štvrťstoročie významný pokles odpadových emisií

Emisie skleníkových plynov z odpadov boli v roku 2018 o 44 percent nižšie ako pred 25 rokmi. Kým v roku 2018 predstavovali 138 mil. ton ekvivalentu CO2, tak v roku 1993 išlo o 247 mil. ton. Uviedla to Sadovská s tým, že dôvodom je výmena skládkovania za recykláciu a energetické zhodnocovanie. „Drvivá väčšina odpadových emisií pochádza zo skládok (aktuálne cca 78 %), menšia časť vzniká z odpadových vôd (cca 19 %) alebo pri spaľovaní odpadu, ktoré produkuje zanedbateľné hodnoty (cca 3 %),“ tvrdí analytička, ktorá sa odvoláva na najaktuálnejšie údaje Eurostatu.

Alarmujúca správa pre Slovensko!
Zdroj: thinkstock.com

Medzi najväčších producentov odpadových emisií patrila v roku 2018 Veľká Británia s hodnotou 20,75 mil. ton ekvivalentu CO2, nasledovali Taliansko a Francúzsko s hodnotami 18,29 a 17,39 mil. ton ekvivalentu CO2.

Väčšine krajín EÚ sa pritom za posledné štvrťstoročie podarilo odpadové emisie znížiť. Najvýraznejším poklesom o 80 až 60 % sa môžu pochváliť Holandsko, Nemecko, už spomínaná Británia, Belgicko, Švédsko, Rakúsko či Fínsko, teda krajiny, ktorých odpadové hospodárstvo stojí na kombinácii recyklácie a energetického zhodnocovania odpadu v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Naopak, v prípade Českej republiky, Malty a Chorvátska bol za posledné štvrťstoročie zaznamenaný nárast emisií z odpadu o 70 až 90 %. Slovensko sa tak s nárastom o štvrtinu zaradilo do nelichotivej skupiny siedmich krajín EÚ, ktoré za posledných 25 rokov zaznamenali nárast emisií.

Alarmujúca správa pre Slovensko!
Zdroj: pixabay.com

Na Slovensku je situácia opačná

Emisie skleníkových plynov z odpadu v roku 2018 predstavovali u nás 1,68 mil. ton ekvivalentu CO2 a to bolo o 25 % viac ako v roku 1993 s hodnotou 1,35 mil. ton. „Hoci v posledných rokoch triedime lepšie, drvivá väčšina odpadu končí naďalej na skládkach. Nehovoriac o tom, že za EÚ výrazne zaostávame aj nízkou mierou energetického zhodnocovania odpadu,“ zhodnotila analytička.  

Kde je príčina negatívnych výsledkov Slovenska?

Prečo prechod zo skládkovania na recykláciu a energetické zhodnocovanie vedie k poklesu skleníkových plynov z odpadu? Podľa Sadovskej môže na ilustráciu dobre poslúžiť vývoj nakladania s komunálnym odpadom v Európskej únii a na Slovensku. „Komunálny odpad síce tvorí z celkového odpadu iba určitú časť, avšak oproti iným druhom odpadu sa vyznačuje rôznorodosťou a vysokým zastúpením biozložky (napr. zvyškov potravín) a uhlíkových materiálov. Práve komunálny odpad je zdrojom najnebezpečnejších skleníkových plynov, prioritne mimoriadne škodlivého metánu,“ uviedla.  

Alarmujúca správa pre Slovensko!
Zdroj: TASR/Michal Svítok

V EÚ bola v roku 2018 produkcia komunálneho odpadu o 14 % vyššia oproti roku 1995. Množstvo skládkovaného komunálneho odpadu ale v rovnakom období pokleslo o 61 %. Únia v súčasnosti trojnásobne viac recykluje a dvojnásobne viac energeticky zhodnocuje ako v roku 1995.

Produkcia odpadu rastie aj na Slovensku, avšak oveľa rýchlejším tempom, ako je priemer EÚ. „V roku 2018 sme vyprodukovali o takmer polovicu viac odpadu ako v roku 1995. Hoci miera skládkovania v posledných rokoch klesá, a to aj vďaka lepšiemu triedeniu, v absolútnych číslach sa nezmenilo takmer nič a na skládkach každoročne končia rovnako vysoké množstvá komunálneho odpadu. Slovensko má zároveň nízky a rokmi sa nemeniaci podiel energetického zhodnocovania odpadu prostredníctvom dvoch zariadení ZEVO v Bratislave a v Košiciach,“ zhrnula analytička.

Alarmujúca správa pre Slovensko!
Zdroj: Getty Images

Veľa skládkovania a málo recyklovania či energetického zhodnocovania sú podľa Sadovskej dôvodmi, prečo Slovensko nekopíruje európsky trend poklesu odpadových emisií, ale naopak, za posledné desaťročia ich produkuje viac.


Galéria

Ilustračné foto Ilustračné foto

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/Vo

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články