Homolov puč zmenil históriu Slovenska: Mocenský plán mal udržať ČSR pokope | Topky.sk

°C

Streda, 20. november 2019. Meniny má Félix, zajtra Elvíra.

Homolov puč zmenil históriu Slovenska: Mocenský plán mal udržať ČSR pokope

Jozef Tiso (vľavo) a Vojtech Tuka
Jozef Tiso (vľavo) a Vojtech Tuka
Zdroj: profimedia.sk
10.03.2019 09:28

BRATISLAVA - Od vyhlásenia mimoriadneho stavu na území Slovenska, známeho aj ako Homolov puč, uplynulo v sobotu 9. marca osemdesiat rokov. Niekoľko dní pred tým, ako 14. marca 1939 Snem Slovenskej krajiny odhlasoval vznik Slovenského štátu, čím sa definitívne rozpadla prvá Československá republika (ČSR, 1918 - 1938), sa 9. marca 1939 začala vojensko-policajná akcia namierená proti radikálnym nacionalistom z radov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a členom Hlinkovej gardy (HG). Trvala do 10. marca 1939.


Vážna politická situácia smerujúca k rozpadu prvej ČSR sa vyostrila už po tom, ako zástupcovia Spojeného kráľovstva, Francúzska, Talianska a Nemecka podpísali 29. septembra 1938 tzv. Mníchovskú dohodu. Ústredná vláda ČSR prijala podmienky Mníchovskej dohody, následne 5. októbra 1938 abdikoval prezident Edvard Beneš a armáda bez boja vydala pohraničné územia štátu (Sudety) vtedajšiemu hitlerovskému Nemecku. Priamym dôsledkom Mníchovskej dohody bola aj Viedenská arbitráž z 2. novembra 1938. Podľa nej muselo Slovensko pätinu svojho územia (vrátane Košíc) odovzdať Maďarsku. Aj Poľsko si na Orave a na Spiši prisvojilo 226 kilometrov štvorcových územia. 

Edvard Beneš
Homolov puč zmenil históriu
Zdroj: TASR

Predstavitelia najvyšších orgánov HSĽS, ktorí sa stretli 5. a 6. októbra 1938 v Žiline, podpísali tzv. Žilinskú dohodu. Schválili tým koncepciu budovania slovenskej štátnosti, ale v rámci ČSR. Už 7. októbra 1938 predseda československej vlády Jan Syrový vymenoval prvú autonómnu vládu Slovenskej krajiny na čele s predsedom Jozefom Tisom. Zákon o autonómii Slovenskej krajiny vstúpil do platnosti 22. novembra 1938.

V radikálnych radoch HSĽS reprezentovaných napríklad Vojtechom Tukom a Alexanderom Machom a v HG sa začala prejavovať nespokojnosť s dôsledkami Viedenskej arbitráže. Vzrastala aj sila HG, ktorá sa postupne sformovala na legitímnu brannú organizáciu. Tým vzrastal aj vplyv radikálnej skupiny v HSĽS, ktorá presadzovala úplnú štátnu samostatnosť Slovenska. Takmer stotisícová HG bola v rukách týchto radikálov nástrojom ostrých protižidovských, protimaďarských či protičeských nálad. Od začiatku roka 1939 sa o činnosť HG začala zaujímať aj nemecká spravodajská služba v súvislosti s plánmi úplného rozbitia ČSR.

Informácie o radikalizácii časti HSĽS spojenej s HG prenikli aj do Prahy. Plány na uskutočnenie policajno-vojenského zásahu sa začali rodiť 12. februára 1939. Duchovným otcom tejto myšlienky bol vtedajší minister železníc Alois Eliáš. Na rokovaní ústrednej československej vlády bez účasti Karola Sidora ako jediného slovenského zástupcu vznikol plán, ako mocensky zasiahnuť do politického vývoja na Slovensku. Zásah mal podporiť úsilie o zachovanie súdržnosti ČSR. O tri dni neskôr na rokovaní v pražskom Obecnom dome predseda československej vlády Rudolf Beran presvedčil prezidenta Emila Háchu, aby zosadil slovenskú autonómnu vládu. Ten súhlasil a 9. marca 1939 odvolal slovenskú vládu a vymenoval novú na čele s Jozefom Sivákom. Ten bol práve vo Vatikáne na inaugurácii pápeža Pia XII. a funkciu neprijal. 

Emil Hácha a Adolf Hitler
Homolov puč zmenil históriu
Zdroj: profimedia.sk

Situácia vyústila ešte v ten deň do vyhlásenia výnimočného stavu (štatária) na území Slovenska. Hlavnou postavou týchto udalostí sa stal banskobystrický veliteľ VII. armádneho zboru generál Bedřich Homola, podľa ktorého sa neskôr akcia aj pomenovala. Ten prostredníctvom plagátov vyhlásil stav obliehania a neskôr podpísal vyhlášku o výnimočnom stave. Všetky verejné budovy nechal následne obsadiť vojenskými a policajnými (četníckymi) jednotkami. Na druhý deň 10. marca prevzala moc na území Slovenska armáda. Približne 250 členov HSĽS a HG, ktorí zastávali verejné funkcie, bolo internovaných. Zosadený predseda slovenskej autonómnej vlády Jozef Tiso sa utiahol najprv do jezuitského kláštora v Bratislave a neskôr na svoju faru v Bánovciach na Bebravou. Najväčšie bojové strety členmi HG a československými vojakmi či četníkmi sa odohrali v Bratislave.

Tzv. Homolov puč trval 24 hodín. Vzťahy medzi slovenskými politickými predstaviteľmi a centrálnou československou vládou sa po ňom ešte viac zhoršili. Vojenská intervencia vyprovokovala konanie radikálov a členov HSĽS k intenzívnej činnosti smerujúcej k rozpadu ČSR za výdatnej pomoci nacistického Nemecka. Už o štyri dni, 14. marca 1939, vyhlásil Snem Slovenskej krajiny vznik Slovenského štátu.


Galéria

Jozef Tiso (vľavo) a Edvard Beneš Emil Hácha a Adolf

Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články