BRATISLAVA – Prokurátor Ján Šanta (56) je známy tým, že dostal za mreže Mariána Kočnera, či Jozefa Majského. Hovorí, že je nekompromisný, dôsledný a absolútne poctivý profesionál. Rovnako ako hlavná postava jojkárskeho seriálu Prokurátorka, ktorú stvárňuje Zuzana Mauréry. Nie je to náhoda. Námet k nemu napísal práve Ján Šanta, ktorý nám priblížil viac než to, ako došlo k jeho spolupráci s televíznymi tvorcami.
V rozhovore s Jánom Šantom sa dozviete:
• akými príbehmi je inšpirovaný seriál Prokurátorka,
• aké prípady zo svojej praxe v 90-tych rokoch si najviac pamätá a prečo,
• na ktorej z pracovných činností prokurátora seriál JOJ stavia najviac,
• prečo pracuje aj v čase voľna,
• ako sa zmenili páchatelia trestnej činnosti od 90-tych rokov,
• či si myslí, že ak sa vrátia k moci politici spájaní s viacerými trestnými kauzami, „očistia“ svojich ľudí.
Na jeseň uvedie televízia JOJ šestnásťdielny seriál Prokurátorka, ku ktorému ste napísali námet. Je inšpirovaný skutočnými prípadmi z 90-tych rokov, ktoré sa mnohým spájajú s obdobím mečiarizmu. Odzrkadľuje sa v nich aj politická atmosféra vtedajšej spoločnosti?
Vôbec nie, lebo týmto súvislostiam sme sa chceli vyhnúť. Sú v ňom príbehy obyčajných ľudí, ktorí so spoločenskou atmosférou nemali nič spoločné, ale sú kuriózne, jedinečné, také, ktoré majú potenciál osloviť televízneho diváka.
V roku 1990 ste ukončili Právnickú fakultu UPJŠ v Košiciach. Začínali ste na Krajskej prokuratúre v Košiciach. Inšpirovali vás pri písaní aj niektoré prípady z vašej vtedajšej praxe?
Áno, avšak modifikovali sme ich, aktualizovali, aby mali čo povedať súčasnému divákovi a aby boli pre neho zrozumiteľné a atraktívne. Vtedy som riešil prípady závažnej kriminality kvalifikované ako vraždy, tých bolo minimálne dvadsať, iné závažné násilné trestné činy, tiež drogové trestné činy a čoraz častejšie sa vyskytujúce závažné ekonomické trestné činy. Boli zaujímavé práve tou pestrosťou a následkami, ktoré dovtedy neboli bežné, či už v podobe smrteľného následku, vysokej škody a podobne.
Čo z tejto etapy kariéry vám najviac utkvelo v pamäti?
Najviac, pretože som bol ešte mladý, prvé vraždy, ktoré som dozoroval ako prokurátor. Či už išlo o vraždy rodinných príslušníkov alebo vraždy spáchané kurióznym spôsobom. Ale napríklad aj prvé veľké zásielky drog ako kokaín či heroín.
Spomínate si na prípady, ktoré vám obrazne povedané „nedali spávať“, alebo sa vás veľmi dotkli?
Zo starších káuz násilného charakteru sú určite nezabudnuteľné také, v rámci ktorých došlo k vražde dieťaťa, alebo starého človeka, napríklad kvôli malej finančnej čiastke. Alebo ak bola vražda dôsledkom malej hádky, alebo bola spáchaná trýznivým spôsobom.
Moja prácu mi nedá spávať doslovne, nielen obrazne. Často sa budím okolo tretej hodiny ráno a hlavou mi víria otázky, či som pre daný prípad urobil všetko a ako vylepšiť ten ďalší. Je o mne známe, že potom deň rozbieham energetickými nápojmi.
Napríklad ktoré prípady vám v noci vŕtali hlavou?
Mediálne známe prípady sprevádzané novinármi, kameeamir a desiatkami očí prítomných na súdnych pojednávaniach, kedy moju prácu hodnotil súd, odborná aj laická verejnosť a spochybňovali ju obhajcovia obžalovaných. Medzi ne nepochybne patrili notoricky známe kauzy Kočner a spol., Majský a spol., Vareha, ale aj menej známe, no rozsiahle trestné kauzy daňového alebo podvodného charakteru.
Našli ste si spôsob ako odfiltrovať nadmerné psychické zaťaženie?
Samozrejme, takéto odfiltrovanie musí byť. Pre mňa je určitým relaxom aj výučba na vysokých školách, ak vidím plnú prednáškovú miestnosť a potom záujem študentov o ďalšiu diskusiu so mnou. Ale aj divadlo, ktorého som veľkým milovníkom, stretnutia s umelcami alebo inými inšpiratívnymi ľuďmi s pozitívnou energiou. Stále športujem, dúfam, že to na mne vidno.
Písanie seriálu Prokurátorka bolo pre vás relaxom, alebo prácou?
V podstate to pre mňa bola nová forma relaxu, hoci mojou úlohou bolo udržať odbornú úroveň seriálu, takže úplne som vypnúť nemohol.
Ako došlo k vašej spolupráci s televíziou JOJ?
Iniciovala ju jej dramaturgička, dcéra bývalého prvého generálneho prokurátora SR Vojtecha Bacha (†78), na ktorého mám tie najlepšie spomienky. Spojením jeho a mojich materiálov sme začali pracovať na tomto seriáli.
Náplňou práce prokurátora je dodržiavanie zákonnosti pri prebiehajúcich trestných konaniach a je veľmi obsažná. Zahŕňa nielen štúdium spisov, ale aj dozor nad vyšetrovaním, prokurátor dokonca môže navštíviť väzňa a hovoriť s ním osamote. Čo všetko z toho seriál približuje?
Ako som už naznačil, zameriava sa najmä na dozorovú činnosť prokurátora, teda na jeho kontrolu práce vyšetrovateľov. V tomto seriáli je ťažisková jeho osobná účasť na najdôležitejších výsluchoch, kedy prokurátor aktívne riadi vyšetrovanie od samého začiatku, aby podal obžalobu na súd a aby tak dosiahol spravodlivé odsúdenie páchateľov.
Našou ambíciou je pozitívne predstaviť náročnú prácu prokurátora, ktorú doposiaľ televízna tvorba na rozdiel od iných profesií, napríklad polície, lekárov, učiteľov a podobne neprezentovala. O to viac nás motivovalo, že pre mnohých je toto povolanie tak trochu záhadné a mýlia si ho s inými právnickými povolaniami, najmä so sudcami.
A ako je tomu v realite? Aká práca zaberá prokurátorovi najviac času?
To je zároveň realita. Najviac času však prokurátorovi zaberá štúdium trestných spisov a účasť na súdnych pojednávaniach.
Pred vyše rokom a pol vláda schválila zvýšenie počtu prokurátorov na Úrade špeciálnej prokuratúry, kde pracujete, z 35 na 38. Je to dostatočné, alebo by vás mohlo byť ešte viac?
Aj po skončení nášho rozhovoru v týchto podvečerných hodinách v deň pracovného voľna sa posadím doma ku spisu, ktorý som si doniesol z práce a ktorý je mediálne známy, pretože trestné oznámenie podal jeden z poslancov.
Ak by sa naplnili počty prokurátorov, ktoré uvádzate, pracovalo by sa nám nepochybne konečne ľahšie. Treba však poznamenať, že som jeden z troch prokurátorov, ktorí sme na Úrade špeciálnej prokuratúry od samého začiatku, teda od roku 2004 a doposiaľ sa na nej nikdy nepodarilo obsadiť všetky plánované miesta. Vždy tak preto musíme pracovať na vyšší ako stopercentný výkon.
Prečo je hlavnou predstaviteľkou seriálu žena? Má jej postava aj nejaké vaše črty?
Voľba ženy do hlavnej úlohy bola záležitosťou ostatných členov realizačného tímu, ale aj mne sa pozdávala. Pretože pri postave prokurátorky sa budú asi lepšie odvíjať jej osobné životné peripetie a seriál bude pútavejší. Tie osobné peripetie sú ale seriálovou fikciou, i keď postava prokurátorky má určite aj moje črty, je nekompromisná, dôsledná a absolútne poctivá profesionálka.
Vrátim sa ešte k temnému obdobiu 90-tych rokov na Slovensku, pretože čo sa týka zneužívania politickej moci, má určité podobnosti s érou vlády Roberta Fica. Hoci už na konci 90-tych rokov sa hovorilo, že mafiáni teraz nechodia s reťazami na krku, ale v bielych golierikoch a sedia na tých najvyšších miestach. Čo sa odvtedy zmenilo z uhla vašej profesie? Sú zločinci napojení na mocných v tomto štáte rafinovanejší, vzdelanejší, ostražitejší....?
Vaša otázka je veľmi sugestívna. Ja ako nestranný prokurátor môžem na ňu odpovedať len tak, že súčasná závažná kriminalita sa z prevažne pôvodnej násilnej zmenila na korupčno-ekonomickú, veľmi sofistikovanú a s vysokými škodami.
Páchatelia trestnej činnosti sú skutočne vzdelanejší, kvázi argumentačne agresívni, nemajú úctu k verejným zdrojom a, žiaľ, ani k orgánom činným v trestnom konaní, či k súdu, daňovým orgánom, k štátu. Sú veľmi chamtiví, vynaliezaví, bohatí, neuznávajú morálne hodnoty, žijú v pretvárke a v lži, ktorú prezentujú ako pravdu.
Pod vašim dohľadom ako špeciálneho prokurátora sa podarilo rozuzliť prípad falšovanie zmeniek TV Markíza Mariánom Kočnerom, na ktorom sa podieľal s Pavlom Ruskom a Štefanom Ághom. Dovtedy sa tiahol vďaka Kočnerovým väzbám na sudcov aj NAKA. Mnohí predpokladajú, že po voľbách sa opäť dostane k moci predošlá vládna garnitúra a oslobodí, prípadne zbaví obvinení svojich ľudí spájaných s trestnými kauzami. Je to podľa vás reálne?
Až taký pesimista zatiaľ nie som, hoci o mnohé ilúzie som už po vyše tridsiatich rokoch praxe prokurátora prišiel. Stále verím v pomyselné červené čiary, ktoré nemôže prekročiť nikto, pretože za nimi je takpovediac právne a spoločenské mínové pole. Zničilo by všetkých, najmä tých, ktorí by tieto čiary prekročili, takže takéto zmýšľanie a konanie by bolo veľmi krátkozraké a nasmerované priamo do pekla.
