PRAHA - O tom, či vznikne, alebo nevznikne pandémia, často podľa epidemiológa a dekana Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity Rastislava Maďara rozhodne náhoda. Príchod ďalší je ale len otázkou času, povedal novinárom. Najväčší potenciál majú choroby od zvierat, ktoré tvoria 75 percent novo vznikajúcich infekcií. Za pravdepodobného kandidáta považuje chrípku či iný koronavírus. Štáty by sa preto podľa neho mali na pandémie aktívne pripravovať.
Rýchle šírenie nákaz
"Z viacerých dôvodov je v dnešnej dobe väčšie riziko vzniku pandémie ako v histórii. Kedysi vírus putoval medzi kontinentmi mesiaca. Dnes môže byť počas jediného dňa prakticky kdekoľvek na svete. Každý deň cestujú milióny ľudí. Človek sa môže nakaziť na druhom konci sveta a ešte pred prvými príznakmi priletieť domov," popísal. Najhoršie sú preto podľa neho nákazy, kedy môže byť človek infekčný bez toho, aby o tom vedel.
Najväčší potenciál spôsobiť budúcu pandémiu má podľa Maďara chrípka alebo nový koronavírus. "Príčinou bude zrejme novo zmutovaný chrípkový vírus, ktorý z vtáčej ríše, kde sa vyskytuje mnoho jeho druhov, prestúpi do ľudskej, pravdepodobne znova cez ošípané," doplnil.
Ako vzniká pandémia?
To sa stalo v prípade mexickej čiže prasacej chrípky v roku 2009, ktorej podľahli státisíce ľudí. Takmer 2500 sa nakazilo a 102 jej podľahlo aj v ČR. Najskôr sa vtáčím vírusom nakazí prasa, pri ktorom vírus získa schopnosť šíriť sa z človeka na človeka. Od prasaťa sa potom nakazí napríklad jeho ošetrovateľ. O vzniku epidémie podľa Maďara môže zase rozhodnúť náhoda, napríklad to, s koľkými ďalšími ľuďmi sa tento prvý pacient stretne. Od zvierat pochádza aj ebola, vírus nipah alebo HIV.
Pozornosť odborníkov aktuálne podľa Maďara vzbudzujú prípady vtáčej chrípky H9N2 v Číne alebo nové mutácie kmeňa H5N1 v USA. Zásadné pre vysoký pandemický potenciál je ľahký medziľudský prenos, chrípka a covid-19 sa prenášajú vzduchom.
Sila náhody
Ako príklad, kedy náhoda či rozhodnutie jedinca môže ovplyvniť vznik epidémie, Maďar menoval šírenie SARS v rokoch 2002 a 2003. Viac ako 80 percent prípadov bolo podľa neho spojené s lekárom, ktorý ošetroval chorých v Číne a potom šiel autobusom na svadbu svojho synovca. "S už zrejmými príznakmi odcestoval do Hongkongu, kde infikoval ďalšie osoby, ktoré následne rozšírili nákazu do niekoľkých krajín na dvoch kontinentoch," povedal s tým, že nakazených bolo cez 8000 a zomrelých viac ako 740. "Nebola to pandémia z jediného dôvodu - človek sa SARS začína byť infekčný, až keď má príznaky," dodal.
Vírus z výletnej lode
Len vďaka menšiemu potenciálu nedošlo k celosvetovému šíreniu hantaviru z výletnej lode, pretože nikto nezastavil cestujúcich, ktorí vystúpili na ostrove Svätá Helena a nasadli do lietadiel domov. "Keby bol na tej lodi iný vírus ako hanta, už sme teraz mohli čeliť ďalšej pandémii," dodal.
Ebola má limity
Napríklad ebola má podľa neho pandemický potenciál nízky, pretože sa prenáša medziľudským kontaktom alebo telovými tekutinami. Pacient je navyše podľa Maďara infekčný až po nástupe prvých príznakov, ktoré sú také závažné, že ho väčšinou rýchlo upútajú na lôžko. Bežné u nej nie je, že by niekto bez príznakov nákazu šíril.
Vplyv má podľa Maďara aj zmena klímy, pretože hmyz alebo iné zvieratá prenášajúce nákazy sa posúvajú z južných oblastí čím ďalej severnejšie. "V Európe sa stále viac na severe objavujú komáre rodu Aedes, ktorí môžu prenášať horúčku dengue a chikungunya," uviedol. V južných častiach Európy sa už trvalo usadili. Pre vznik ohniska je potrebné, aby sa komár napil krvi infikovaného človeka. Napriek tomu, že ide o málo pravdepodobnú situáciu, napríklad v roku 2007 vzniklo ohnisko s viac ako 300 nakazenými v talianskom Janove.
Kliešte mieria na sever
Kvôli horúčave sa mení aj správanie kliešťov. V Česku im letné horúce a suché počasie nevyhovuje, najaktívnejšie sú na jar a na jeseň. Presunula sa do severnejších oblastí, kde sa predtým nevyskytovala, ako je Škandinávia alebo Pobaltie.
