LONDÝN – Vedci sa už roky snažia vyriešiť jednu z najväčších záhad evolúcie – čím sa vlastne živili neandertálci. Ich kosti naznačujú, že jedli viac mäsa než dnešní vrcholoví predátori, čo je z biologického hľadiska takmer nemožné. Po minuloročnej teórii, že veľkú časť ich jedálnička tvorili larvy múch, prichádza nová štúdia s odlišným vysvetlením.
Neandertálci boli dlhé desaťročia považovaní za jedných z najväčších mäsožravcov praveku. Analýzy ich kostí totiž odhalili mimoriadne vysoké množstvo izotopu dusíka-15, ktoré je typické pre vrcholových predátorov. Ich hodnoty však boli ešte vyššie ako u dnešných vlkov či hyen, čo vedcov priviedlo k otázke, ako je to vôbec možné.
Problém spočíva v tom, že ľudský organizmus nedokáže dlhodobo fungovať na extrémne vysokom príjme chudého mäsa. Konzumácia viac ako približne 300 gramov čistých bielkovín denne môže viesť k nebezpečnému stavu známemu ako „králičie hladovanie“, pri ktorom telu chýbajú tuky a sacharidy. To znamená, že neandertálci pravdepodobne nemohli prežívať len na mamutích steakoch.
Minulý rok preto vedci prišli s odvážnou hypotézou. Tvrdili, že naši vyhynutí príbuzní mohli pravidelne konzumovať larvy múch, ktoré sa vyvíjali v rozkladajúcom sa mäse. Keďže larvy obsahujú veľmi vysoké množstvo dusíka-15, mohli podľa tejto teórie vysvetliť nezvyčajné chemické stopy v kostiach neandertálcov.
Nová štúdia však túto predstavu spochybňuje. Vedec José Luis Guil-Guerrero z Univerzity v Almeríi vytvoril modely, ktoré ukázali, koľko lariev by museli neandertálci zjesť, aby dosiahli hodnoty dusíka zistené v ich kostiach. Výsledok bol prekvapivý.
Podľa výpočtov by larvy museli tvoriť 40 až 100 percent celej ich stravy. V niektorých prípadoch dokonca model ukázal, že by museli zjesť viac lariev, než bolo vôbec možné.
Autor preto dospel k záveru, že samotná konzumácia lariev nedokáže vysvetliť záhadné chemické zloženie kostí. „Takéto množstvo lariev by bolo úplne nepravdepodobné,“ uvádza vo svojej práci.
Najpravdepodobnejším vysvetlením podľa neho zostáva, že neandertálci boli mimoriadne úspešní lovci veľkých zvierat, najmä mamutov, ktorých mäso malo prirodzene vysoký obsah dusíka-15. Ani táto teória však podľa vedcov nevysvetľuje všetky nálezy.
Vedci preto predpokladajú, že odpoveď bude oveľa zložitejšia. Na chemické zloženie kostí mohli vplývať rôzne faktory – od lovu megafauny cez klimatické podmienky až po spôsob spracovania potravy.
„Konečné vysvetlenie bude pravdepodobne kombináciou viacerých spôsobov správania a rôznych podmienok prostredia, ktoré ešte stále úplne nechápeme,“ uzatvára autor štúdie.
Výskum bol publikovaný v odbornom časopise American Journal of Biological Anthropology a opäť ukazuje, že život neandertálcov bol oveľa zložitejší, než sa vedci domnievali ešte pred niekoľkými rokmi.
