BERLÍN - Meditácia je známa svojimi priaznivými účinkami na psychiku a zvládanie stresu. Nová nemecká štúdia však ukázala, že u niektorých ľudí môže vyvolať aj nezvyčajné zmeny vo vnímaní samého seba či okolitého sveta.
Meditácia pomáha miliónom ľudí upokojiť myseľ, zlepšiť koncentráciu a zmierniť stres. Vedci z Univerzitnej nemocnice v Tübingene však upozorňujú, že u časti ľudí sa počas nej môžu objaviť aj nečakané psychické zážitky. Niektorí účastníci výskumu opisovali, že sa zrazu cítili akoby odpojení od vlastného tela alebo mali pocit, že svet okolo nich pôsobí neskutočne. Výsledky výskumu zverejnil odborný časopis Scientific Reports.
Keď sa vlastné telo zdá cudzie
Odborníci skúmali stavy označované ako depersonalizácia a derealizácia.
Pri depersonalizácii môže mať človek pocit, akoby nebol sám sebou. Niektorí opisujú, že svoje telo alebo myšlienky vnímajú akoby zvonka, prípadne majú pocit, že len pozorujú vlastný život.
Derealizácia sa naopak týka okolia. Známe miesta, ľudia či predmety môžu na krátky čas pôsobiť vzdialene, nereálne alebo akoby boli súčasťou sna.
Rovnaký zážitok nemusí znamenať problém
Výskumníci oslovili 121 dobrovoľníkov. Jedna skupina zažila podobné stavy počas meditácie, druhá po silnom strese, úzkosti, depresii, traumatických udalostiach alebo po užití kanabisu.
Ukázalo sa, že samotné zážitky boli veľmi podobné. Rozdiel spočíval najmä v tom, ako ich ľudia vnímali.
Vedúca autorka štúdie Erola Ponsová podľa magazínu Focus Online uviedla: „Naše výsledky ukazujú, že rozhodujúci nie je len samotný zážitok, ale aj kontext, v ktorom vzniká a ako ho človek interpretuje.“
Ľudia, ktorí podobné pocity zažili počas meditácie, ich oveľa častejšie označovali za pokojné, zmysluplné alebo duchovne obohacujúce. Naopak, účastníci, u ktorých sa objavili po strese alebo psychických problémoch, ich častejšie opisovali ako nepríjemné a znepokojujúce.
Nejde len o skúsených meditujúcich
Vedcov prekvapilo, že nezvyčajné zážitky sa nevyskytovali iba u ľudí s dlhoročnou meditačnou praxou. Viacerí ich zažili už po relatívne krátkom čase cvičenia.
Podľa autorov preto nie je rozhodujúci počet odmeditovaných hodín, ale skôr individuálna psychická citlivosť a spôsob, akým človek svoje zážitky spracuje.
Kedy je namieste vyhľadať pomoc?
Výskumníci zároveň upozorňujú, že samotný pocit odcudzenia ešte neznamená psychickú poruchu. Odbornú pomoc by mal človek vyhľadať najmä vtedy, ak tieto stavy pretrvávajú, opakovane sa vracajú alebo výrazne zasahujú do bežného života.
Vedúci výskumu Axel Lindner zdôraznil, že zmeny vo vnímaní vlastného ja nemožno automaticky považovať za prejav ochorenia.
„Naša štúdia naznačuje, že zmeny v prežívaní vlastného ja by nemali byť automaticky považované za patologické. Rozhodujúce je, ako ich človek prežíva, interpretuje a zvláda.“
Autori zároveň pripomínajú, že meditácia zostáva pre väčšinu ľudí bezpečnou metódou na zlepšenie psychickej pohody. Nezvyčajné zmeny vo vnímaní seba samého sa objavujú len u časti meditujúcich a ich význam závisí od konkrétnej životnej situácie človeka.
