WASHINGTON - Aj malé množstvo alkoholu môže podľa novej rozsiahlej analýzy zvyšovať riziko viacerých druhov rakoviny. Vedci preskúmali stovky štúdií a dospeli k záveru, že neexistuje hranica konzumácie alkoholu, ktorú by bolo možné považovať za úplne bezpečnú.
Vedci analyzovali viac ako osemsto štúdií
Výskumníci z University of Washington preskúmali výsledky 843 vedeckých prác publikovaných v rokoch 1961 až 2023. Analýza zahŕňala 20 významných zdravotných ukazovateľov vrátane cukrovky, ochorení pečene či desiatich rôznych druhov rakoviny. Šestnásť zo zaradených prác tvorili systematické prehľady vedeckých štúdií.
Autori označili svoju prácu za doteraz najkomplexnejšiu a zároveň najkonzervatívnejšiu analýzu, ktorá skúmala vzťah medzi konzumáciou alkoholu a ľudským zdravím.
Riziko rastie už pri malých dávkach
Výsledky ukázali štatistickú súvislosť medzi pitím alkoholu a všetkými desiatimi sledovanými druhmi rakoviny. Vedci zároveň zistili, že riziko sa postupne zvyšuje s rastúcou konzumáciou.
Zvýšené riziko sa podľa analýzy objavilo už pri príjme menej ako jedného štandardného alkoholického nápoja denne, teda pri množstve nižšom ako 10 gramov čistého alkoholu. Pre porovnanie, polliter klasického svetlého piva obsahuje približne 20 gramov alkoholu.
S vyšším rizikom vedci spájajú rakovinu hltana, pažeráka, hrubého čreva, prsníka, pečene, pankreasu aj prostaty.
Pri niektorých ochoreniach bolo riziko výrazne vyššie
Najvýraznejší nárast zaznamenali výskumníci pri rakovine hltana, kde bolo riziko vyššie najmenej o 105 percent.
Pri rakovine hrtana, hrubého čreva, pier a ústnej dutiny sa zvýšenie rizika pohybovalo od 22 do 49 percent. Konzumácia alkoholu bola zároveň spojená s najmenej 40-percentným nárastom rizika cirhózy pečene a ďalších chronických ochorení pečene.
Vedci zaznamenali aj najmenej 22-percentné zvýšenie rizika zápalu pankreasu. Alkohol podľa analýzy zvyšuje aj pravdepodobnosť infekcií dolných dýchacích ciest a tuberkulózy.
Pri niektorých chorobách sú výsledky zložitejšie
Vedúca výskumu Emmanuela Gakidou upozornila, že vedecké poznatky o alkohole a zdraví nie sú vo všetkých oblastiach jednoznačné.
„Vedecké dôkazy o alkohole a zdraví sú mimoriadne komplexné,“ uviedla. Dodala, že pri rakovine je situácia jasná a riziko rastie s každou dávkou alkoholu. Na druhej strane existujú štúdie, ktoré pri nízkej až strednej konzumácii naznačujú mierne nižšie riziko niektorých srdcovo-cievnych ochorení, metabolických porúch či demencie. Tento možný priaznivý efekt však pri vyššom príjme alkoholu slabne a napokon sa obracia.
Výsledky nemajú podporovať pitie alkoholu
Gakidou zároveň zdôraznila, že výsledky nemožno chápať ako odporúčanie piť alkohol. „Namiesto toho tieto zistenia ukazujú, kde sú vedecké dôkazy silné, kde slabšie a kde sú nejednotné,“ povedala.
Autori štúdie preto vyzývajú na lepšiu informovanosť verejnosti o zdravotných rizikách alkoholu a zároveň odporúčajú prehodnotiť odporúčané limity jeho konzumácie, ktoré sa medzi jednotlivými krajinami líšia.
Analýza publikovaná vo vedeckom časopise Nature Health napokon dospela k záveru, že z hľadiska zdravotných rizík neexistuje bezpečná hranica konzumácie alkoholu.
