KENNEWICK - Pred 30 rokmi bola objavená kostra takzvaného muža z Kennewicku. Dňa 28. júla 1996 ju našli pri americkom meste Kennewick. Tento muž, známy aj ako The Ancient One, teda Prastarý, žil podľa najnovších zistení archeológov približne pred 8500 rokmi, v období raného holocénu, krátko po skončení poslednej doby ľadovej.
Keďže sa zachovalo takmer 90 percent kostry, ide o jednu z najkompletnejších a najstarších kostier nájdených v Severnej Amerike. Antropológovia spočiatku tvrdili, že tvar lebky pripomína skôr Polynézanov alebo záhadné etnikum Ainu, pôvodné obyvateľstvo Japonska, ktorého príslušníci okrem iného vynikali ako dobrí moreplavci.
Kostru našli dvaja chlapci pri rieke
Kostru muža z Kennewicku objavili v bahnitých nánosoch rieky Columbia dvaja chlapci, ktorí tam sledovali preteky hydroplánov.
Išlo o pozostatky približne 40-ročného muža. Vedci neskôr zistili, že kostra, nájdená v 350 fragmentoch, niesla stopy dvoch vážnych poranení lebky a zlomených rebier.
Najskôr zrekonštruovali lebku a zranenú pravú bedrovú kosť. Ukázalo sa, že muž z Kennewicku bol spredu zasiahnutý kopijou do bedra. Po tomto zranení zrejme dokázal opäť chodiť.
Objav vyvolal dlhoročný vedecký spor
Objav vyvolal vedecký spor pre tvar lebky, ktorý spočiatku naznačoval znaky odlišné od moderných pôvodných obyvateľov Ameriky.
Po rokoch súdnych sporov sa v roku 2015 podarilo extrahovať DNA. Tá potvrdila priamu genetickú kontinuitu s modernými pôvodnými obyvateľmi Ameriky.
Vďaka tomu mohli kennewického človeka vo februári 2017 slávnostne odovzdať koalícii miestnych kmeňov a riadne pochovať.
Moderné technológie vrátili mužovi tvár
Výskum napriek tomu pokračoval vďaka moderným technológiám. Na základe digitálnych skenov lebky vznikla nová forenzná rekonštrukcia tváre, ktorú zverejnili začiatkom tohto roka.
Pomocou 3D modelovania a anatomických údajov odborníci vytvorili realistickú podobu muža s robustnými a výraznými črtami, ktoré zodpovedajú náročnému životu v pravekých podmienkach.
Muž z Kennewicku tak dnes nie je iba archeologickým nálezom, ale aj symbolom prepojenia modernej vedy s hlbokou minulosťou.
Jeho príbeh pripomína, že dejiny Ameriky siahajú tisíce rokov pred písomné záznamy a že aj po mnohých tisícročiach môžu technológie vrátiť ľudskú tvár tým, ktorých podoba by inak zostala navždy skrytá.
