MADRID - Ako dieťa prežil roky v divočine po boku vlkov. Dnes 72-ročný muž priznáva, že návrat do civilizácie bol pre neho šokom a dodnes sa v nej nedokázal naplno udomácniť.
Príbeh, ktorý znie ako z rozprávky o Mauglím, má skutočný základ. Marcos Rodríguez Pantoja strávil 12 rokov svojho detstva v jaskyni, kde ho podľa vlastných slov vychovali vlky. Dnes však tvrdí, že život medzi ľuďmi ho sklamal, píše The Mirror. Rodríguez sa stal známym ako „španielsky Mauglí“ po tom, čo ho úrady objavili vo veku 19 rokov v pohorí Sierra Morena. V tom čase žil v divočine, chodil bosý, bol len čiastočne oblečený a komunikoval najmä zvukmi pripomínajúcimi zvieratá.
Do hôr sa dostal ešte ako malé dieťa po tragických udalostiach v rodine. Matka mu zomrela, keď mal tri roky, a otec ho neskôr odviedol do hôr, kde mal pomáhať pastierovi kôz. Ten však zmizol alebo zomrel a malý Marcos zostal úplne sám. Útočisko našiel medzi zvieratami. V jaskyni žil spolu s netopiermi, hadmi či jeleňmi, no najbližší vzťah si vytvoril s vlkmi. Podľa jeho spomienok ho vlčia samica dokonca prijala medzi svoje mláďatá.
Zvieratá ho naučili prežiť
„Jedného dňa som vošiel do jaskyne, kde boli vlčatá. Zaspal som tam a keď sa vrátila ich matka s jedlom, zobudil som sa,“ opísal pre BBC. Spočiatku sa bál, no vlčica mu napokon ponúkla kus mäsa a prijala ho medzi seba. Zvieratá ho naučili prežiť – ukázali mu, ktoré plody sú jedlé, ako sa pohybovať v prírode a ako si zabezpečiť potravu. Tento život si dodnes pamätá ako najšťastnejšie obdobie.
Po návrate do civilizácie sa však všetko zmenilo. Rodríguez tvrdí, že medzi ľuďmi nikdy nenašiel svoje miesto. Podľa vlastných slov bol často podvádzaný, zneužívaný a vysmievaný. „Smejú sa mi, lebo neviem nič o politike ani o futbale,“ priznal. Najväčší problém mu robil ruch moderného sveta. Hluk áut, davy ľudí a chaos ulíc ho desili. „Ľudia sa pohybujú ako mravce, ale na rozdiel od nich každý ide iným smerom,“ opísal svoje pocity.
Dnes žije v malom dome
Aj keď sa neskôr pokúsil vrátiť do hôr, zistil, že nič už nie je ako kedysi. Vlky si ho nepamätali a nepribližovali sa k nemu. „Cítia zo mňa človeka,“ vysvetlil. Dnes žije v malom dome, ktorý si zariadil tak, aby mu pripomínal prírodu. Okolie má plné rastlín a spomienok na život v divočine. Napriek tomu priznáva, že najšťastnejší bol práve vtedy, keď bol súčasťou svorky. Jeho výnimočný príbeh zaujal aj filmárov – v roku 2010 vznikol film Among Wolves, ktorý mapuje jeho život. Aj po rokoch však zostáva mužom rozpolteným medzi dvoma svetmi – tým ľudským a tým, ktorý mu bol kedysi bližší než čokoľvek iné.
