LONDÝN – Ženská ejakulácia, známa aj ako „squirting“, patrí medzi najdiskutovanejšie a zároveň najmenej pochopené javy v oblasti sexuality. Diskusie o tom, či ide o skutočný biologický proces alebo len o moč, sa vedú už tisíce rokov – už od čias Aristotela.
Najnovšie sa k téme vyjadril gynekológ Mehmet Bekir Şen, ktorý sa snaží vyvrátiť rozšírené mýty a priniesť jasné vysvetlenie. Podľa neho je ženská ejakulácia reálny biologický jav, ktorý však nepostihuje všetky ženy. „Ženská ejakulácia je skutočný fenomén, no je obklopený množstvom mýtov. Nejde o čistý moč, ale o vylučovanie čírej tekutiny počas intenzívneho sexuálneho vzrušenia,“ vysvetlil lekár.
Podľa dostupných údajov približne 40 percent žien zažije tento jav aspoň raz za život, píše Unilad. Tekutina, ktorá sa pri ňom uvoľňuje, má odlišné chemické zloženie než moč. Obsahuje napríklad glukózu, močovinu, kreatinín či prostatický špecifický antigén (PSA), no v iných koncentráciách ako pri moči. V niektorých prípadoch môže byť zmiešaná aj s jeho malým množstvom.
Oblasť tzv. G-bodu
Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú tzv. Skeneho žľazy, často označované ako ženský ekvivalent prostaty. Nachádzajú sa v oblasti močovej trubice a pri dostatočnej stimulácii – najmä v oblasti tzv. G-bodu – sa aktivujú. Pri intenzívnom vzrušení produkujú číru tekutinu, ktorá sa následne uvoľňuje cez močovú trubicu. Tento proces je sprevádzaný kontrakciami panvového dna, podobne ako pri mužskom orgazme.
Odborník zdôrazňuje, že nejde o univerzálnu skúsenosť. To, či žena squirting zažije, závisí od viacerých faktorov – od individuálnej anatómie cez intenzitu stimulácie až po psychickú pohodu. Zároveň upozorňuje, že ženskú ejakuláciu si netreba zamieňať s inkontinenciou. Ide o prirodzenú a zdravú reakciu tela, ktorá by nemala byť zdrojom hanby. „Je dôležité o tejto téme hovoriť otvorene. Pomáha to ženám lepšie porozumieť vlastnému telu a objavovať svoju sexualitu bez zbytočných predsudkov,“ dodal gynekológ.