LONDÝN - Staroveký dokument uložený v Britskom múzeu vyvolal novú vlnu diskusií medzi historikmi aj náboženskými bádateľmi. Zvitok známy ako Anastasi I, pochádzajúci z 13. storočia pred n. l., podľa niektorých naznačuje, že zmienky o obroch v Biblii by nemuseli byť len mýtom.
Biblická kniha Genezis (6. kapitola) opisuje obdobie morálneho úpadku ľudstva, za ktorý mali niesť zodpovednosť tzv. Nefilim – mocné bytosti považované za potomkov „padlých anjelov“ a ľudských žien. Títo „muži povesti“ mali byť obrovského vzrastu a podľa textu spôsobili taký chaos, že Boh zoslal na zem potopu, aby zničil všetko živé.
Existovali extrémne vysokí ľudia?
Práve s touto pasážou dnes niektorí výskumníci spájajú staroegyptský dokument Anastasi I. Zvitok, ktorý je v Britskom múzeu uložený už od roku 1839, opäť zaujal organizáciu Associates for Biblical Research z Pensylvánie. Tá upozorňuje na pasáže opisujúce stret s národom Šosu, ktorého príslušníci mali údajne dosahovať výšku až osem stôp (približne 2,4 metra).
Podľa prekladu sa v texte uvádza: „Úzky priesmyk je zamorený Šosu ukrytými pod kríkmi; niektorí z nich merajú štyri alebo päť lakťov od hlavy po päty, sú divokého vzhľadu, ich srdce nie je mierne a nedajú sa obmäkčiť.“ Výška štyri až päť lakťov zodpovedá približne 2 až 2,5 metra.
Väčšina historikov však zostáva opatrná
Podobnú zmienku obsahuje aj starozákonná kniha Numeri (13:33), kde sa píše: „Videli sme tam obrov, synov Anákových… zdali sme sa sami sebe ako kobylky, a tak sme sa zdali aj im.“ Pre niektorých ide o ďalší dielik do skladačky, ktorý by mohol naznačovať, že správy o obroch neboli čisto symbolické. Väčšina historikov však zostáva opatrná. Zdôrazňujú, že neexistujú žiadne jednoznačné archeologické dôkazy o existencii „obrov“ ako samostatnej ľudskej skupiny. Staroveké texty často využívali hyperbolu a symboliku na zdôraznenie hrozby či výnimočnosti nepriateľa.
Teórie o nadmerne vysokých ľuďoch sa objavujú aj mimo biblického prostredia. V Spojených štátoch sa roky diskutuje o legendách z oblasti severne od Nevady, kde mali byť údajne objavené kostry merajúce viac než dva metre. Tieto tvrdenia však rovnako narážajú na nedostatok spoľahlivých vedeckých dôkazov. Zvitok Anastasi I tak zatiaľ skôr podnecuje diskusiu než prináša definitívne odpovede. Otázka, či boli biblickí obri realitou alebo len symbolickým obrazom starovekých autorov, zostáva otvorená.
