BERLÍN - Stačil by obmedzený vojenský zásah a váhanie Západu. Vojnová simulácia pripravená európskymi expertmi naznačuje, že Rusko by dokázalo uvrhnúť NATO do hlbokej krízy aj bez masívnej invázie. Rozhodujúci by nebol počet vojakov, ale rýchlosť reakcie spojencov.
Scenár ktorý znepokojuje aj USA
Otázka, či by Rusko dokázalo zaútočiť na Severoatlantickú alianciu už v najbližších mesiacoch, prestala byť len teoretickou úvahou. Výsledky rozsiahlej vojenskej simulácie naznačujú, že Moskva by bola schopná spôsobiť NATO existenčné problémy aj s nasadením približne 15-tisíc vojakov. Zistenia vyvolali diskusie nielen v Európe, ale aj v Spojených štátoch a majú rezonovať aj na práve prebiehajúcej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Vojnovú hru pripravil WELT s predstaviteľmi nemeckej armády
Simuláciu zorganizoval denník WELT v spolupráci s German Wargaming Center pri Univerzite Bundeswehru v Hamburgu. Do hry sa zapojili renomovaní vojenskí odborníci aj politici, ktorí prevzali úlohy Ruska, jednotlivých členských štátov EÚ vrátane Nemecka a samotného NATO.
Slovo dostal rakúsky analytik
Ruský generálny štáb v simulácii zastupoval rakúsky vojenský analytik Franz-Stefan Gady. Práve on navrhol postup, ktorým by relatívne malá ruská jednotka dokázala paralyzovať reakciu aliancie. V rozhovore pre podcast zástupcu šéfredaktora BILDu Paula Ronzheimera vysvetlil, že fiktívny konflikt sa odohráva už v priebehu tohto roka, čo robí scenár ešte znepokojujúcejším.
Zámienka z Kaliningradu
Podľa scenára sa po krehkom prímerí na Ukrajine v lete 2026 Rusku uvoľnia ruky. Moskva získa niekoľko mesiacov na preskupenie a doplnenie síl. Následne prezident Vladimir Putin využije údajne vzniknutú humanitárnu krízu v ruskej exkláve Kaliningrad ako zámienku na zásah. Pod rúškom vytvorenia humanitárneho koridoru ruské jednotky vstúpia na územie Litvy a obsadia strategicky dôležité mesto Marijampolė.
Váhanie Západu rozhoduje
Kľúčovým momentom simulácie je reakcia spojencov. Spojené štáty neoznačia ruský postup okamžite za jasný prípad aktivácie článku 5. Nemecko váha. Poľsko síce mobilizuje ozbrojené sily, no nepristúpi k vojenskému zásahu. Ruské drony a mínové polia medzitým ochromia dopravné trasy a znemožnia presun posíl. Výsledkom je stav, v ktorom NATO nie je schopné reagovať a Rusko ovláda časť Pobaltia.
Netreba inváziu stačí palebná kontrola nad územím
Gady upozorňuje, že Moskva by ani nemusela fyzicky obsadiť celé územia. Z Bieloruska a Kaliningradu by dokázala vytvoriť palebnú kontrolu nad územím. Rakety, delostrelectvo a drony by držali kľúčové body pod neustálym tlakom a odradili spojencov od zásahu. Podľa analytika by Rusko na tento účel nepotrebovalo v Pobaltí ani jediného vojaka.
Najväčšou slabinou je nerozhodnosť
Podľa výsledkov simulácie nie je hlavným problémom vojenská sila Ruska, ale pomalé a nejednotné rozhodovanie Západu. V prvých 48 hodinách sa Spojené štáty nezaviažu k vojenskej obrane územia NATO, čím sa zodpovednosť presunie výlučne na európskych spojencov. Ani Berlín, ani Varšava sa však v simulácii neodhodlajú k vojenskej pomoci Litve.
Cieľom je zdiskreditovať NATO
Gady upozorňuje, že Moskva by týmto postupom dostala európske mocnosti do bolestivej dilemy. Otázka by znela, či sú ochotné riskovať vysoké straty kvôli obrane Pobaltia. Podľa neho by konečným cieľom Ruska nebolo územné zisky, ale podkopanie dôveryhodnosti NATO a oslabenie Európskej únie. Stačilo by presvedčivo ukázať, že aliancia nedokáže účinne reagovať na obmedzený, ale dobre načasovaný útok.
Varovanie do budúcnosti
Záver simulácie je jednoznačný. Ak chce Západ podobnému scenáru zabrániť, musí byť pripravený konať rýchlo a jednotne. Inak by aj malá ruská operácia mohla spôsobiť strategickú porážku, ktorej dôsledky by ďaleko presiahli samotné Pobaltie.
Kto je Franz-Stefan Gady
Franz-Stefan Gady je rakúsky vojenský analytik a expert na bezpečnostnú politiku. V minulosti pôsobil ako výskumník v britskom International Institute for Strategic Studies a dnes prostredníctvom vlastnej firmy poskytuje poradenstvo v oblasti obrany a bezpečnosti. Jeho analýzy pravidelne vychádzajú v renomovaných médiách, ako sú Financial Times či The Wall Street Journal.
