USA - Uprostred Tichého oceánu existuje miesto, ktoré je vzdialenejšie od ľudí než vesmírna stanica obiehajúca Zem. Práve tam vedci zachytili jeden z najtajomnejších a najhlasnejších zvukov, aké kedy zazneli pod hladinou mora. Jeho pôvod roky vyvolával otázky, špekulácie aj obavy z neznámeho.
Týmto miestom je Point Nemo – bod v južnom Pacifiku, ktorý sa považuje za najodľahlejšiu lokalitu na našej planéte. Od najbližšej pevniny ho delí približne 2 700 kilometrov nekonečnej vodnej plochy. Izolácia je tu taká extrémna, že v určitých chvíľach sú k tomuto miestu bližšie astronauti na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice než ktokoľvek na zemskom povrchu.
Cintorín vesmírnej techniky
Drsné oceánske prúdy, minimum živín a takmer žiadny morský život spôsobili, že sa tejto oblasti vyhýbajú aj rybárske flotily. Práve preto sa Point Nemo stal neoficiálnym „cintorínom vesmírnej techniky“. Po desaťročia sem riadene dopadali vyradené satelity a trosky kozmických zariadení, vrátane zvyškov legendárnej sovietskej vesmírnej stanice Mir, ktoré dnes ležia na dne oceánu.
Pozornosť vedcov však toto miesto pritiahlo ešte z iného dôvodu. V roku 1997 tu americký Národný úrad pre oceán a atmosféru zaznamenal mimoriadne silný zvuk s ultranízkou frekvenciou, informuje portál IFL science. Podmorské hydrofóny ho zachytili naprieč Tichým oceánom, pričom niektoré z nich boli od seba vzdialené až 4 800 kilometrov. V tom čase išlo o jeden z najintenzívnejších zvukov, aké boli kedy pod hladinou mora zaznamenané.
Čo bolo zdrojom zvuku?
Nezvyčajná sila a charakter signálu viedli k rôznym domnienkam. Niektorí odborníci zvažovali, či nemohol pochádzať od neznámeho morského živočícha. Keďže však žiadne známe zviera nie je schopné vyprodukovať takýto zvuk, objavili sa aj fantastickejšie teórie.
Racionálne vysvetlenie napokon priniesol oceánograf Chris Fox. Podľa jeho analýzy zvuk nevznikol v oceáne, ale pri pobreží Antarktídy. Išlo o masívne odlomenie ľadovca, ktoré vytvorilo akustickú vlnu šíriacu sa tisíce kilometrov oceánom. Podobné zvuky zaznamenali vedci aj v minulosti a využívajú ich na monitorovanie pohybu a rozpadu ľadových más.
Hoci je upokojujúce, že zdrojom zvuku nebolo nič neznáme ani nebezpečné, samotná príčina už taká pozitívna nie je. Rozpad veľkých ľadovcov je ďalším pripomenutím zmien, ktoré prebiehajú na našej planéte – často ďaleko od našich očí, no s dôsledkami, ktoré sa dotýkajú nás všetkých.
